D037: 25DEC2016 Kuching → Sibu
Na cestu do Sibu sme sa rozhodli pre romanticku alternatívu – plavbu loďou 5 hodín. Busu to vraj trvá 7. Do prístavu, kde chodia len taxíky nás vezie hoteldáma o 07:30 (25R). Milé je, že nás ešte upozorní, či máme jedlo na dlhú cestu. Zostali nám nejaké kexe zovčera, tak sa nikde nezastavujeme. Cestou nám rozpráva, že je kresťanka i keď má čínskych predkov. Najväčšiu slávu v kostole vraj majú na silvestra. Minulý rok bola naposledy ale aj prvý raz v Číne.
V prístave si kúpime lístky (55R) a raňajkujeme ryžu s volovým okom, dvoma rybkami, arašidmi a štipľavou omáčkou. K tomu ešte jedna čierna káva a dve malé ryžové snacky v banánových listoch. Všetko dokopy za 5R.
Loď odchádza o 10 minút skôr a mne je zima už po troch minútach. Klíma je vypečená na plné gule. Obliekame si všetko čo máme a vybehnem ešte po vetrovky do vakov uviazaných na palube. Cestu nám okrem telky spríjemňuje kohút svojím neustálym kikiríkaním. Nakoniec sú až dva, tak sa asi celú cestu kikiríkaním ukľudňovali.
Pozeráme film na notebooku, keď tu zrazu sa loď brutálne nakloní. Vyšli sme už dávno na otvorené more a Kapi asi vyberal zákrutku pred veľkou vlnou. Že to nie je úplná štandardka sa zračí na tvárach všetkých pasažierov. Sedia vzpriamene a splašene sa obzerajú navôkol. Mne iba hlavou prebleskne, prečo sme preboha nešli na ten bus.
Zvyšok jazdy je pomerne kľudný, hlavne, keď sa znova vnoríme do vnútrozemia, tentoraz po inej rieke.
V Sibu (60km riekou od mora) je riadny výpek, snažíme sa chodiť po tieni a pozeráme ubytko hneď od druhého hotela. Nakoniec máme parádnu izbu s výhľadom na ôsmom poschodí. Dokonca je tu aj výťah. Dostali sme aj dva poukazy na welcome drink. Žiaľ v Malajzii sa pod tým rozumie sóda (malinovka) alebo čaj a káva.
Reštiky sú všetky už pozatvárane. Sú dve poobede, zostáva nám teda už len čínsky fastfood – jedlo pripravené dopredu. Človek si len vyberie, čo chce. K si dá tri zeleninové prílohy ku ryži a ja sa trochu okabátim, lebo okrem praženej ryby si dám aj bravčové, čo sa nakoniec ukáže byť lančmít. Chutný, ale zbytočne spracovaný.
Super večera sa nám ale podarí v Payung Cafe, kde sme nepochodili na obed. Jahňacie v masale, bylinkový šalát a hubová rolka. Majú špeci zmrzku, tak chceme skúsiť. Nie je ale sezóna, tak objedndávame durianovú.
Keď donesú durianovú zmrzku cítim to ešte skôr ako ju zloží na stôl, vonia to ako vygrcaný melón. Striedavo grckovo a ovocne sladko. Okoštujeme a chutí to ako celkom bežná vanilka. Rozmýšľam, že to pôjdem vyreklamovať. Pričuchneme a durian tam cítiť. Až po pár lyžickách K objaví durianovú grcku na spodku pohára. Moc nám to nechutí, tak to zamiešame so zmrzkou a je to ako tak pohodové. Kaviareň je pekne zariadená, na stole máme živé kvietky a všetci obsluhujúci vyzerajú gejasto – vyšportovane a mlado. Na tanieroch je pod jedlom kruh vystrihnutý z banánového listu. To nie je žiadna novinka, bežne sa ale používajú obdĺžnikové tvary. Niekde dokonca mávajú plastové taniere s dizajnom banánového listu. V indických reštauráciach sme videli, ako banánové listy prestierajú priamo na stôl a na to naberajú z prineseného veľkého hrnca ryžu a karí. Nám tak ale nikdy neservírovali (asi iba odhadli, že by sme to nedali jednou a tou správnou rukou).
Na ulici máme dve práčovne. Práčky majú tri rôzne veľkosti a tri pracie programy (podľa zašpinenia). Majú aj sušičky tak špekulujeme, či nevyprať veci zo včerajšieho treku. Problém je, že je toho málo aj na najmenšiu – 5kg práčku a kto by tam trikrát chodil. Skúsime radšej ešte zajtra nájsť niečo na kilá. To môže byť aj lacnejšie a ešte nám to aj pekne poskladajú.
