D077: 03FEB2017 Oslob: žralok veľrybí
Vstávame o piatej a s čelovkami nasledujeme krmičov whalesharka a lodiarov. Chlápci v tyrkysových kúpacích trikotoch sa schádzajú odvšadiaľ. Zväčša pešo, niektorí na mopedoch alebo bicykloch. Žraločí biznis tu očividne živí celú populáciu. Pokúšam sa ešte cestou získať raňajky, no jediné, čo si myslím, že mi decká zjedia sú banány. Predávajú ich po 15Peso za kus, čo sa mi zdá priveľa, no na rum je predsa len priskoro. V stánkoch ale už chystajú sendviče a kávu pre očakávané hordy turistov. Chcem, aby sme si niečo zajedli na prebratie a proti prípadnej zime vo vode.
V registračnom centre vládne chaos, panika, strach a anarchia. Okienka sú očíslované od jedna do štyri. Postavíme sa za dvoch domácich ku pokladni, no stade nás pošlú na jednotku – registrácia. Tam je už slušná šóra, no registrácia nemá žiadnu komunikáciu s pokladňou, takže je to len krok na ofajčenie turistov, aby ich na pokladni mohli predbehnúť domáci vybavovači lístkov. V Casa Bonita 2 i v Brumini nám totiž ponúkali 1000PHP lístky s prirážkou 50 a 100 za vybavenie. Síce padlo aj slovo odvoz, no ten nakoniec nemal byť v cene. Žraločie centrum je asi 400metrov od Casa Bonita 2, smerom späť na sever – do Oslobu, takže odvoz nie je nutný. Nákup lístkov je dosť stresujúci, no K bola ešte slušne prispatá, tak to zvládla ak nie s chladnou, tak minimálne prispatou hlavou. Zastávka č. 2 v celom procese je orientácia. Pred plagátmi sú naukladané stoličky a pani hovorí, čo sa môže a čo nie. Ísť ku žralokom natretý opaľovacím krémom je striktne zakázané pod hrozbou pokuty. Vyzerá, že to berú celkom vážne, nechcú si žraloky otráviť a ani odohnať. Keď konečne niečo po šiestej otvorili pokladňu, tak jedno okienko, kde stáli všetci domáci nechali zavreté a otvorili nové, vedľa pokladne, aby sa tam domáci mohli preskupiť. Roman istil Katku, aby ju niekto neobiehal zozadu a ja som stál v druhom rade, aby sme mali istotu, že niekto sa k tej pokladni dopracuje. Domácim vpredu nosili dohadzovači lístky a peniaze, nech im kúpia lístok. Prvý nákupca bol pri okienku asi 7 minút. Zachytil som, že jeden maniak kupoval 27 lístkov. Pre tých, čo majú strach vliezť k žralokovi do vody majú ešte možnosť byť len na loďke za 500Pesos. Potápači platia za povolenie 1500PHP. My sme s našimi prešli včera v aute teóriu akcie žralok (aspoň my dvaja s K sme ten pocit mali) a hlavne voda je slaná, nadnáša a so šnorchlom stačí len ležať na vode a kukať po žralokoch. S lístkami konečne v rukách už máme vyhraté. Je zatiahnuté, tak chvíľku strategizujeme, že by sme šli neskôr, ale pri tých masách sa to dá len ťažko časovať, tak ideme rovno na posledný stôl, kde nám pridelia číslo lode – 9.  Boli sme takmer prví pri nákupe lístkov a sme až v deviatej loďke. Za 500PHP si ešte prenajímame podvodný foťák, ktorý máme dať lodivodovi, aby nás potom vyfotil.
Čakáme zopár minút, kým zavolajú naše číslo. Máme menšiu loďku a sme v nej len my piati. Operácia pripomína nalodenie v Normandii, po divých skalách bežíme ku našej loďke, aby nám nezdrhla a v do 40cm vode naskakujeme dnu. Na žraloka máme pridelený 30minútový časový slot.
