D069: 2016/01/19 Puno  → Copacabana  → Isla del Sol
Bus do Copacabana je plný turistov. Na Peruánskych hraniciach vypadne elina, tak stojíme v rade a čakáme, kým nahodia generátor. Našťastie sa potom hecnú a prídu naraz traja úradníci, tak sa to trochu rozhýbe. V medzi hraničnom priestore meníme papierové Soly a nejaké tie doláre. Na Bolívijskej strane od nás chcú aj fotokópiu pasu. Tú našťastie máme, ale podľa sprievodcu z busu ju potrebujú iba Argentínci a Čiľania. Ja mám taký pocit, že nadháňajú kšeft fotokopírke v budove vedľa imigrácie. Bus už cez hranicu nejde, musíme si prenášať vaky do mikrobusov a tak sa dostaneme do CopaCabany. Tam už vieme čo a ako, skladáme sa v reštike na brehu, objednávame pivo, hambáč a omeletu a ja vybehnem kúpiť lístky na Isla del Sol. Elina nejde, tak sme bez internetu.
Vychytáme zbernú loď, ktorá čaká ešte polhodku po poslednej, aby sa zaplnila. Okrem pasažierov vezieme aj vrece rajčín.
Na ostrove ideme rovno na pláž, kde naše ubytko medzičasom zdraželo z 50 na 60 BOBov. Ostatné sú minimálne tak drahé, slnko slabne, tak moc neváhame a ubytujeme sa v izbe vedľa minulej. Katka hľadá vo vakoch plavky a ja sa starám o proviant. Plážujeme medzi viac ako 53 stanmi. Vyzerá tu byť o dosť viac ľudí, ako posledne. Ale zase sme tu aj o mesiac skôr. Asi sú ešte prázdniny. Zmenou sú aj decká, ktoré behajú po pláži a predávajú horúcu vodu do termosiek. Prevažná časť kemperov sú totižto Argentínci.
Aj menučko v útulnej reštičke na bočnej uličke zdraželo, nemajú ani quinoovú polievočku.

D070: 2016/01/20 Isla del Sol
Dnes sme nejakí leniví, tak sa len vyvaľujeme na pláži zahalení čo sa dá. Okolo obeda je aj celkom teplo, tak trochu priškvŕkneme. Pozeráme domáce decká, tie sa namáčajú a na otázku, či je voda studená odpovedajú, že má prírodnú teplotu.
Na hoteli nás presunú na poschodie do super prémiovej izby s výhľadom na jazero a vlastnou teraskou. Tak to promptne využijeme, kúpime super mega veľké empanády, čo predávajú chlapci na pláži z fúrika, k tomu zarobíme tuniaka a napcháme sa do sýtosti.
O najväčšie vzrúšo dňa sa postará malinké biele prasiatko, ktoré naháňa po pláži veľký strakatý pes a potom sa ho snaží z jeho zubou zachrániť priškvrknutý gringo. Večeriame pre zmenu na druhej strane, na móle s výhľadom na Bolivijské hory. Fúrikové empanády zalievame bolívijským červeným. Je už dosť zima, tak vytiahneme aj páperky a rukavice.
Na hoteli sa pustím do reči s mladým párom popíjajúcim maté. Tipujem ich preto na Buenos Aires, no beťári sú pre zmenu kúsok od vedľa, z Montevidea. Dosť nepravdepodobné stretnutie, Uruguajcov je ešte menej ako nás. Prišli sem z Buenos Aires, cez sever Argentíny a celú Bolíviu za 3 týždne.