D57: 2013/02/01 Lago – PSP – La Ceiba – Utila
Ráno je kruté, budíme sa do jemného mrholenia, musíme zbaliť stan a nás a stihnúť bus do SPS s pokračovaním cesty do La Ceiba s trajektom o 16stej na potápačský ostrov Utila. Cesta je nekonečná sme usedení a unavení. Trajekt, na ktorý prichádzame taxíkom je divoká jazda, viacerí vracajú. Nechávame veci v TrenkyBare Tranquila Bar), že si pozrieme doporúčené potápanie od Švajčiarov, ktorých sme stretli v San Salvadore. Po romantickom západe a HH sa ďalej ani nedostaneme. Je to úplne iné ako sme si predstavovali. Ale je to jedno, prišli sme kôli potápaniu. Večer stretávame čerstvú priopitú absolventku kurzu v reštike. Pani je z Kanady, má tak 55+, hostí inštruktora. Aj ho vlastne balí. Toho zachráni vrieskajúce vlastne decko, tak sa vešia na krk nám. Každopádne s potápaním je spokoná, hádam budeme aj my.

D58: 2013/02/02 Utila – začíname s Thomasom
Dávame si lokálne raňajky, prichádzame neskôr na prvú teoretickú hodinu. Počas prvého videa príde Thomas, náš inštruktor z Rakúska. Vypĺňame všetky možné tlačivá, po 3 videách ideme do vody. Pre K je to boj, najväčšia mora je čistenie masky pod vodou a už ani za svet ju nechce dať pod vodou dole. Na HH ideme do Tenky Baru, nakupujeme v supermarkete, večeriame doma.

D59: 2013/02/03 Utila – ohník na tropickom ostrove
Dnes máme plážový deň. Od rána je ale všetko zlé, najskôr nám nevedia opraviť loď, potom sa cena zdvojnásobí. Keď dorazíme na ostrov začne liať ako z krhly. Leje, stojíme pri ohníku, posrkávame drinky, užívame si nedeľné sendviče. V tom najväčšom lejaku sa začne hrať bejsbol, čo neštastne skončí pre Thomasa. Je v bezvedomí, trasie sa, nakoniec ho odvážajú na pevninu. My ostávame ešte asi 4 hodinky. Prestáva liať. Šnorchlovanie je pekné. Plytká voda, veľa sardiniek. Dokonca Hermit Crab. Vraciame sa domov s nejakými lúčmi svetla. Dúfame, že Thomas bude v stave pokračovať alebo nám pridelia niekoho iného. Uvidíme.

D60: 2013/02/04 Utila – Dr. John za 500
Máme študijný deň, dokončíme posledné 2 videá, píšeme simulačné testy. Potom nás Thomas posiela s mojim krkom ku doktorovi Johnovi, kde nás sekretárka pošle ešte na hodinku sa vyvetrať. Dávame si obed v Munchies, je to drahé a čakáme večne. U doktora je to ešte na ďalšiu hodinku čakania, celá ta sranda je za cca 20 eur, Merajú mi teplotu a všeliaké iné srandy. Dr. John je veselý teepek, je tu už 11 rokov – chcel vždy pracovať v šortkách. Zhovorčivý 50tnik s vlastnými kvapkami pre potápačov do uší. Je rád, že nás stretol, sme jeho prví Slováci. Keď končíme je už večer, Thomas nás ešte oboznamuje s tajomnom výpočtov časov medzi ponormi. Dohadujeme si ďalší deň, dávame HH priamo na BBQ party u nás doma. Nemec Michael nalovil ryby, tak sa veselo grilujú, k tomu manželka dive mastra Ernesta pripravila ryžu a šalát. Príjemená akcoška.

