Výňatok z denníčka
D35:01/10 Monterrico – Korytnačkovníctvo
Ráno dávame raňajky na pláži (vločky). Predtým sme sa trošku povlnili v oceáne, lebo už o 9 je dosť horúco a nasucho by sme raňajky nevydržali. Striedame sa na kompíku. Ja robím svoje, Katka pracuje na letáku pre hotel kde sme ubytovaní. Mali by sme dostať free ubytko a možno kvapne aj nejaký ten hambáč alebo rybka.
Obed objednávame u babky cez cestu – fritovaná ryba o 20 minút, nech tam nemusíme kempovať a môžeme robiť. Zase raz zabudneme na super deal (liter piva za 20Q) a dávame len 355ml pivko Gallo za 10Q. Striedavo robíme ďalej, ja konečne dočítavam plážovú knižku a okolo 4tej vyrážam robiť prípravy na HH (happy hour – hora feliz), lebo o 1730 chceme pri západe slnka vypúšťať korytnačky. Príprava dnes spočíva v prikúpení bieleho rumíka, limety a následnej kombinácii s cukrom (ešte z Flores) a nafľaskovaní do dvoch 600ml plastoviek. Jedna je od 7 UP, takže to neskôr pri západe vyzerá úplne kóšer, s tou druhou od koly je to trošku horšie. Hopkáme k tortugáriu po pláži a vyzerá to byť oveľa kratšia cesta po pláži. Kupujeme si jednu korytnačku na vypustenie za 10Q. Dostaneme normálne potvrdenku s rovnakou cenou vytlačenou. Postávame okolo a čakáme čo sa bude diať. Predavači predávajú výlety loďkou. Slnko sa chystá predviesť ďalší unikátny západ. Okolo 1730 nakreslia na pláži čiaru paralelne s vodou a ohradia ju po bokoch šnúrou. Po ďalšom čakaní sa objaví chapík s lavórom, ďalší zarovnáva stopy v piesku pred čiarou a stále čakáme. Objaví sa tretí maník, ten začne zbierať potvrdenky o zaplatení a z lavóra nám dáva vyberať si korytnačky. Sú malilinké, čierne kožené a stále sa hmýria. Majú nejakú zásobu energie aby sa dostali do oceánu, takže čím viac sa pechria naprázdno, tým sa ich šance na prežitie znižujú. Mám problém ju udržat v rukách, je rozbehnutá do vĺn. Odpočítajú štart a pokladám ju na čiaru. Prvú vec čo spraví je, že sa prevráti na chrbát. No pekne. Prevraciam ju a ona sa vyberie do boku. Posledný krát ju korigujem a už ju nechávame jej osudu. Katka fotí a točí. Korytnačky makajú o život smer oceán. Je to celkom silný zážitok. Ich malé telíčka sa ženú do bezpečia hlbokej vody. Mlátia plutvičkami, po 30cm sa zastavia a oddychujú. Sú ako také megamravčeky, usilovné, urputné, zanovité. Ide im o život. My sa len prizeráme. Za čiaru nemôžeme, chránime ich svojou prítomnosťou a dotáciou, ale hádzať ich priamo do vody by asi nemalo zmysel. Ľudia povzbudzujú svoje zvieratká, neskutočne sa tešia z každej, ktorú splachujúca vlna už nevypľuje a majú bližšie nedefinovaný, ale dobrý pocit. Naša korka zmizne vo vlnách tretia alebo štvrtá, ale sledujeme ich až do poslednej. V záchvate filmovania nám jedna vlna schmatne nestrážene šlapky (a celkom omočí Katušku). Behám po pláži, zbieram šlapky a dávam pozor, aby som nezašlapol nejakú z oneskorených koriek. Jedna šlapka mizne v oceáne a ja len vyčkávam a dúfam, že najbližsia vlna ju vyplaví. A tak sa aj stane. Keď už sú všetky korky preč sadneme si opodiaľ a popíjame 7UP. Presúvame sa pred Johny‘s Place a popíjame kolu. Vbehnem ešte na chvíľu do oceánu. Podarí sa mi chytiť parádnu vlnu a idem za Katkou dopiť Kolu.
Pekný večer sa pokúsime zavŕšiť filmom, voľba však padne na nejaký horror s Harrym Potterom, z hudby mi síce behajá po chrbe mráz, ale berie nás do hajan, tak to vypína v polke.