D097: 23FEB2017 Mersing → Tioman: Salang
pri rieke sa nám podarí objaviť božské roti. Hrdo vyzerajúci Ind s ostrými črtami a večným úsmevom ho plieska o anitokorový pult. Dáme si banánové so salkom vnútri i vonku a vajcové. Obe servírujú s dvoma rôzmymi karí, banánové má v jamke taniera aj salko. Jedno karí je v skutočnosti len jemnučká (ale stále štipľavá) šošošovica, alebo hrach. Čajíky sú tiež dobré – silné a čierne.
Po jedle hľadáme bankomat. Najprv si vystojíme v jednej banke šóru na dva, ktoré nejdú. Nejdú ale nikomu i keď majú ikony naších kariet. Potom sa pýtam chlápka pred bankou, kde sú bankomaty a uvedomím si, že sme v 21. storočí a na telefóne mám internet. Tak len zagooglim bankomaty okolo mňa a už ich vidím. Voilá. Chvíľu sa cítim starý a nepotrebný, no nakoniec prevládne radosť z úlovku a idem K vyslobodiť za bankomatového pekla.
Och, ako veľmi som sa mýlil. Peklo sa neskončilo, ale len začalo. Aj v ostatných bankách sú šóry a nedostávame ani fuka. Po túr de bankochmat končíme s 11 výberovými lístkami, ale len 3 výbery sa podaria. Celé zle. Keď už sme taký rozkokošení, zbehneme ešte do prístavu, že si kúpime lístky na loď, ktorá dnes ide 18:30. Loď totiž vyráža z rieky a na more môže vyplávať, iba pri prílive. Inak v rieke nie je dosť vody a vidno bahnisté brehy. V prístave samozrejme skončíme v nákladnej sekcii, ale nakoniec sa nájdeme a kúpime si rovno spiatočné otvorené lístky za 70R na hlavu. Ponúkal nám pred prístavom nejaký expert pridať sa k jeho lodi, čo pôjde hneď, ale jednak chcel 140R a druhak my sa nikam neponáhľame. Do tretice máme skvelý plán – pranie a obed u Číňanov. Neprali sme naposledy od Boholu a to je už pekne dlho, chýba nám prací agent Rasťo.
Naspäť na hoteli teda nastupuje klasická deľba práce – práčovňa a programovanie. Bystrejší čitatelia už určite uhádli, čo som si vybral ja.
To mi pripomína príbeh Kanaďánka, ktorý sa ešte len dozvieme na ostrove. Ako šiel prať, lebo žene sa nechcelo ráno vstať, a neprečítal si, že práčka má už prací prostriedok v cene. Tak kúpil extra a nemohol to vyprať ani po dvoch hodinách, lebo to stále penilo. Skoro zmeškali bus kôli tomu.
Ten kto hádal, že som zostal na recepcii na internete hádal správne. Bohvie ako to bude s netom na ostrove, tak sa snažím podoťahovať nejaké tie voľné konce. Boh vie, že sa ich nakopilo až až.
K má internet v práčovni na našom telefóne, tak jej píšem, že ako to vyzerá, lebo som už hladný. Tá tam má veselo s rôznymi domácimi, posiela fotky krpca s dinosaurami čakajúceho pred práčkou.
Obedujeme tam, kde večera. Číňania fakt vedia SeaFood. Maškrtíme škvrčiace kalamáre a sladkokyslé šrimpíky s pivkom.
Na recepcii potom čakáme na loď. Hotel poskytuje službu odvozu do prístavu, tak sa to rozhodneme využiť. Do reči sa s nami pustí Austrálčan – bývalý futbalista. Teraz má 74rokov a s filipínskou manželkou asi 8 ročnou dcérenku. Chlapík hral pre UK team – stále je v celkom fasa forme a zarobil peniaze. Od 1984 brázdil na dôchodku 20 rokov moria a pred piatimi rokmi sa usadil na ostrove kam ideme – Tioman.
Keď sa trochu ochladí vybehnem nakúpiť proviant – kexíky, arašidy a žiletky.
