D001-002: 17.-18.10.2019 PD → Bratislava → Duesseldorf → Sosúa
Po intenzívnom polroku v Európe sme 17.10. ako za starých študentských čias vyprevadení na vlak. Mávajú nám rodičia aj s Rožakom. Nemáme už síce preukaz na zľavnené lístky, ale lokomotívu v Leopoldove stále menia. Počas 13 minútovej výmeny si stihneme štrngnúť s Luciou aj jej novomanželom Jurajom z Nórska.
V Bratislave pozdravíme v Salóne pod Hradom Zuzku a na remeselnom pivku v Shenku pri Starej tržnici nás vyzdvihne Marika. O 18stej stojíme načas vo dverách rodinky B s čerstvou kyticou z Orchidea k Matiným minulo decembrovým štyridsiatinam. Paulínka je už školkárka a Martinko nastúpil na 8 ročný gympel. Parádne domáce jedlo a Uno ale stále fičí.
Keď ráno o tretej 18.10. zvoní po hodine a pól spánku budík, prispato sa lúčime s Lacim a tichým mestom kráčame na Mlynské Nivy. Šofér nám dovolí kúpiť si lístok online (11,80 Eur online vs 18 v buse). Do hmly a zimy vystupujeme na Schwechate.
Duesseldorf má parádne letisko so Spar-om. Z nejakého dôvodu nenastúpi do lietadla 200 pasažierov, stewardi hovoria o zápchach na diaľnici. Každý pasažier takto ostáva v samostatnej trojici – štvorici sedadiel, máme takmer osobného stewarda a po 2 porcie z každého jedla.
S posledným slnkom po grandióznej otočke okolo Puerto Plata pristávame v šťavnatozelenej Dominikánskej republike. Uber píše 183 DOP, ale keď ani na 3x nenájde žiadneho vodiča je jasné, že máme problém. Bankomat (Popular) píše poplatok, ale nevydá nič a druhý na zahraničnú kartu dáva max len 2000 DOP (34,40 EUR). Je už tma, letisko osirelo a ostalo len pár vytrvalých taxikárov, ktorý za 7 km jazdu chcú 25 dolárov. Situáciu skomplikuje proaktívna domáca čakajúca na zavolaný taxík. Žije už 30 rokov v Berlíne a nešetrí nás násilnými príbehmi. Jej šofér nám odobrí taxikára na letisku ako bezpečného. Keď odfrčia, ideme k mini busu, ktorý vozí zamestnancov letiska. Ten nás preochotne odvezie zadarmo necelý kilometer a pól na hlavnú cestu a stopne nám aj zdieľaný taxík do Sosúa. Na zadných sedadlách sa tlačíme spolu s dvomi objemnejšími dámami. Tá pevnejšia vystupuje pri farmácii. Vidiac ma riťou visieť z auta utrúsi s úsmevom „Cuidado Amor“. Pred SM Playero platíme 70 DOP za dvoch a keď taxikár odfrčí ostaváme s 30 DOP navyše (z tisícky nám vydal 1030). Z bungalovu nad plážou sme nadšení. More má parádnu teplotu. Na lehátkach sa mieša šum vĺn so živou hudbou z baru.

D003-018: 19.10.-3.11.2019 Sosúa
Sosúa sa nám zdá ešte upravenejšia ale aj belšia ako pred 2 rokmi, pribudli expati a aj podniky. Mesto sa snaží napraviť si povesť a prilákať späť rodiny s deťmi. Bežne vídavame páriky rôzne starých lokálnych spoločníčok buď s postarším belochom z Európy alebo s objemným a hlasitým AfroAmeričanom. V tom prvom prípade sú to aj manželské alebo partnerské vzťahy v tom druhom ani nie. Bayiles, večne narvaný podnik s povesťou pracovníčok najstaršieho remesla, vyzerá ako prosperujúca offline zoznamka. Okrem iného ponúka aj el Menu del dia (200-250 DOP) a predáva aj garafóny s vodou (50 DOP za náplň). Jednoducho kompletka. A viagru ponúkajú bežne mototaxikári (okrem samotnej dopravy).
S ubytovaním sme mimoriadne spokojní. Prvé dve noci sme bukli na 2 noci cez airbnb. Na ďalších 15 (20% zľava spolu 325 USD za ubytko a 50 USD za elektriku) meníme bungalow za väčší s kuchynkou a jedálňou. Klímu púšťame na pár hodín po obede. Našu malú terasku tieni obrovský strom na upravenom pozemku. Záhradné a ťažké práce tu vykonávajú makači z Haiti.
Dni plynú v príjemnom plážovom rytme. Ráno chodíme šnorchľovať. More má perfektnú teplotu. Pri vstupe do vody nás vítajú ryby alergické na rožky. Sú bohato prikrmované ruskými turistami z vedľajśieho rezortu. Na piesčitom dne je vždy iná slnkohra. Svetelné lúče osvetľujú podvodné pieskové duny, niekedy máme šťastie na parádny pieskový vír. Sú dve miesta s pozostatkami koralov, ale je to už dosť hlboko. Jedno je na hranici našej domácej zátoky a druhé naľavo na konci druhej menšej zátoky pred novobudovaným rezertom s veselým bágrikom na pláži. Viditeľnosť je každý deň iná. Ako aj more. Od kľudného cez rozbúrené. Krásne to býva aj v daždi, najmä hladina zospodu. Raz máme šťastie aj na dúhu na obzore, kompletný polkruh. Rýb nevidíme veľa, sprvoti pár krát plochaňu a malú raju, inak nejaké ihlice, magické medúzy, zriedkavo formáciu veľkých rýb. Sem tam býva silný protiprúd či je úplne kalná voda. Po plávaní sa radi vlníme s rybkami žužlajkami a pozoruje vlny zospodu triešťace sa na pláži.