Priplávame k väčšej loďke a pripojíme sa k nej lanom. Popred lode člnkuje dedko a zo sáčku kŕmi krevetami žraloka. Skočím do vody, veď nie je na čo čakať. Chvíľu čumím do prázdna a potom sa objaví žralok. Papajúc prepláva okolo a potom sa kŕmič otočí a s ním aj žralok a vracajú sa späť. Pozerám na čln a všetci sú ešte v ňom. Je to pre mňa nepochopiteľné, lebo zase až toľko veľa času nemáme. Volám ich do vody, nech stihnú aspoň druhé kolo a vydám sa za žralokom. V strede kordónu je to dosť husté šnorchlermi. Zopár ich pláva, veľa visí prehodených cez bambusové stabilizátory lodí. Tak to otáčam a idem skontrolovať našich. Ako sme predpokladali, plávanie nie je problém, ale čo sme neanticipovali je problém dýchať cez šnorchel. Nejde im to. Musím ale vyzdvihnúť Romanove odhodlanie, lebo ten najprv bez šnorchla a potom aj bez masky skúša niečo pod vodou vidieť. V jednom momente ho lodník zatlačí ako štupel do vody a zdrhá zo záberu. Druhý lodník to pri tom celé fotí. Keby nemám šnorchel v hube, tak sa rehocem ako somár. Takto sa len potápam a skúšam pózovať na kameru. Je to hektické ale pekné. Rumanko tomu celému dodáva komicko absurdný nádych. V jednom momente ho vidím ako vyletí do vzduchu – voda strieka, mám pocit, že je to skáčuce mláďa veľryby. Potom dopadne na bambusový stabilizátor, kope nohami pod vodu a myká hlavou. Je to zážitok pre bohov. Veľmi som rád, že sme na kraji a máme trochu priestoru na vylomeniny. Potom začne žralok chodiť z druhej strany lodí a ani nevjem, či je to te istý, alebo nie, lebo tento má okolo úst malebne fotogenické tornádo rýb. Inak viditeľnosť je dobrá, dno piesčité a veľa rýb. Niektoré sa prišli priživiť na krmive a väčšie kúsky zase zožrať príživníkov.
Keď žralok nasáva potravu, vcucáva aj vodu. Hornú peru má niekedy nad vodou a vcucávaná voda robí na hladine jamu v tvare víru.
Po nejakom čase nás zvolajú do loďky a ideme na breh. Sprchy a toalety už sú okupované šórami ľudí, tak sa prezliekame len tak na brehu. Kým čakáme na skopírovanie fotiek z kamery do telefónu nakupujeme suveníry. Romčo s K a i ja si kupujeme tričká so žralokom a potom sadáme do podniku na brehu a objednávame raňajky a začneme pivom na pretrávenie čerstvých zážitkov. Adrenalínom sme našlapaní, prekrikujeme sa ako malé decká a rehoceme sa ako pubertiaci . Aby to nenudilo kúpim aj kus jackfruitu, ktorý chutí super, no je toho veľa a konečne chápem, prečo to v Thajsku predávali už vypitvané. Nejedlé biele vlákna obsahujú niečo nechutné, čo nechce ísť dole ani s pieskom, morskou vodou, ba ani mydlom a sladkou vodou.
Na izbe dospávame, pri biednej káve v Brumini píšeme Clintovi SMS a potvrdzujeme odjazd Prievidžancov zajra ráno na letisko za 2000. Na našom hoteli nefunguje wifi a nie je tam ani sigi.
Na obed u domácich si na gril prihodíme aj bravčový bôčik, ktorý je skutočne lahodný. Bravčové vôbec je tu všade oveľa mastnejšie ako u nás. Máme aj poriadnu flaxňu tuniaka. Na záver sa s kuchárkami a obsluhou vyfotíme. Oni nás za odmenu eskortujú dažďom pod dvoma veľkými slnečníkmi.
Nastáva druhý-poobedný veget a ľahké balenie. Decká sú zo žraloka také namotivované, že si chcú ísť vyskúšať šnorchľovanie. Požičiame teda tri masky so šnorchľami u nás dole v hoteli a na plážičke s veľkou parcelou plnou kohútov a skúšame podvečerné šnorchlovanie.
Pekné koraly a rybičky sú trochu ďalej, no i pri brehu čo to vidno.
Záver dňa venujeme predčasnej narodeninovovej oslave a večeri na móle. Pani je taká zlatá, že nám rozsekne nového tuniačiska a vyreže čerstvý stejk zo stredu.