Z hotela nás berie dedko z recepcie, čo driemal celé poobedie a nasleduje tradičná kowbojka s okienkami a rôznymi lístkami. Už máme kúpený lístok, ten treba registrovať, potom zaplatiť 20MYR za konzerváciu a po kontrole obrdžíme žltý boarding ticket. Zmätený Kórejčan si myslí, že vyšušká so systémom, no stále ho vracajú a neveriacky sa nás pýta, či sme aj my platitli 20ku za chránené územie. Platili, šak čo narobíme. Len sme sa pozerali s akými lístkami chodia ľudia a akú farbu púšťajú a neskúšali sme triky, kým sme nemali žlté lístky v hrsti.
Cez dve hodiny trvá mrazivá jazda loďkou. Najprv nás ťahajú asi 20min z riečneho koryta a potom frčíme a frčíme. Na ostrove robíme viaceré zastávky a my vystupujeme až na konci, na najsevernejšej osade – Salamang. Je už celkom tma, tak nechceme moc špekulovať a po krátkej exkurzii za bahnistú riečku sa vraciame a berieme ubytko v prvom podniku, blízko móla. Chceli sme ísť na koniec, ale chlapík nám tvrdí, že je to 20 minút. Je veľa hodín a cestou sme videli „BEER take away“ (pivo so sebou), tak nechceme špekulovať, aby to nezavreli. Naša chajdička je za chodníkom na pláži – na balvanoch hneď vedľa policajnej stanice. Nefunguje nám poriadne svetlo na teraske, tak pri pivku skrsne skvelý nápad, že ufajčíme svetlo z vysvietenej policajnej stanice. Vyhráva nápad rozbiť im najprv svetlo nech nás nenatočia na kameru a potom to ukradnúť. Nikomu sa ale nechce ísť po ďalšie pivko na guráž, tak z toho nakoniec nič nie je. Keď to pri druhej plechovke preberáme do detailu, rozbité svetlo by nám predsa len bolo naprd.
Kúsok pred nami more oblizuje pláž a nám okolie po tme evokuje betonársky štýl HR. Hádam to po noci bude lepšie vyzerať. Dobrá správa ale je, že cez dieru v streche nad teraskou vidno nádherne hviezdy.
Dnes je Romana, tak mu posielame propagačné foto s fľaštičkou filipínskeho (rumu, zatvoreného) a ideme na večeru v prádznom podniku na pláži, vedľa našej recepcie. Sú to asi 3 minúty od policajnej stanice. Jedlo je fest štipľavé.

D098: 24FEB2017 Tioman: Salang
Mravce sa v noci prechádzajú stredom postele a okrem slabého šumenia mora je nekonečné ticho. Nie je tu prakticky žiadna premávka. Po betónovom chodníku chodia chodci, sem tam bicykel a nákladné motorky len keď príde loď s tovarom alebo luďmi.
Ráno Chorvátsky pocit pokračuje. Hlavne kôli betónovému chodníku.
Sopečne vyzerajúce bavlany sú tu integrované do chodníkov, miestami obohnané bielou čiarou na betóne. Ešte že sme mali večer čelovky.
V diaľke to vyzerá ako Seyschelly, taktiež balvany to evokujú.
Chlapík na recepcii povedal, že chatka je len na jednu noc. Keď sa prídem odubytovať, hovorí, že môžeme zostať, že zrušil rezerváciu.
My už ale máme nové ubytko u Elly, chatka č. 2 priamo na pláži, s krásnou ružovou záhradkou s aloe vera a plážou. Ellin otec nám už chystá chatičku.
Obedujeme božské kalmáre „grilované“ na panvici, krevety a zeleninu. Ďumbier a sójovka je naozaj super kombinácia na hocičo, aj na kalmáre. Odvlečieme vaky ku Elle, kde je už chatka nablýskaná a po sieste ideme prvýkrát šnorchlovať. Koral je polámaný a pokapaný, ale na bielom piesku trochu ďalej od brehu sú krásne záhradky. Hlavne je tu veľa rýb a rybičiek. Pri vstupe do vody je navrchu riadne teplá a na dne studená voda. Miešajú sa dokopy ako sirup a menia viditeľnosť. Cez hranicu moc nevidieť, treba sa ponoriť do studenej alebo byť navrchu v teplej.