Veľmi prakticky majú oproti hotelu obchodík, kde predávajú aj pivo. Dokonca máme aj zapnutú chladničku na izbe, tak si spravíme zásoby (2 pivá). Majú austrálske (4), kambodžské(3.5) a čínske pivo(3) – plechovky. Vďaka nekolkovanému dovozu sú ceny polovičné oproti kolkovaným zo začiatku Malajzie. Na pokladni vidím nejaké malé kovové predmety, tak sa pýtam, čo to je. Nevedia po anglicky ale ukazujú si, ako si z brady trhajú chlpy. Pinzeta. Zaujímavé. Kúsok na to vidím na schodoch ako si chlapík trhá chlpy z brady. Nuž, moc ich tam nemá, žiletka sa asi neoplatí.

D038: 26DEC2016 Sibu
Pranie si máme podľa recepčnej spraviť sami v automatovej, 24 hodín otvorenej práčovni. Na ulici máme dve. Tak tam pôjdeme okolo obeda. Inet nejde a ani s tým nič nespravia, lebo kancelária je dnes zavretá. Toto všetko som sa dozvedel na dnes ráno na recepcii, zatiaľ čo K bola v sprche. Tak si spravíme druhý sviatok vianočný. Mohol by som teoreticky robiť aj offline, ale prečo aj, keď sú už tie Vianoce.
Spravíme si prechádzku po trhu, nalačno, lebo tam nikde nevidíme žiadne stánky. V knižke síce hovorili, že tam sú, ale zabudol som drobný detail, že sú na poschodí. Zo strany, z ktorej sme my prišli ku tržnici boli na poschodí autá – parkovisko, tak sme si mysleli, že je to tak všade.
Pozeráme si nepreberné množstvo stánkov. Je ich tu vraj vyše tisíc. Veľa stánkov predáva zeleninu a ovocie pekne naaražované na tanieroch, priamo za fixnú cenu. Zaujímavosťou sú živé kohúty a sliepky zabalené v novinovom papieri s praktickou rúčkou zo špagátu. Keď si niekto kupuje viacej kusov, dostane to v prútenej krabici z plastu. Cestou sme išli s kohútom, ktorý kikiríkal celú cestu ako keby bolo 5 hodín ráno. Debil.
Je sezóna durianu, tak to všade okolo tržnice zapácha. Do vnútra ich asi nepustia. Pani predavačka vyreže zo zelenej pichľavej gule veľkosti hádzanárskej lopty veľký mesiac a mašktní páni si kvoknú vedľa a jedia dužinu z veľkých semien priamo na mieste. Asi im žema zakázala to čo i len nosiť domov. Smrdí to aj niekoľko dní.
Kávička s praženými banánmi na rohu nám trochu dvihne náladu. Banány sú super – mäkké a sladkasté, ale som rád, že som objednal porciu len za jeden Ringitt, inak by sme sa strašne prejedli. Kávu sme chceli čiernu a bez cukru, prišla s mliekom a sladká ako Baileys. Aj tak chutila. Bohvie, čo to vlastne bolo. Ale aspoň, že ľad nám vyšiel a chutilo to fajn.
Obzrieme si taoistický chrám – Pagodu s veľmi peknými maľbami po stenách. Výjavy miestami pripomínajú Muchove secesie, hlavne ženy s rozoviatymi šatami a vlasmi. Aj tu sa páli všetko čo sa dá, od papierikov so zlatom a striebrom až po vonné tyče hrubé ako noha. Steny sú preto „zľahka“ očudené. Predavačky obiet na spálenie nám dvakrát ponúkajú kľúč od pagody, zkade je vraj pekný výhľad. My ale chceme prísť až večer na západ slnka, tak zdvorilo odmietame. Navyše Katka má stále mega svalovku, takže na schody sa odmieta čo len pozrieť.
Za rohom je v uličke obchod s alkoholom. Čudujem sa, ako môže fľaša Bacardi rumu stáť len 10R (2.20EUR). Z omylu ma vyvedie až K, ktorá prečíta, čo na etikete je naozaj napísane a Bacardi to rozhodne nie je. Predávajú tu jednoducho napodobeniun rumu s napodobeninou etikety.
Na obed ideme zase do Payung Cafe. Nemajú hubovú rolku ale nasekaná ryba zapečená v banánovom liste (otak otak) je božská.
Naspäť na hoteli konečne ide net a ako sme zisťovali, kedy má Štefan meniny, dozvedeli sme sa na sme.sk, že zomrel George Michael. Tak sme si ho pustili na YouTube.
Večerať ideme na nočný trh, kde skušame drobnosti v piatich stánkoch. Parené buchtičky plnené kapustou i mäsom, tofu, kuracie na paličkách, cícer a báglik plnený mletým mäsom.
Cestou späť si kúsok od hotela dávame na skúšku hodinovú masáž nôh v bordeli. Fakt, že je to bordel sme nevedeli, ale s každou pribúdajúcou minútou nám to bolo zrejmejšie. Obtlstlé, sporo odeté dievky, ktoré celý deň nič nerobia, len fajčia, jedia a pijú džúsy na terase sa ani pri masáži nešli dvakrát pretrhnúť. A to nám ešte 10 minút máčali nohy v lavóroch s vriacim čajom. K si ich tam nemohla ani ponoriť, tak jej naveľa naveľa doniesli za pohár studenej vody. Bolo zrejmé, že masírovanie nôh nie je ich hlavná činnosť. Ešte šťastie, že som tam bol s K. Bohvie ako by to inak dopadlo. Tá ešte celá vtipná mi pošepla „zapamätaj si tie čínske znaky, potom to vygooglime“ – že čo je to vlastne za podnik, lebo po anglicky sa to tvárilo ako reflexology. Nestálo to teda za to, ale aspoň sme mali zážitok.

