D081: 05.01.2020 Oaxaca City
Na nedeľný výlet centrálnym údolím Oaxaca vyrážame s cestovkou. 10 hodinová odysea s 5 zastávkami pod taktovkou skúseného dvojjazyčného sprievodcu je nabitá poznaním aj akciou. A cena 150 MXN na hlavu (+ 135 MXN za vstupy) je bezkonkurenčná (spolu v prepočte 13,74 EUR na hlavu).

Tule:
Dedinka Santa María del Tule ležiaca iba 10 km za Oaxaca City sa pýši najširším známym stromom nielen v Mexiku. Ide o 2.000 plus ročný strom druhu Tisovca Montezumova, ktorého familiárne nazývajú “Ahuehuete” teda “Starček ve vode” (pôvodne tu boli mokrade). S diametrom 14m a obvodom 42 m je od neho širší je len Baobab v JAR (Baobab z Glencoe s obvodom 47 m, ale ten sa začal žiaľ už rozkladať).

Mitla:
40 km na východ od Oaxaca City, sa v centre dedinky San Pablo Villa de Mitla nachádza najvýznamnejšie archeologické nálezisko Zápoteckej kultúry so štatútom Unesco. Na rozdiel od Monte Albán (politické centrum) predstavovala Mitla centrum náboženské . V pôvodonom jazyku Zápotekov sa nazývala Lyobaa “miesto odpočinku”. Mitla je zhispanizovaná derivácia zo slova Mictlān (z aztéckej reči Nahuatl) znamenajúca “miesto mŕtvych alebo podsvetie”. Čo robí Mitlu jedinečnú v celom mezoamerickém kultúrnom priestore je jej unikátna architektúra. Mozaiky geometrických tvarov, vlysy a ornamenty pokrývajúce celé steny reprezentujú vieru, že smrť je po narodení najvýznamnejšia časť života. Mitla bola postavená ako brána prechodu medzi svetom živých a mŕtvych. Ako to už býva, na pozostatkoch komplexu bol Španielmi v 16.storočí postavený kostol. Chrám San Pablo stojí priamo nad miestom, ktoré obývali Pán a Pani Podsvetia. Takto postavený kostol bezpochyby zabránil „diablovi“ úniku.

Hierve el Agua:
Úzkou, kľukatou a nespevnenou cestou stúpame pomaly mikrobusom k Hierve el Agua, čo v doslovnom preklade znamená „vriaca voda“. Fascinujúca prírodná formácia takmer bielych „skamenelých vodopádov“ má vo svete jediného súrodenca, známe Pamukkale (Turecko).
Obe sú vytvorené sladkovodnými prameňmi presýtenými uhličitanom vápenatým a inými minerálmi. Voda vyviera nad útesmi a prebytočné minerály sa ukladajú do „skamenelého vodopádu“ (podobný proces ako stalaktity v jaskyniach). Malý 12m „vodopád“ „padá“ zo 60 m širokej plošiny a Veľký 30m z prírodného bazéna širokého 90 m.
Sme úplne očarení. Nad vyvaleným ukazovateľom trasy chvíľu polemizujeme, v dohľade nie sú žiadny turisti a tak sa vyberieme v smere šípky. Nie je signál, nedokážeme chytiť ani pozíciou, ale očivodne sa začíname vzďaľovať. Ukazovateľ bol na našu smolu otočený naopak. Na poslednú chvíľu došprintujeme do mikrobusu (dehydrovaní a slnkom rozpálení) a to bez toho, aby sme sa stihli vykúpať v bazéne nad malým vodopádom. 3 ďalší to nestihnú a nemilosrdný sprievodca ich tam nechá. Fuuuu, tak kúpanie dáme nabudúce.

Mezcal:
Keď sa konečne dostaneme do mezcalerie, začína sa stmievať. Organizované skupiny končia najčastejšie v El Rey De Matatlán strategicky umiestnenom na hlavnej ceste medzi Oaxacou a Mitlou.
Našej malej 4 člennej anglicky hovoriacej skupinke je priradený lokálny sprievodca. 15 minútová prehliadka funkčnej fabričky v extriéry je vysoko informatívna. Začíname ukážkou typov agave používaných k príprave Mezcal-a.
Mezcal pochádza zo slova „mexcalli” znamenajúce „v rúre pečené agáve“. Oproti Tequile, ktorá sa vyrába iba z Modrej Agáve (Agave Azul) sa na výrobu Mezcalu používa agáve akékoľvek, najčastejšie 7 ročný Espaldín. V divočine rastúce agáve (Agave Silvestre) sa v ťažko dostupnom teréne zbiera ručne až po 25-30 rokoch.
Piñas (jadrá agáve, ktoré osekané pripomínajú ananás=piña) sa pred pečením rozštvrtia. Vložia sa do jamy v zemi vykladanej lávovými kameňmi, ktoré sálajú teplo 8 hodín. Pečené pomaly, prikryté vrstvami banánových listov, vláknami z agáve (zbytkovou dužinou z vyžmýkanej piña), zeminou a lávovými kameňmi, získavajú svoju údenú arómu.
Upečené nasládle štrťky sú vložené do kamenného lisu poháňaného osliou silou. Získaná šťava sa dáva do nádob na kvasenie. Destilovaná tekutina sa uchováva v sudoch, ktoré sú použité max 2x.
Nasleduje riadená koštovka rôznych produkovaných typov. Inklinujeme k tým silnejším voltážam, ani naši Londýnčania v skupine sa nedajú zahanbiť. Pomaranče a pečené kobylky pekne resetnú chuťovú paletu.
A jasné, ešte červík! V španielčine Gusano Rojo je vlastne larva moľa Hypopta Agavis. Prvý krát bola použitá v 40tych rokoch 20. storočia ako marketingový ťah. Nie je pridávaná do každej fľaše mezcalu, záleží od typu. Ale práve takýto mezcal nám zachutil, tak sme si jedného červíka vo fľaši kúpili 🙂

Teotitlán del Valle:
Celkom vyčerpaní sa už za tmy dostaneme na poslednú zástavku. Dostaneme výklad ku tkaniu kobercov. Náš lokálny sprievodca v angličtine má 9 rokov a ako všetky deti, začal aj on tkať dovŕšením 5 rokov. Krosná sa ovládajú v stoji nohami, motívy sú z archeologických nálezísk (Mitla a San Albán) až po moderné umenie. Na tkanie používajú ovčiu vlnu, ktorú spracovávajú do priadze. Farbia ju výlučne prírodnými farbivami.
Do Oaxaca City prichádzame okolo 20h, po Tlayudách a sprche zaspávame spánkom spravodlivo unavených.