Vyberiem sa plávať smerom doprava popri brehu a keď nás príde čeknúť blacktip žralok, K mi vo vode vylezie na chrbát (že vraj chcela na žraloka v tejto formácii zapôsobiť objemom väčšej ryby). Sám som z toho prekvapený a pomyslím si, že by som pri plávaní uprednostnil korytnačky. Útesový žralok (útesák) s čiernym koncom plutvy (blacktip) je menší druh žraloka (max 180cm), ktorý žije na útesoch v plytšej vode. Správa sa teritoriálne a na jednom mieste zostáva aj niekoľko rokov. Živí sa aktívnym lovom rýb, na človeka zvyčajne neútočí.
Žralok je krásny, zdravý, asi 150cm, ale len tak v plavkách sa necítime zrovna komfortne. Stuhneme a snažíme sa k nemu zostať stále otočení tvárou ako nás obkrúži na pozdrav. Potom sa len obzeráme, či sa ešte objaví a plávame ďalej. Príde nás omrknúť aj cestou naspäť, nie sme o moc kľudnejší.
Domáci hovoril, že niekto videl žraloka ale brali sme to len tak že – však jasné. Realita stretnutia ale prekvapila. Potrebujeme si ešte vyladiť odchod v prílive-odlive, lebo pri odlive je moc plytká voda.
Pri východe z vody vidíme veľa gigantických mŕtvych mušlí, teda len ich erodujúce lastúry, niektoré majú aj cez 50 cm. Na brebu pred jedným z diveshopov sme videli aj 80-90cm lastúry. Vo vode sú živé tak do 30cm. Ale bežne tak do 20cm. Veľa rôznych farieb.
Na západ slnka ideme do našej reštiky, kde si dáme super ľadový čaj s dvoma limetkami a strihneme to trochou filipínskeho rumíku. Pôvodne sme to chceli aplikovať na pláži, no kým prídem s čajom za K na pláž tá je už dohryzená od pieskových mušiek a ideme späť do reštiky. Mňa dochniapu ani neviem kedy.
Neskôr sa dozvieme, že tieto poháre sú Halal, teda nie sú určené na znesväcujúci alkohol, ale nejakým zázrakom aj rum dôjde.
Nasleduje nákup surferských treniek. Predáva ich baba z KL. Je to obchod jej rodkáčov. Vedľa v reštike robí jej brácho. Babena otvorila len tento týždeň, v monzúne chodí s frajerom na Bali.
Pred večerou si vyzdvihneme pivko u TakeAwayBeer. Majú tu fakt dobrý výber, i keď ceny sú pre našinca trochu pritiahnuté za vlasy. Pollitrová fľaša kvasinkového Franziskaner stojí 10MYR (2.2EUR) a tretinka parádneho Lefe je za 6MYR. Je tu ale bezdaňová zóna a je to lacnejšie ako na pevnine.
Na večeru si vypýtam pohár a pribehne za mnou teta, že to nie je na alkohol. Poháre na alkohol sú malé sklenené Carlsbergy. Pri jedle si k nám prisadne Audrey a Guy z Kanady.
Prší, ale kým sa vyberieme domov je už po daždi.

D099: 25FEB2017 Tioman: Salang
Na raňajky si vypýtame dva poháre horúcej vody na zelený japonský práškový čaj a zapíjame ním krekry z Mersingu. Pri rannom šnorchlovaní okrem korky stretneme aj dva blacktipy. Veľkého čo včera a jedného malého.
Parádnych mušlí – pusy modré a zelené i hnedé je tu veľa. Vťahujú sa dovnútra a zatvárajú sa, keď sa k nim človek priblíži. Stretneme aj raju s modrými bodkami a chvostom.
Na polámanom korali sú ostrovčeky živého a všade veľa rýb.