D61: 2013/02/05 Utila – loď nad hlavou, pizza a krídelká
O 9tej ráno píšeme záverečné testy, obaja získavame 94 percent, každý máme 3 otázky zle, každý iné. Pred ponorom sa ešte najeme, burito je výborné, quesadillu si už nebudeme dávať. Ideme do vody, je dosť zakalená. Keď sa vraciame, nad hlavou nám prefrčí tmavý oblak, z ktorého sa vykľuje loďka, ktorá tam nemala čo robiť. Šofér je riadne sprdnutý na brehu a my sme mali fakt šťastie. Oslavujeme testy najskôr v SKID ROW Bare, potom HH v TrenkyBare a nakoniec končíme po pizzi na krídelkách na druhej strane ostrova. 12 lahodných kúskov v špeci omáčke. Doma zasa reve hudba z vedľajšieho domu.

D62: 2013/02/06 Utila – potápanie, reef, priesmyk, šlapanie do kopca bez plutví, plážový obed, nutelová palacinka
Sme nachystaní do 8mej, takmer na čas odplávava loď. Máme 2 ponory, prvý do 12 metrov, druhý do 15 metrov. Reef je krásny. 1.ponor je modro zlatý, nádherné modrasté koraly akoby modré kvety. Druhý ponor je dramatickejší, pekným priesmykom sa dostávame na druhú stranu, dokonca si v jednom úseku vyzúvame plutvy a šľapeme do pieskového podmorského kopca. Veľa rýb, tvorov a koralov. Dvojica squidov pripravených na útok nás vyprevadila z druhého ponoru. S Michaelom sa stretávame v Bare, ukazuje nám fotky Corn Islandu, kam sa chystáme potápať neskôr. Dávame si nutelovú palacinku s banánom, dobrá ako v Thajsku. Robíme si neskorý plážový piknik na našom móle. Plávame a oddychujeme. Končíme večer v RJ s Kingfishom a burgrom na grille.

D63: 2013/02/07 Utila
North Dive – potápanie na severe je úplne iná storka, naša loď je plná potápačov, všetci vedia, že to bude paráda. K pri ponore začne mať problémy s ľavým uchom, kupujeme Doctor‘s John kvapky. Hádam sa to zlepší.

D64: 2013/02/08 Utila
Končíme dnes s Thomasom: 2013/FD+ skills, K zvláda konečne boj s maskou. Cvičenia končíme s kompasom, uvidíme ako nájdeme v budúcnosti loď. Oslavujeme kayakovaním s Rolandom, presúvame sa do Skid Row Bare s Thomasom, Michaelom a Ericom, dávame si Giffity výzvu (ostrovná pálenka), odmenou za 4 kalíšky je tielko s logom baru. Každopádne ráno sa nám až tak nezdá, čo v noci K vybrala 🙂 ale servírka je zlatá, dovolí nám vymeniť farby 🙂

D65: 2013/02/09 Utila
Dnes začíname s Ernestom 3 ponory: 2013/30 metrov wreck (potopená loď), FD a nočný ponor. Je to po včerajšej barovej výzve skutočná výzva. Večeriame na doku domáce chilli veggie a hovädzinku.

D66: 2013/02/10 Utila
Tak dnes sa nám K pekne pritopila, merač objemu vzduchu vypovedal službu, tak si nacvičila rýchle vynorenie s Ernestom, z 18 metrov je to večnosť.

D67: 2013/02/11 Utila
potápanie vo wrecku, navigácia – myslím, že bol zázrak, že sme nakoniec našli loď. Večer sme išli podporiť prítomnosťou koncert Richarda, bolo to trošku rozpačité, tak sme sa vypoklonkovali večerou Picolle.

D68: 2013/02/12 Utila narodky
Patchel pláž – ceviche a omeletka, voláme domov z cofíku, kávička na Billove odporučenie, nákup vodky a drobností na akciu, Mišo nezohnal dosť rýb, Dymitri K pohotovo ukazuje, kde sa kupujú rybky a shrimpovia, tak doplníme zásoby. Kúpaním si krátime čakanie na oslavu. Príchod podgurážencov z pohrebu rozbieha akcošku, jedlo super, torta, hudba tiež, trošku vzrúša na večer pri odchode lokálnych.

