D8: 2014/05/07 Cluj Napoca → Turda →Sibiu
Soľný complex v Turda je naša nasledujúca zastávka. Nie je to ďaleko od Cluj, takže sme tam už okolo 08:00. V Cluj sa za parkovanie platí už od 07:00, takže vstávame neľudsky skoro. Zaparkujeme na platenom parkovisku. Vybehnem a pozriem, že otvárajú až 09:00, tak reku spravíme si raňajky. Maďarskú klobásku zajedáme cesnakom a býčou krvou, v jaskyni sa aj tak nemôže jesť ani piť. Ako sa tak zaránky občerstvujeme dumáme, kde miznú všetci tí turisti. Keď v jaskyni zmizne aj celý autobus školákov začneme zvažovať eventualitu, že možno tu majú posunutý čas. Však sa ale nikam neponáhľame a aspoň sme sa náležite posilnili.
Vstupné (20RON) mi trošku vyrazí dych, ale ideme do toho. A neľutujeme. V bani sa zdržíme skoro tri hodiny, dobre že si nevykričím hlasivky v ozvenovej sloji a nerozbijem člnok v sloji Mária. Dizajnér, čo navrhoval zariadenie odstavenej soľnej bane je u mňa priam génius. Perfektne mu to vyšlo, človek nevie, či je vo vesmíre alebo 160m pod zemou. Jediný problém bol, že sme si zabehli 1.5km na starý vchod a späť. Zase ako odmenu sme mali WC a kávomat s mletou kávou (nie instantnou). Už ako som pozeral na tie nákresy tak som bol alarmovaný, že tie vzdialenosti nie sú malé a mali by sme štúdiu mapy venovať náležitú pozornosť, ale zmámený maďarskou klobásou sme to nejako podcenili. Však ako sa človek môže stratiť v soľnej bani. Nestratí, len sa nachodí. Tak keď sme sa vrátili späť do centra diania znova si zavreštali v ozvenovej sloji a prišli do dvojsloje a uvideli všetku tú parádu, tak sme neverili vlastným očiam. 13 poschodí na dno sloje sme sa zviezli výťahom a rozbehli sa obdivovať výhľady na susediacu hlbšiu sloj s člnkovacím jazierkom, ruské kolo, pingpongový/futbalový kurt, minigolfové dráhy, gulečníkové stoly a kolky. To všetko tam tí nezbední Rumuni napchali. Tak sme si dali ruské kolo a zviezli sa 13 poschodí dole ku člnkom. Tam sme sa počlnkovali, pofotili čo sa dalo a hecli sa, že vyšliapeme oba výťahy nahor. A tak sa aj stalo. A bolo to fajn.
Vyšli sme na povrch a vyrazili preč. V prvom malebnom mestečku, Turda sme sa zastavili na kávičku a niečo pod zub. Pri platení parkovného sme sa stretli s prvými žobrákmi – decká odo mňa chceli prachy. Začalo sa zlepšovať počasie a keď sme 17.00 dorazili do Sibiu bolo už celkom fajn. Podarilo sa nám zaparkovať v slepej ulici na kraji pešej zóny. Krásne mestečko, že vraj 170tis, platenie za parking končí 18.00 a vraj už niekto nepríde a na zajtra je to za 1RON (menej ako 25centov).
Po krátkom prieskume zapadneme do príjemne vyzerajúceho podniku a chytáme večerné slnko. To riadne smaží, tak vybehnem dovnútra do chládku pozháňať strašne zaneprázdneného barmana. Ten sa ospravedlňuje, že sú tam len dvaja, no očividne nemá skúsenosti a často behá hore dole naprázdno. Neva, aj tak je to fajn.
Na hľadanie večerného miesta sa posilnímie krugom – praclík pripomínajúci kruh polepený makovými semienkami a po krátkom hľadaní zapadneme do parádneho podniku – La Turm, kde nám čašníčka po čase nájde aj romantické nefajčiarske miesto vo vnútri pri okienku a my si pochutíme na parádnych domácich špecialitkách splachujúc ich pol litrom ich rozlievaného vína. Ja mám bravčové soté so šunkou a pečenými zemáćkami s rozmarínom a K si dá bezmäsitú kukuričnú kašu s kyslou smotanou. Je to famózme a sme veľmi radi. Dokonca tam majú aj fotá s celebritami. Poznám len Nicolasa Cagea.
V trafike sa ešte pýtame na parkovacie lístky. Tak je to trochu inak, ale stále lacné. Parkovanie od 08.00 do 14.00 je za 1 Leu=RON (cca 23centov) a parkovanie od 12.00 do 18.00 je taktiež za 1. Takže to vysvetľuje nepochopiteľné nápisy na parkovacích tabuľkách, kde sa tie časy prekrývali.