Pred západom si ideme zaplávať, no sme dosť uťahaní a črtá sa taký pekný západ, že ideme radšej na ľadový čaj – posledný krát zneuctiť halal poháre.
Po večeri hráme s Kanaďánkami scrable. Mali sme síce veľké ambície ako budeme na ostrove dobiehať prácu, no keď vidíme ich dychtivý pohľad, nemôžeme im dvojhodinovú hru scrabble odmietnuť.

D100: 26FEB2017 Tioman: Salang
Na ranné šnorchlovanie sa pridá Kanaďan Guy aj s foťákom. S ním vidíme až 3 BlackTipy a 4korky. Okrem veľkej mamy a malého sa dôjde predstaviť aj stredne veľký exemplár. Je dosť zlá vidieteľnosť a vlny, ale zvládneme to.
Po obede nás Audrey vyštve za žralokmi na pláž. Veronika z Dečína nám totiž rozprávala, ako z pevniny pri odlive vidno plutvy žralokov. Tak sa vyberieme poobedným výpekom po odlive. Ja sa ešte zastavím po košeľu a klobúk, aby ma nespieklo a Audry, ktora to celé vymyslela už ide späť, že ona po takých skalách nepôjde. Ja potom dupkám po obnaženom korale a balvanoch, až kým sa skoro nezabijem. Dám si dole šlapky a idem naboso. Potom dostanem skvelý nápad, že si schladím chodidlá vo vode a skoro sa zabijem druhýkrát, lebo sa mi po skalách fasa šmýka. Samozrejme prd vidíme. Vyštveráme sa na mega balvan do tieňa a skúšame vydržať, že snáď niečo bude, no nič. Sme aj dosť vypotení a nenapadlo ma zobrať žiadnu vodu, keď už som bol na izbe.
V centrálnej budove, kde je kuchyňa a zdržiava sa rodina domácich si dvaja zasrani chytajú mačku na plastovú udicu. Mačka moc nekooperuje a keď starší brácho, čo ide okolo skúsi zaháknuť plastový háčik mačke na obojok zasrani nelenia a prifačujú mačku na silón. Potom na ňu len pokrikujú že miáu, miáu a odvtedy už mačka nenosí obojok. Čo presne sa stalo nevieme. Ale mačka ešte žila.
Na naše veľké prekvapenie je aj dnes zase krásny západ, dokonca s minimom oblakov. A ešte aj oslavujeme 100tý deň (s pánmi Bacardiovými z Mexika, ktorí na párty dorazili do TakeAwayBeer shopíku).

D101: 27FEB2017 Tioman: Salang
Pri rannom šnorchlovaní sa Guy nepridáva, i keď sa včera zastrájal. Vidíme dve raje s modrými bodkami. Guy nám vyprával, že na ich strane je skutočne krásny koral. Príliv je ale na našej pláži stále ok (i keď sa posúva na stále neskôr). Po daždi je dosť zlá viditeľnosť, ale aspoň nám z plávania chutí jesť.
Stále chodíme na to isté miesto, dnes pre zmenu skúšame thai fried rice. Vždy si dáme kway teow mamak (pražené široké ryžové rezance) a kalmáre na sójovke, so zázvorom alebo čiernym korením. K tomu dávame rôzne typy praženej ryže. Thajská je s kurkumou, sedliacka je so slanečkami a kuraťom a ešte jeden druh, ten je s lístkami kafir lime.
K fotí dvojicu spálených Čechov. Veronika s Róbertom chcú zdokumentovať svoje prihorenie pre rodinu doma. Verča nie je žiadna cíťa a ani útesáka sa nebojí a má s ním vlastnú storku spred troch rokov.
Na západ dostávame pivné pozvanie na terasku od naších adoptívnych kanadských rodičov. Majú pekný výhľad a akurát vylietajú netopieriky a kalone. Kalone majú hlavu ako líška a rozpatie krídel hádam aj 70cm.

