D11: 2014/05/10 Bran → Viscri →Sighisoara
Ráno plní sily robíme výstup, že si pofotíme hrad z proti svahu. Žiaľ výhľady nie sú vyššie už žiadne, teda aspoň na hrad nie. Ale aspoň sme sa trochu rozcvičili. Po rýchlych raňajkách na kopci zbehneme dole a ide sa na hrad. Parkuje tu už pár SK áut. Hrad je pekný, i keď väčšina izieb sú malé a pomerne sparťansky zariadené. Ale vedel by som tam týždeň vydržať. Ak by bola teplá sprška a internet.
Po prehliadke hradu v sychravom počasí robíme krátku zastávku v supermarkete na kávu a nakoniec preskakujeme preplnený Brasov. Vyzerá to dobre, ale všetko parkovanie je plné a námestia preplnené. Netreba sa nám tu pechriť, máme zlé časovanie. Treba prísť v sobotu prekliate zavčasu, alebo dosť neskoro. Možno nabudúce. Nad Rumunskom určite nelámeme palicu. Páči sa nám tu.
Cestou do Sighisoara si odbočíme pozrieť opevnený kostol vo Viscri. Cesta je rozbitá na kašu. Ideme veľmi pomaly, veď nemáme firemnú Feldu. Troška pridám až keď nás začne dobiehať turistický autobus – modrý prízrak v kúdoloch prachu v spätnom zrkadle.
Kostolík je fajn – drevené lavice a všetko ručne pomaľované, klaustrofobický výstup do veže s peknými výhľadmi, ale najväčší zážitok máme z popíjania pivka na priedomí jediného obchodíka. Majú aj nealko. Je rovnako hnusné ako u nás. Pozorujeme turistov z autobusu ako prefrčia okolo na vozoch ťahaných koňmi. Jeden voz sleduje ak žriebä a keď sa dostane do zúženiny – tvorenej obchodom a naším parkujúcim tátošom – zúfalo srdcervúco zaerdží a prešprintuje okolo mňa, ako tam tak vyberám akumulátor do foťáka. Inak všetci tu hovoria nemčinou zaseknutou v čase. Za Uhorska ich sem pozval panovník az z Sachsen. Haluzná bola aj šuplíková posteľ, ktorú so sebou priviezli.
Vrátime sa späť na hlavnú cestu a ideme až do Sighisoary. Vyhladovaní zapadneme do Hotela Bulvard a ja si pochutím na výbornej bravčovinke. Katkine jahňacie je žiaľ moc žuvačkové. Aspoň, že to, čo je mäso je chutné.