D9: 2014/05/08 Sibiu
Po bielkovinových raňajkách sa pomocou pantomímy dostávame na kúpalisko Neptún. Je to za rohom nášho parkovacieho parčíku. A je to pekne oldskúlové. Bazén sa datuje z roku 1904 a je to na ňom poznať. Nie je to také luxusné ako v Egeri ale riadne starosvetské. Drevená prezliekareň slúži zároveň ako uzamykacia skrinka na veci a máme jednu spoločnú. Odvedie nás ku nej zriadenec. Sprchy sú očividne tiež len jedny a spoločné. Priamo vedľa bazéna – pred zrakmi kúpajúcich sa. Dvere poriadne nedoliehajú a voda je pekelne horúca. Nechtiac v jednej sprche zahliadnem vestonickú venušu. Vo vedľajšej sprche sa snažím ten obraz zmyť z mojej mysle, ale mydlo je prislabé.
Bazén je malý a tréneri v krátkych potápačských oblekoch tam prevažne so staršími ľuďmi nacvičujú kadejaké kúsky, takže o serióznejšom plávaní nemôže byť ani reč. Ale aj tak nám to dobre padne. Zdá sa, že zriadenec príde po hodine kúpania vyvolať ľudí, ktorí už musia von z bazéna. Celkom haluz. Meditujeme, či ho máme alebo sme mali nejako tipnúť, vraj je to tu celkom bežné.
Z bazéna vylezieme cez nemocnicu priamo do nášho parčíku a sme vysmiati, že ako blízko to celý ten čas bolo. Priamo pod naším nosom. O plavárni mi rozprával už geek v počítačovej herni včera keď som riešil parkovací lístok, len sme ju nevedeli nejako vygoogliť.
Vyhladovaní a s potrebou internetu nakoniec zapadneme v kúte malebného námestíčka posiateho reštauráciami na nič z toho. Internet chytáme rozpažení, free odniekiaľ z diaľky a okrem kávičky papáme len jedno zdieľané pivo z fľaše. Čašník vyzerá byť vyhaluzený emo so šedými kontaktnými šošovkami. Ako z nejakého holywoodského upíraku. Porobíme ale aspoň časť toho, čo sme chceli a hladní ako vlci hľadáme – teraz už miesto na obed. Nájdeme ho vo vínnej pivnici, ktorá nás láka lacnými lokálnymi špecialitami. Je to malebné miesto s chutným – domáckym, ba priam až stredo-školsko-jedálenským varením bez pretvárky. Pripomína to Prašnú baštu v BA. Jediná slabina je v beznádejne predraženom víne. Na to, že je to vínna pivnica sme dúfali, že budú mať aj rozpočtovejšie vínka. Vo fancy LaTurm majú 0.5L za 18 Lei, tu majú 200mL za 17. Akože díky Broňa. Keď sa to celé zráta dokopy, tak je to drahšie ako luxusný podnik na námestíčku. Ale život ide ďalej, a po zbehu do bankomatu (ach tie Leu sa tu tak ľahučko kotúľajú) vyplatíme účet a chodíme napapkaní mestom. Cestou hore na hradby si pred nami malý kope loptu, no nie a nie mu padnúť za neho, že by som mu kopol. Až keď sa malý otáča, že ide späť dole mu signalizujem, aby mi nahral. Pustí loptu a ja mu ju kopnem späť.
V tejto časti mesta nám to trochu pripomína Hradčany.
Piknikujeme na býčej krvi a Covrigi. Večeriame zas v La Turm. Dnes je teplejšie, tak nám ani nevadí popíjanie vonku, kým nás presťahujú dovnútra.