Niekedy sa ostávame pár minút slniť, potom cez sprchu rezortu a náš bar sa vraciame domov na raňajky. Káva varenú v bialete podávame buď iba s papájou a limetou, alebo si doprajeme vajíčka (prepeličie striedame so slepačími), posledné dni aj s artesanálskou slaninkou. Krúžky bagetky sú opražené na kokosovom oleji (Eva, bio – nabudúce si musíme kúpiť väčšie balenie a nie 2 malé). Hodia sa k avokádu a orestovaným rajčinám.
Po práci pred obedom vyrážame na 15 minútovú prechádzku po čerstvé suroviny do SM Playero. Dá sa tu kúpiť všetko od výmyslu sveta. Takú širokú ponuku potravín sme ešte nikde nevideli. Zo začiatku testujeme swahi (lokálny sumček), neskôr mäso. Panenka, hambáče (slaninkové alebo hovädzie), stejky ale aj carpaccio a met. Ach a tie syry, úplný koniec. Dokonca sa dajú kúpiť kvašáky, kyslá kapusta, kimchi. Každý deň je 30% akcia na skupinu produktov, ako na ovocie, zeleninu, mäso, mäsové produkty. Platanos maduros preferujeme pred platanos verdes. Upravené na kokose voňajú ako palacinky a máme pocit, že sa hodia ku všetkému. Cilantro nedokážeme vždy zohnať ale ak je, dávame ho do každého jedla. Som nadšená zo sporáka v bungalowe, má tri horáky, ale aj tri úrovne plynu. Je to rýchle a efektívne.
Poobedia sú vždy pracovné, internet nám ale stále kolíše. Kôli práci kupujeme nakoniec simku a neobmedzené dáta na 2 týždne za 850 DOP. Posledný týždeň nám na naše prekvapenie namontujú v bungalowe kábel firma DeLancer. 5 makači boli zahrnutí v akcii inštalácia. Najskôr dieru vŕtali zvonka (a netrafili sa), potom zvnútra. Dlhý proces ale skončil úspešne a nasledujúce ráno dokonca net aj išiel. Tak sme začali vypekať latinos hity z youtube. Naši susedia sa dožadovali kábla tiež, ďalší deň suseda zarevala chrapľavým hlasom „ Mousier DeLancer!“, hneď ako vystúpil zo svojho kindervajca autíčka. A ten poslušne zmizol v útrobách jej bungalowa a suseda sa na ďalší deň odsťahovala.
Dni sú ale krátke, svetlo je len 12 hodín, od 6 do 6. Západy na našej pláži sú magické a každý deň iné. K bungalowu máme aj vlastné lehátka a slnečník. Po vlnení sa si s poslednými lúčmi vychutnávame formácie oblakov a našu HH. Lokálny rum Brugal ide dobre k ananásu a Barcelo s čerstvou mätu nepokazí žiadne medové mojito.
Keď je víkend v plnom prúde, domáci ako celé rodiny alebo partičky kamarátov sa hongajú vo vlnách s drinkom v ruke. Bohatší nešetria a prezentujú sa exkluzívnymi fľašami rumu. Slnečníko-majstri peckujú hity z prenosných reprákov. V diaľke frčí banán a jačia šťastlivci. Po víkende nachádzavame na dne okuliare, či už dioptrické alebo slnečné. Vedľajší rezort je populárny u Rusov, stihneme výmenu 3 turnusov. Hlavne ten prvý večer býva super ako sa všetci tešia, že sú vo vysnenom Karibiku. Potom ich vídať na pláži menej, ale to ak preto, že sa hneď na prvý deň spália a vyzerajú ako ugrilovaní lobsteri. V našej domácej zátoke je naľovo skala, mŕtvy koral. Je to obľúbený foto spot. Dokonca sa tam raz natáča klip. Lokálna diva sa plazí v piesku a more jej oblizuje nohy, teda až kým ju nezaleje vlna. Iný večer instagramerky z Ruska pózujú s palmovým konárom. A raz tam je celá rodinka s fotografom, maminka si dokonca aj prezlieka plavky. V závere nášho pobytu na pláži stavajú 3 dni veľkú tribúnu pre Jazz večer s módnou prehliadkou.
Večeriavame najčastejšie strukoviny (červená fazuľa alebo cícer) so zeleninou a ryžou alebo quinoa.
Je to jednoducho raj a dúfame, že sa nám podarí opäť vrátiť.

D019: 04.11.2019 Sosúa → Santiago de los Caballeros
Po poslednom šnorchlovaní vo výbornej viditeľnosti balíme. Susedovi z Kanady, ktorý je tu na pól roka nechávame zbytok jedlých aj nejedlých vecí. Na posledný obed volíme hambáče so slaninkou. Lúčime sa s plážou a naskakujeme na extra sviatočný bus do Santiaga. 3+ hodinová cesta je miestami v oprave, je to pomalé. Uber šofér vyzerá ako drsný mafián. Za 20 minút nás vymrazí v klíme na kosť. Externá hala letiska je príjemná, sú tu veľké ventilátory. Pozorujeme čakajúce a lúčiace sa rodiny. Nabudúce by sme si mohli kúpiť všetko na letisku, pečené kuriatka vyzerajú božsky a pivo tu je lacnejšie ako na stanici. Podriemkavame do čekinu o 1 v noci.