D69: 2013/02/13 Utila
Všetci sú spokojní z párty, super, FooKing čínska reštika, TrenkyLa drink s Konstanz, Zoe, Lian a Eran)

D70: 2013/02/14 Utila +23 ponorov
(Valentín – Fun Dive,North Side – Spooky spád, lov Lionfishov, ceviche, rybačka, čerstvý tuniak, sushi, kajakovanie, večerná párty)

D71: 2013/02/15 Utila brutál dážď… s rumom a kolou

D72: 2013/02/16 Utila ranný výlet + dážď
Ráno vstávame na budík 0600, žiadna sranda. Kým sa vymotkáme je 0700. Snáď nás nespečie. Ešte skúšame na doku naladit net, nech si pozreme mapu, kam máme ísť. Net nejde, snáď trafíme. Ešte aj telefón sa vybíja a nemali sme nabíjačku, lebo bola zamknutá v doku. Paráda. Katka sa necíti najlepšie, tak 0715 kupujeme na pretrávnie pivo. Cítime sa hardkórovo turistickí ako si tak s plechovkou piva vykračujeme v ústrety dobrodružstvu. To sa začína hneď pri prvej odbočke z cesty, lebo nevieme, či máme zahnúť. Jediné čo si pamatáme je, že v zákrute doprava máme vysť na poľnú cestu doľava. Za dedinou zase váhame, dostávame rozporne informácie od domácich. Niektorí akoby ani nevedeli, o čom hovoríme. GPS hovorí, že sme 7metrov pod hladinou mora. Naštastie to nie je úplne presné , lebo sme si zabudli pribaliť vzduch. Milá pani na telefóne,ktorá pred nami šlapala niekoľko minút po ceste nás posiela naspať. Nie sme z toho vôbec onadšení. Vraciame sa ku obecnej klinike, kde prvý krát zašívali nohu chudákovi talianovi,odbočíme a dúfame, že niekto bude hore v tých pár spiaco vyzerajúcich domoch. Nebol, tak rozpačito prešlapujeme na mieste, kre sa prudko zahýba cesta a zdanlivo končí pár domami. Asi sme zle. Otáčame to a na prípojke na hlavnú sa pýtame náhodne okoloidúcich. Pritom skoro sundám mladého chalanka, ako ho chcem zastaviť a on ma chce obehnuť. Katkin a moj informant sa zhodujú na ceste, ktorá bola naša prvá voľba, tak to smelo ignorujeme (vraj by sme to tam ťažko našli) a vykračujeme na supercestu,ktorá nás tam má isto priviesť. Jasne že nevieme, kde máme odbočiť ale podľa popisu je po klesaní z kopčeka v dolinke blatistá odbočka doľava. Odbočíme a po pár krokoch nám cestu zahradia kaluže od jedného kraja po druhý. Toto nás uplne zastaví v postupe. Na takúto alternatívu sme len teoreticky (nevodotestné sandále) pripravený. Nasadiť ale prakticky naše suché nohy do hnedo vyzerajúcej kaluže nám moc nevonia. Je už dosť teplo, a naše nohy taktiež asi moc nevoňajú, ale to je už iný príbeh. Opatrne sa snažíme obísť krajmi kaluže bez toho aby sme sa omočili. Istý čas to aj ide, ale končím s fajným bahnom na palci. Morálka výpravy klesá podobne ako nadmorská výška udávaná mojim GPS. Z diaľky počuť hudbu, ktorá sa viac a viac približuje. Akurát sme pred kalužou, ktorá sa mi zdá neprechodná, napriek tomu, že vidím Katku v jej strede. Hudba je zjavne na niečom terénnom, lebo toto by firemná Felda nedala! Ustupujem nad začiatok kaluže a skáčem stranou cesty. Katka sa