Virzeme

D16: 07.AUG2016 Riga → Saulkrasti → Virzeme
Ráno nás budí slnko. Pečie do zadného okna až je nám teplo. Samozrejme, kým sa vymoceme z auta už je zima. Dnes sa ale v meste neplatí, tak preparkujeme rovno do centra a ideme ešte trochu pokukať Rigu, kým neprší. Keďže Hesburger otvárajú až 10h00 beriem v Rimi okrem pečiva aj kávu a raňajkujeme na námestí pred radnicou spolu s homlesákmi a hŕstkou rozospatých (aj nejakých triezvejúcich) turistov. Aj v centre nie je núdza o secesné domy a v jednom peknom objavíme aj SK ambasádu a za rohom aj konzulát. Párkrát minieme aj organizované túry, ktoré upchávajú celé uličky. Občas dokonca zasvieti aj slnko. Riga sa nám naozaj páči. Čo je ale peklo, je vymotať sa cez rozkopané ulice von z mesta smer sever na pláž. A to je víkend. Trvá to celú večnosť.
Na pláži – Saulkrasti – to ale stojí za to. More spenené vlnkami dramaticky obmýva červenkastý piesok. Pláž je prázdna a slniečko pečie ako do pekáča. Užívame si ale krásne počasie naplno. Slnko je niečo, s čím sa v tých oblastiach nemrhá.
Nasleduje hľadanie balvanov. V týchto miestach začínajú byť na inak piesočných plážach exotické kamene. Z hlavnej cesty preto schádzame do Tuja, kde po nakúpení piknikových potrieb končíme na piesčitej ceste a míňame nespočet súkromných plážových pozemkov. Keď nás už cesta prestáva baviť dostávame sa na oficiálne parkovisko národného parku, kde oslavujú skupinky domorodcov. Ideme daľej, ale tam sú už len privátne pozemky a zákazy všetkého, takže sa musíme otočiť a vraciame sa na oficiálne parkovisko. Kurmrags je miesto na mape, ktoré je najbližšie ofiko parkovisku na pláži. Tam sa na pláži navečeriame a ideme asi hodinu a pol pozrieť na kamene na pláži a miesto, kde sme predtým museli otočiť auto. Riadne fučí a je dosť chladno. Fakt že dosť.
Piesok na pláži je spanilý, často len popršaný. Vidíme toľko pierok v piesku, ako sme ešte nikdy nevideli. Zo začiatku je teplejšie ísť po zalievanom piesku – keď voda mora je teplejšia ako vietor, no cestou späť už ideme po polosuchom piesku, lebo sranda skončila západom slnka.

D17: 08.AUG 2016 Virzeme
Ráno nás nepoteší. Po pláži sa nedá behať, lebo fučí ako na-vaja. Beháme preto po piesčitej ceste pre autá. Míňame pritom asi 80 ročného super vitálneho deduška v kraťasoch, ktorý si očividne vykonáva svoju rannú pochôdzku a nadšene sa nám zdraví Dobrý… V mori to dávame na Evu a Adama, lebo decká v troch autách vedľa ešte spia spánkom spravodlivých (ako to tomu veku a víkendu prislúcha) a nikto iný to do mora dnes ráno nedá. Voda je OK, ale vonku je 17C.
Po Litve sa nám Lotyšsko moc nepáčilo, ale dnes nevieme odísť. Cca 12 km pred hranicou sa zastavujeme v Salacgriva, kde si oproti pošte dávame super obedík a dobíjame baterky (naozaj tie elektrické). Ja mám v Menu Niekoho (asi Johan) pokušenie – zapekané slanečky so zemiakmi, cibuľou a smotanou a Katka má sivý hrach so slaninou. Sivý hrach je v skutočnosti hnedý, ale naozaj dosť guľôčkový. Nie ako v Litve žltý a polený. Obed bol fajn, ale úplne nás zabili dezerty. Dve pečené jablká plnené (asi) cukrovými brusnicami a výdatne pošľahané šlahačkou bol úplný odpal. Veľmi prekvapil aj tradičný dezert, kde ražový chlieb preložili šľahačkou a borievkami a celé to pokryli šľahačkou. Aj keď nemám rád kyslosť a zápach ražného chleba, toto bolo fakt príjemne osviežujúce.
Potom sme už len dali Diesel za 0.969 za litrík, nakúpili piknikové potreby bez zálohy v poslednom Lotyšskom mestečku a poď-ho do Estónska. Tam sme na prvej vybratej pláži Kabli vychytali super slniečko a na prázdnej pláži sme si opálili aj to, kam slnko nechodieva. Celí vysmiati sme si ešte dali espresso za EURo v kaviarni na pláži a potešili sa z možnosti sprchy za 2EUR. Na parkovisku bolo viacero veľkých kemperov a jeden dedko samotár cestujúci vo Forde Focus. Mal dokonca aj chladničku. Bolo nám ho trochu ľúto, že musí cestovať takto sám.
Naše ďalšie kilometré vedú do hlavnej plážovej destinácie v Estónsku – Pärnu. Ešte stále sme nadšení z toho, že na pláži sú WC zadarmo a asi aj platené sprchy a aké to tu majú super rozvinuté. Moje nadšenie nezmrazí ani chladný vietor a ceny plechoviek piva od 4.5EUR (to sme ošetrili nákupom ešte v Lotyšsku). Potúlame sa upršaným mestečkom a zapadáme na lahodného heringa s plátkamy vajca natvrdo a kyslou smotanou. Je to úplne božské, i keď 3EUR za pivo je už trošku pekelné. Estónsko vyzerá byť dosť polarizovaná krajina. Ešte chvíľku naháňam internet na námestíčku a behám od podniku ku podniku, že kde majú WiFi bez hesla, lebo si akurát moja mamka nainštalovala Viber, tak chytám najlepší sigi na telefonovanie, no je zima, mrholí a máme o hodinu viacej, tak sa radšej presúvame na pláž a ideme spať.