D102: 28FEB2017 Tioman: Salang
Ranné šnorcholanie je s ešte menšou viditeľnosťou ako včera. Vidíme pár Blue Spotted Stingray.
Dvaja zasrani v akcii – starší obúva menšieho keď fičia na bajkoch a vyzuje sa o pedále. Starší Auis má 4 roky a je synom Elly. Mladší Fata má dva roky a jeho mama je Ellyna sesternica. Sú skoro rovnako veľkí a sú to riadni experti. Celý deň niečo vyvádzajú a podchvíľou jeden alebo druhý reve. Ako to vidíme my, majú skvelé detstvo. Majú jeden druhého, rybníček s rybami, kde sa môže čvachtať, rovný vybetónovaný chodník na trojkolky a more s plážou. Kopec priestoru na veľa huncútstiev. Keď sa rozprávajú mám pocit, že ani nevedia hovoriť, aspoň Fatta iba tak melie a melie. Ale zase ja neviem po malajsky a možno mu niekto rozumie.
Dávame si HH na balkóniku apartmánu s klímou, ktorý nie je obsadený, more končí 2 metre od terasy. Na piesku sa nedá byť, kvôli zatrateným muškám. Veronika je okrem spálenia aj celá dohryzená. Neuveriteľné, že to v hamaku necítila. Neviem, či si to škrabala, alebo má alergickú reakciu, ale má riadne veľké pupáky. Nakoniec skončím s nejakými aj ja, sú podobne veľké a dosť to na druhý a tretí deň svrbí.
Brati z Česka majú dnes posledný deň a pridávajú sa k nám na večeru. Neskôr sa objavia aj Kanaďánci. Doma skúšame s V&R filipínske cigaretky na pláži do pol druhej v noci. Veronika nám ukazuje video tenkého zeleného hada, čo práve chytil jaštericu a pokúša sa ju napriek výdatným prostestom prehltnúť. Jašterica kope zadnými nohami a myká chvostom, ale had len mykne plecom a prehĺta ďalej.

D103: 01MAR2017 Tioman: Salang
Dnes si dáme pracovné ráno v mrholení. Rozhodneme sa pre zmenu plávať poobede.
Obedujeme v osamotení, stihneme z reštiky zdrhnúť skôr ako prídu Kanaďánci. Treba nám už fakt pracovať.
Plávame poobede, v odlive. Vôbec sa nám nechce. Zajtra ideme určite ráno. K objaví Nemuškov v sasankách.
Na večeri je veľká partia Číňanov (17). Majú veľkú fľašu Remy Martin. Veľkú myslím asi 3litre. Toľko sa nad nimi čudujeme, až nám nalejú. Koňačík je skutočne fajn a Audry si s nimi ide pokecať. Potom ešte vystresuje Rusku od vedľajšieho stola tým, že sú tu žraloky.
Nakoniec si zahráme posledné scrable. Zajtra ráno odchádzajú na pevninu a dúfam, že si zoberú so sebou aj scrabble. Inak cestovali so skrable šachovnicou, hrubým anglickým slovníkom, stránkou slov s Q a stránkou dvoj a trojpísmenových slov.

D104: 02MAR2017 Tioman: Salang
Videleľnosť sa trochu zlepšuje. Vidíme veľkého grupera a pekné žlté ryby. Modré na nás akoby útočia a keď sa nepozeráme chcú nás ožužlávať.
K ku žralokovi ísť nechce, včera som si rozťala palec na nohe, keď vychádzala z vody. A stále nevieme ako je to s krvou (i keď starou) a žralokmi.
Pokojný obed osamote zakončíme dezertom – Snickers tyčinkou.
Siestujeme a pracujeme. Počas večere vypadne svetlo, ešte že nemáme nič s kosťami.

D105: 03MAR2017 Tioman: Salang
Ranné šnorchlovanie končí dažďom. Je to ale veľmi pekné a efektné, keď v daždi vychádzame z vody.
Vidíme ako sa veľa rýb sa necháva čistiť rybkou čističkou s modrým pásikom. Vyzerá to, že ryby tancujú v prílive, lebo veľa druhov rýb je pri čistení postojačky – hlavou dohora.