D039: 27DEC2016 Sibu
Ráno zanesiem K do práčovne. Zameníme si 10R za 50centovky a nakoniec sa presúvame do druhej práčovne, kde treba žetóny. Našťastie nám ochotná pani zamení 5R za 50centovky a zvyšné 2R dokšeftím v čínskom obchode oproti, nech môžeme zameniť za žetóny a prať. K nechám ešte 5ku na sušičku a idem pracovať na izbu.
Obedujeme super sladkokyslú bravčovinku a chrumkavé džungľové bio papradie a jedndu ryžu. Ujo nám to takto navrhol a bolo to supiš. Mäsko bolo skôr bôčik, ale o to masnejšie. Ananás vyzeral byť čerstvý – nezaváraný. Stálo to síce celé cez 4EURá, teda dvakrát také drahé, ako keby sme si naklikali z bufetu, ale bolo to super čerstvé a chutné.
Pagodu sme včera akosi prepásli, tak sa tam vyberieme v daždi. Výhľad na dažďom bičovanú krajinu je pekný.
Stále prší, tak sa pomedzi kvapky presúvame do obchoďáku, že si vyberieme peniaze z bankomatu a čekneme sushi, ktoré by tam niekde malo byť. Dotykový displej na jednom bankomate takmer vôbec nefunguje, tak sme nakoniec radi, že nám vypľuje aspoň kartu. Nakoniec ale ukecáme susediaci bankochmat, aby nám dal z našich peňazí a poďho hľadať výťahy, lebo sušiareň má byť na piatom poschodí.
Grganie a prdenie sa v Malajzii robí úplne bez stresu. Hocikdo si kedykoľvek a kdekoľvek uľaví a ani sa pri tom netvári previnilo. Stalo sa nám to už X-krát, preto to tu teraz spomínam, v nákupnom centre.
V obchoďáku je kopec malých obchodíkov s oblečením, topánkami a somarinami. Oblečenie častokrát vyzerá byť už nosené. Nakoniec sa prepracujeme na 5ku a popri detskom kútisku s vlastným detským suši menu sa dopracujeme do reštiky.
Vnútri je dlhý bežiaci pás s rôznofarebnými tanierikmi s kadečím. Podnik je poloprázdny a veci z pásu jesť nechceme, tak si sadáme k japonsky vyzerajúcemu stolu so sedením na zemi. Na naše veľké prekvapenie je ale pod stolom diera na nohy, takže sedíme normálne, s nohami pod stolom.
Hrá tu divoká japonská hudba a obsluha po sebe vykrikuje. Asi objednávky a ďakovanie pri platení a upovedomenie servírky, že je žiadaná. Objednáme si 4 rôzne veci a horúci čaj a čakáme.
Sme takí hladní, že som párkrát v pokušení zbehnúť zobrať niečo decentné na pás. So zvedavosťou nakúkam do čierneho valca, že čo v ňom je. Vyzerá to na wasabi, tak si pričuchnem. Zaštípe na až v mozgu a z očí mi vyhŕknu slzy. Kým sa z toho pozbieram a nedopoviem ešte pozor, K už spraví to isté. Po lícach sa nám gúľajú slzy a pozeráme sa neveriacky na seba, aká je to šupa. Nakoniec to na horúcom zelenom čaji vydržím bez pásu a prichádza prvé sashimi. Sú to kúsky rôznych rýb a chobotnice na kopci z drveného ľadu. Ani nie prekvapivo je to moc studené, tak si kúsky poprekladáme na tanieriky, nech sa to trošku oteplí. Máme ešte rolku s majonézovým lososom, a lahodnú slaninu z tuniaka.
Zelený čaj nám majú dolievať, no s konvicou sa obsluha objaví, až keď skoro dojedáme. Naleje nám plný pohár vriaceho čaju a ja som taký najedený, že to už nemám ani kam liať.
Na skúšku sme si dali aj suši pizzu. Je to plát rias navrstvený ryžou, kúskami lososa a syrom. Celé zapečené ako pizza, nakrájané na kúsky a výborné. Tomuto hovorím fúzia. Fakto to chutí ako pizza a aj suši naraz.
Na účet nám prifaria 6% daň a 8% za servis, čo ma trochu rozčaruje, lebo ten stál dosť za hovno. Je to ale celé jedno, lebo losos, maslová ryba a tuniakova slanina boli lahodné a pizza bola supiš. Za konzum nad 80R si môžeme potočiť kolesom a K vyhráva poukážku na 8R.
Zase s strhne prudký lejak a nám prší nám z klímy. Teda aspoň steká a kvapká. Odpratávame elektroniku zo stola a prepíname klímu, nech vysuší stenu.