snaží narýchlo prekonať kaluž suchá, aby mohla skočiť nakraj cesty. Nakoniec to stihneme a Katka získava čas tým, že chlápka ńa terénnom golfovom vozíku zastavím a overujem, či sme na dobrej ceste. Sme, ešte nejakých 10-15 minút od odbočky na kopec. Kopec stále nevidno a nás čaká zasa ďalšia odbočka. Šlapeme dosť dlho kým prídeme na miesto, kde sa chlápek z terénneho golfového vozíka rozpráva s pár ľudmi. Tam sú už také megakaluže, ze sa aj poriadne omočíme. Ked konečne prídeme k niečomu, čo vyzerá ako briežok. Tam stavajú veľkú obytnú budovu, tak u stavbárov overujeme smer. Ako tak mávam naším smerom poškrabem sa trochu na ostnatom drôte. Pekne. Dúfam, že očkovanie proti tetanu fičí. Prechádzame pasienkami koní, tie si nás s prekvapením obzerajú a s nechápavým výzorom sa odchádzajú elegantne schovať pod stromy. Na to všetko začína poprchať. Napriek nepriazdni osudu sa strmhlav derieme vpred, nahod na 70metrov vysoký vrch, ktorý sa vôbc netýči v oblakoch, ale pod nimi. Na jednom mieste pod stromami to vyzerá, ako keby sa tu schovávali kone pred nedávnym brutálnym lejakom. Terén zrazu začne byť strmší a blatitejší, nie zrovna stvorený na mokré sandále, no my stále napredujeme. Donoca to nie je ani moc vychodené, tráva a kríky prerastajú cez chodníček. Nakoniec sme navrchu, vidíme všetko navôkol a vôvec sa netešíme nadol, lebo vieme, čo nás čaká. Naspäť je to ale o chlp lepšie a tak upaľujeme čo to dá. Sme smädní a hladní tak sa zastavujeme na začiatku obce v kaviarni na niečo pod zub. Máme so sebou ale málo peňazí a tak zostávame pri káve a džúse. Majú tu aj ½ litrvoé kvasinkové pivo a je tam a Bill. Ten si nedávno dava opraviť bicykel, tak s ním chvíľu kecáme. Drinky ale nevyriešili náš hlad, tak ideme do bankomatu a pozrieť nové miesto podľa TripAdvisora. Tam dostávame lahodné ovocné frapé (liquado) a kuracie mäso v trojobale (milanesa) veľké ako slonie ucho. Katka udrie do volských ôksoslaninkou, ale necíti sa najlepšie, tak sa nafutrujem poriadne ja sám. Zvyšok dňa sme strávili v izbe na posteli, unavení a schovávajúci sa pred dažďom.

D73: 2013/02/17 Utila
Som rada keď je , ale ráno. Večer som nasadila antibiotiká, horúčka je preč. Stále som slabá, ale je fajn byť opäť na móle. Na obed sa prší, mokrí sa dostaneme do driftwoodu, jedlo je dobré, G ma núti jesť, čo to zvládnem. Poobede vyrovnávame bill, postupne sa lúčime, vypisujeme potápačský log. S Ericom ideme ešte do Rehab, kôli nám zavádzajú challenge. Je to niečo ako odporný vyplach ústnej vody s tvrdým, naleju nám rovno 4 , treba to dopit do 5 sekúnd. G to dáva za.6, Eric je hneď za ním a ja sa drhnem ešte len 2. drinkom. Vyberáme tričká, ideme sa.rozlúčiť s dokom, som rada, že stíham Márie Marcel. Tá má podobné ťažkosti ako ja včera a tak sa začínam domnievať, že je to otrava z jedla, čo sa nasledujúce dni neprestávajúcej sracky potvrdí. Balíme a chystáme sa na skoré ráno.