Bluespotted sting ray prefrčí okolo nás a schováva sa. Sú veľmi hamblivé, akonáhle sa priblížime upaľujú sa schovať pod koralový hríb.

D106: 04MAR2017 Tioman: Salang
Dnes je sobota, tak si vyrazíme a doprajeme si raňajkové palacinky. Chlapík vyberie spod striešky kokos v hnedej zosušenej šupke a veľkými kliešťami vyberá z obalu kokosík. Zapichne kliešte do šupky a stlačením rozťahuje šupku. Keď už má len škrupinu bez veľkej šupky zoberie kokos do kuchyne, kde ho rozsekne a vyfrézuje dužinu na palacinky. Kokos chutí trochu mydlovo, neskôr vnútri vidím, že niektoré vyštiepané kokosy už majú klíčky a myslím si, že to neskladujú úplne ideálne.
Cestou z obeda vidíme Veronikinho hadíka ako sa vyhrieva na svojej kope. Doteraz tam bývaval malý varan. V pivovom obchode si kúpime nový írsky passport.
Pracujeme a blogujeme v spoločenskej hale, keď pribehne malý Faty a hľadá kámoška. Behá okolo a zúfalo vykrikuje Auis, Auís. Ukazujem mu, že šiel s mamou hore do ich domu, no nerozumie. Naštastie ide okolo kapitán z Sea Monkees, Auisov tato, tak Fatu odvedie k nim. O chvíli príde Fatyho mama, a tá pochopí, keď jej prstom ukazujeme, že sú u nich doma.

D107-112: 05-10MAR2017 Tioman: Salang
Dni ubiehajú v ustálenom rytme. Keď Kaňaďánci konečne odišli, dostali sme sa do rutiny – po raňajkách hodinku+ plávame, po sprche ideme na obed, potom pracujeme na internete a zase ideme na večeru. Kôli prekliatym muškám si robievame HH vo vode. Fľašku od ľadového čaju, alebo koly máme na bare – loďke kotviacej v plytčine pri brehu. My sa hompáľame na vlnkách okolo barovej loďky. Cez pláž a do vody treba ísť čo najrýchlejšie, lebo mušky na nič nečakajú.
Raz ideme potápať so Sea monkees. Za 55MYR ideme z móla a potápame okolo neho. To je úplne smiešna suma (12,1EUR) a úplne to stačí na uhasenie nášho smädu po potápaní. Dvaja lokálni turisti v rokoch potápajú s nami. Pod mólom su velikánske húfy, priam až steny rýb, mimo móla vidíme masívnu cuttle fish (sépia). Dive Master Ajay Katke večer vypálil masku z MoalBoal, nech sa jej nerosí.
Keď odliv v našej zátoke vrcholí okolo obeda začneme chodiť na druhú – koralovú stranu pláže. Je to tam naozaj krásne. Očarení a bez slova plávame medzi koralmi, vyrastajúcimi z pieskového dna až do trojmetrových výšok. Je tu veľa rybiek a niektoré vyzerajú ako by sa chceli nechať pohladiť. Prichádzajú úplne blízko. Sú to zebrovito vyzerajúce malé, ktoré bežne sprevádzavajú veľké ryby.
Raz oboplávame ostrovček v nádeji, +ze zbadáme žraloka. To nám trvá dve hodiny a žraloka nevidíme. Iba popod nás prepáli asi metrová makrela ako namydlené torpédo. Vidíme tam aj malú korku a v hĺbke pod skalami aj blue spotted stingray.
Potom v iné dni už len plávame popri brehu, lebo v kanáli je dosť silný prúd a chodí tade stále viac a viac člnov. Raz sa okolo mihne menší black tip, ale inak vidíme malé skupinky sardiniek, raje a bežné koralové rybky.
