Thakhek

D65: 2014/01/06 Vientiane → Thakhek
Privstaneme si, dáme croisantík a kapučínko, prelistujeme francúzsky obrázkový magazín a poď ho čakať na odvoz na stanicu. Príde moderný mikrobus vyklimatizovaný ako márnica a s dvoma ďaľšími turistami frčíme na stanicu. Je to seriózne dlhá cesta, sami by sme to za 40000K (čo si prihodili na busový lístok) asi horko ťažko dali. Ideme asi aj 40 minút, ku koncu už po výpadovke. Nakladajú nás do otrasne ojazdeného poschodového busu. Bojím sa v ňom sedieť a to stojíme ešte na stanici. Idem radšej nakúpiť proviant a tradične na poslednú chvíľu na WC. Naskakujem do už hýbajúceho sa autobusu, víta ma prestrašená bus brzdiaca K. Výjdeme pred stanicu a tam dokladajú vrecia s kukuricou tak, že pokryjú celú uličku, na to dávajú plastové stoličky, tie potom zložia a narvú tam pasažierov. Do batožinového priestorú naložia motorku, kopec kade čoho a obligátnych pasažierov. Ľudia stoja ešte aj na schodíkoch z batožiny na palubu. Veľa domácich zviera igelitky plné bagiet, tak si myslíme, že na juhu asi moc pečiva nemajú.
Cesta je dosť drsná, na jednej nevysvetliteľnej zastávke, kedy dvere otvára závozník zvonka si odskočím na WC do kríčkov. Samozrejme, že dvere sa mi zavrú pred nosom, tak musí zpredu vyskočiť pohonič a otvoriť mi. Je to zážitok. Na oficiálnej cikpauze 100km pred cieľom spolucestujúci domorodec vysvetlí falangom (belochom) čo sedia pred nami, že na jaskyňu, ktorú chcú silou mocou navštíviť je najlepšie vystúpiť tu, inak, sa budú musieť tých 100km zajtra vracať. My máme jaskýň ako tak dosť, tak pokračujeme do pôvodného cieľa. Kúpime si sušené bravčové a zemiakové lupienky.
V cieli vystúpime na stanci 3km od centra, ujme sa nás ten istý dobrák, čo už vystrnadil dvoch falangov do jaskyne, že do centra je to skratkou 15min a že načo platiť drahý tuk tuk. Tak sa k nemu pridáme, on si cestou pochutnáva na jedle – sušené bravčové s ryžou. Hovorí, že on nemôže jesť v autobuse. Prd makový to bolo 15minút. Chalan nás povláčil kade tade, z jeho 50000K bývania bola otrasná, neuprataná a smradľavá diera (citujem K) za 80000K. Navyše sme šli po odbočke, takže oproti hlavnej ceste sme si nadbehli. Pár krát ho s vďakou posielame do prdele, ale stále nás vedie i keď sme už konečne navigujeme my. Zastaneme pred socialiticky vyzerajúcim veľkohotelom, kde majú izbu za 80000K. Čo sa mi v tejto diere zdá moc veľa a tak nechám K so znovuobjavenou českou rodinkou z Vang Vieng a idem hľadať ďalej. Jediné čo nájdem je jeden jediný plný hotel. V hotelovej reštaurácii je náš sprievodca, baví sa s postaršou turistkou. Za rohom zapadneme do podniku na internet. Objednáme si slušné jedlo a najlacnejšie pivo v celom Laose – 9000K za 6deci.
Objavia nás tam aj naši Česi a pri lacnom pivku si do noci vymieňame cestovateľské príbehy. Malý syn pár krát kňuká, že má nosť, očividne sa pri dospeláckych kecoch aj nudí. Chápem. Robili trojdňový výlet na motorke, 500km po jaskyniach. To nedáme toľko. Možno tak jeden deň na motorenke bude stačiť.

D66: 2014/01/07 Thakhek
Ideme si rentnúť motorku, že sa napapáme potom. Na našej ulici je požičovňa ale bez motoriek a ľudí. V reštike, kde sme včera večerali nás zase zavedú len tam a keď vidia, že niet vystavených motoriek, tam zamáva dedko rukami, že no more. A ukáže cez cestu smerom ku Mekongu. Tam zapadneme do požičovne s veľa motorkami. Za 50000K poloautomat, za 60000K novší automat. Mám radšej vlastné radenie, tak nám vycúva poloautomat, zaplatíme 50k, založíme pas a poď ho na raňajky oproti cez námestíčko, kam nás zaviedla Danka zháňajúca kávu. Dáme si s nimi polievčičku a kafe a konečne vyrážame na motorke. Katke ale chýba šlapák, tak to ideme vyreklamovať. Dostaneme motorku v horšom stave, ešte nám na ulici olejujú reťaz a pri zatáčaní a brzdení to strašne kvíli. Tak sa vrátime, že to chceme zrušiť. Naveľa naveľa dostaneme nový poloautomat, cenu necháme pôvodnú a konečne vyrážame. Zastavíme sa ešte na hoteli po čelovky a oproti cez cestu na šišky, ktoré nám Česi odporúčali a fičíme na benzínku. Natankujeme dva litre a ideme von z mestečka, smer Vietnam. Cesta je pekná okolo sa postupne vynárajú ostré vápencové skaly podobné tým z Halong Bay. Odbočky na jaskyne sú značené malými hnedými značkami, ktoré väčšinou prebehneme. Prvá, kde sa rozhodneme zastaviť má byť 100m od cesty. Zaparkujeme a ideme peši cez pole a lesík, okolo potoka. Ten vyteká z jaskyne. Je to celkom pekné, ale jaskyňa je taká nezáživná, drsný šedý vápenec, nie moc dych berúce.
