D26: 17. AUG 2016 Ukmergé → Vilnius → Lazdijai
Vstávame zavčasu, aby sme chytili parking v hlavnom meste, no budík nezvoní, lebo sme vypli zvuky. V meste sú všetky bezplatné parkovania pred supermarketmi limitované na 2 hodky a beznádejne obsadené, tak parkujeme na sídlisku a 20 minút šlapeme do civilizácie. Cestou sa zastavíme v pekárni Víla na kávičku a pečivko. Je to tu o poznanie drahšie ako v prdeli v strede Lotyšska, ale nevadí. Veď sme v hlavnom meste. Vyzerá to tu ako mix medzi Rigou a Talinnom, na začiatku . Je to tu zrána dosť prispaté, sem tam stretávame turistov. Je to fajn byť v meste cez pracovný deň. Obzeráme zaujímavosti podľa mapy z informačného centra, kde sa černoška pýtala, kde je možné fajčiť (cigarety) a babky, čo hľadali šampaň bar. Po klobáske s bielym pivom zapadáme na obed do vegetariánskeho podniku, kde dopisujeme denník až sem.
Potom nakupujeme jantár, ktorý sme si pred obedom nechali zmenšiť na K veľkosťa presúvame sa do pivného baru. Chceli sme skúsiť pivo robené z ražného chleba, no na naše veľké sklamanie sa cez noc pokazilo. Pivko (iné) zajedáme koláčom. V skutočnosti to bola miska naplnená zmesou hovädziny, zeleniny a sušených sliviek zakrytá lístkovým cestom a zapečená. Bolo to super, len strašne horúce. My sme prišli pred 17:00, (ale už nás obslúžili… otvárali až o 27 minút neskôr, len vonku FAKT zasa raz pršalo). Neskôr sa obajvila barmanova frajerka a potom už len turisti. Prišiel Číňan, ktorý chcel niečo divné a hlavne nealkoholické. Barman mu veľmi vtipne navrhol, že najdivnejšia nealkoholická tekutina v pivnom bare bude nealko pivo. Azouš si ho teda objednal spolul s hovädzím koláčom. Nasledovali Američania, ktorí sa piati nachpali na minibalkónik a my sme mali konečne kľud od hlučnej amerikánčiny a všetci v bare čakali na rachot rútiaceho sa balkónika. Prišla aj horda Nemcov a kórejská rodinka. To sme to ale už zabalili, lebo sme mali pred sebou ešte triezvenie, nákupy a cestu do Poľska.
Preparkovali sme do supermarketu Rimi, kde nakupujeme do delíria a potom už len frčíme preč. Zastavíme sa ešte za šera obzrieť zámoček Trakai na jazere. Je to zúfalo turistické, platené parkovanie do 22h00, lae krásne na jazierku. Blikajú tam na nás kadejakí turisti, ktorí chcú zaparkovať na našom mieste. Potom už smer Poľsko. Navigácia nás šibne cez totálne krekaháje a sme radi, že cez cestu si to pred nami hodí len jeden zajko, ktorému sa nelení a prejde cez cestu skôr ako náš nárazník. Mne sa splní sen, keď si natankujem naftu za 89 centov kúsok (40km) od hraníc. Zastaneme na parkovisku zavretých informácií kúsok pred hranicami a spíme spánkom spravodlivých.