Malý Auis odíde so starými rodičmi na pevninu a v spoločenskej hale je nuda. Raz sa ukáže Fata a zháňa Auisa, no márne. Sme radi keď sa konečne vráti Auis. Sledujeme ako okolo nás beží po chodníku a čosi si pred Fatyho domom vysvetľujú. Auis sa potom vráti po trojkolku, tatko mu nabalí dve šišky – jednu pre Fata, mladý zavesí sáčok na korman a páli za Fatom. Majú zo seba veľkú radosť a pre nás je to sprestrenie dňa. Auis sa ale vrátil v zlom psychickom rozpoložení, často sa pustí do revu. Na víkend sa vrácia aj jeho ujo, ktorý je možno o 5 rokov starší a cez týždeň je niekde v škole.
Ako sa ostrov zapĺňa a druhá reštika v našej polke pláže vytiahla čerstvejšie ryby na gril, začali sme chodiť na večere na gril. Tri dni majú veľkú makrelu a mne sa zdá zo dňa na deň lepšia. Na posledný deň chutí jemnunko údene. V pivovom obchode zmenili menu, predávajú teraz tri malé plechovky Holanderu za 10MYR a 6 pollitroviek za 30MYR. Keďže sa k nám častejšie pridáva Bex z GB brávam rovno tri malé, keď sme bez nej zoberiem pol tucta a nechám štyri v chladničke na neskôr. Pár krát sa stane, že nám ostanú do druhého dňa.
Ubytuje sa u nás párik Argentíncov, čo pletú náramky a kadejaké šperky. Rozbalili si stánok vedľa nášho obchodu so surferskými kraťasami. Ponúkli sme ich pivom a chceli pozvať na véču, no sú časovo poposúvaní a musia sa venovať obchodu. Inak sú milí a občas prehodíme pár slov.

D113: 11MAR2017 Tioman: Salang → Mersing
Zase sobota, tak raňajkujeme u Elly. Dnes sa ale vyhýbame kokosovým palacinkám. Na víkend prišla aj jej najmladšia sestra – Auisova teta.
Posledné šnorchlovanie dávame v našej zátoke, odliv je tak neskoro, že sa zase ešte dá vliezť do vody a keďže vedúca nevie, ako bude záujem o ubytko nechce nám sľubovať, že môžeme zostať na izbe po čekoute o dvanástej. Vidíme dve korky naraz a medúzu, čo ju žerie ryba. Vidíme aj niekoľko rají a krásne koraly pred najbližším dive shopom. Na začiatku sú na jednej pieskovej čistinke piesková ryba a raja naraz. Ryba je v piesku ledva viditeľná a keď ju vyrušíme odpláva kúsok ďalej a belskurýchlo sa zase zakope do piesku. Vyzerá dosť ako krokodýl v pieskovej úprave-kamufláži. Zaplávam si trochu viac smerom k mólu a naspäť sa pachtím s asi dvojkilovou mušľou, čo som našiel v hĺbke pred diveshopom. Tam sú aj veľké koralové útvary a objavím aj Katkinu veľkú korytnačku spredtým.
Obedujeme s odloženými pivami zo včera. Už vieme, kde si zobrať pivové poháriky a keď tečie voda v umývadlách, tak si ich aj poumývame.
Ostrov sa zhusťuje. V našej reštike je skoro plno. Nakoniec môžeme zostať na izbe až do 15:30 kedy sa vyberieme k mólu na podvečerný presun na pevninu. Keďže sme na obed mali pivo, chceli sme si na cestu zobrať so sebou ľadový limetový čaj. Naša reštika je žiaľ zavretá – akurát šla oproti pani z baru s limetovým ice tea v sáčku a ani vo večernom grile nás nepotešia – došiel im ľad.
Naskočíme na vymrazenú loďku po necelej hodinke prestupujeme na väčšiu loď v hlavnom mestečku ostrova – Tekeku. Pred Mersingom, keď sa blížime do ústia rieky si musíme všetci presadnúť do predku lode, aby sme mali menší ponor. V našom hoteli majú iba izbu s oddelenými posteľami, ale aj tak si užívame luxus. Večera, na ktorú sme sa celých 16dní tešili dopadne dosť neuspokojivo.