Pokračujeme cez pekné skaly a odbočíme na 3km prašnú cestu k najznámejšej jaskyni v okolí. Kúsok od hlavnej cesty nás skasíruju 45000K (5000 parkovné a 20000K vstupné) a dosť prekvapení pokračujeme ďalej. Nezdá sa to byť 3km. Zaparkujeme a ideme ku jaskyni, kde nám skontrolujú lístky. V jaskyni je riečka prehradená a parkujú na nej dva člnky. Nekôr nám vonku hovoria, že za 50000K na hlavu sa dá prečlnkovať až na druhú stranu jaskyne.
Táto jaskyňa je dosť členitá, má aj pekné úseky, je tam aj otlár s Budhami.
Vonku si dáme čistú ryžu s kolou, lebo nemáme moc chuť na všade prítomný glutaman. Vyrátame si, že môžeme ísť ešte 10km aby nám vyšiel benzín, no krajina sa vyrovná, prestane byť zaujímavá, nie sú už ani žiadne jaskyne, tak to pri jednom osamotenom končiariku otočíme a ideme naspäť. Zastavíme sa v malej jaskyni, ktorá sa nám asi najviac páči. Na ľavej strane je vymurovaný oltár, a po zlámaných skalách zídeme dole k vode, ktorá poračuje tunelom do jazierka so svetlom zvrchu. Je to celkom fotogenické. Z tade ešte odbočíme na zastávku, ktorá je mi známa z letáka atrakcií, no nakoniec to nie je jaskyňa, ale kúpalisko, alebo asi skôr bazén na potoku. Sú tam už tri motorky domácich tínejdžerov. Je tu pekne, kľud ruší len biedny zvuk hudby z telefónu, čo si decká hrajú do kúpania. Keď už sme tu, tak nelením a okúpem sa trochu, je to osviežujúce, nad vodou lietajú farebné motýle a slnko príjemne hreje. Vraciame sa niečo po štvrtej, plný energie s kopou vecí, čo treba vyriešiť. Zastavíme sa na začiatku mesta na masáž, že čo a ako, že by sme prišli neskôr. Motorku máme do deviatej, takže pohodka. Rozhodli sme sa, že pôjdeme zajtra do Thajska a nebudeme teda vyberať zbytoče viac peňazí, hlavne keď poplatok je fixne 20000K, ale niekde to žerie aj 30000K. Zisťujeme teda, ako a dostať do Thajska. Ráno českí bratia chceli brať loď a keďže je to len priamo cez Mekong, príde nám to logické. V prístave je ale už ticho, s angličtinou tam nepochodíme a tak sa pýtame v cestovke. Tam nám tvrdia, že odkedy je most, už sa chodí len busom. Povedia nám aj horibilnú sumu, ktorú som už pre jej otrasnosť aj zabudol. Do capa, toto sedí s tým čo nám hovoril pajko na hoteli a dokonca by to vysvetľovalo aj tie vyjavené pohľady v prístave. No super. Ešte sa nám zdôveril s inou znepokojujúcou informáciou, ktorá nás pochopiteľne nepotešila. A to, že aj keď pôjdeme zajtra na prvý bus nestihneme ranný bus do Bangkoku a budeme musieť čakať celý deň. Večerné busy potom vyrážajú od 1700. No pekne. Keby sme toto vedeli deň dopredu, tak dnes ideme do Thajska a spíme tam. Bus na stanicu v Thajsku je údajne za 18000K, to je cena, čo nám povedali keď vraciame motorku. Tú nám už nebolo treba, lebo masáž medzičasom zavreli. Večeru zaplatíme v thajských Bathoch, nech máme aspoň nejaké peniaze na zajtra. A zajtra ráno pôjdeme zavčasu ráno, nech to klapne a to peši, aby nám zostalo na jedlo, alebo tuktukom a jesť budeme v Thajsku. Bohvie ako sa dnes naši českí bratia dostali do toho Thajska, keď loď nechodí.