Sanur

D88: 2014/01/29 Labuan Bajo → Sanur
Po raňajkách sa nám nechce šlapať do kopca na letisko, tak nechám K zisťovať ceny za odvoz a idem natankovať vodu. K mala viacero ponúk od mikrobusov, ale akurát teraz keď om späť žiadne nejdú okolo. Taxík chce nehoráznych 50000R, slniečko začína pripekať, nechce sa nám to moc naťahovať, tak keď nám motorkári ponúknu odvoz za 10000R, tak na to bez zjednávania pristaneme. Zdá sa mi to trošku veľa, ale zase to bude celkom adroš s 18kg vakom na malej motorke, tak prečo nie.
Veru nebol to adroš, motorka do kopca moc neváhala, K nám mizla za zákrutkami. Nabudúce jej musím dať na motorku veľký vak, lebo sme boli moc ťažkí. Zoskočíme pred zabahneným parkoviskom. Nevieme, to by platil za vchod na parkovisko, zrejme my, ale ísť cez šmykľavé bahno na týchto malých mopedoch nás vôbec neláka, tak zoskakujeme, vyplatíme motorkárov a hopsáme na letisko.
Tam sa nás Angláni pýtajú, či aj nám volali, že sa ruší náš let. Mozno aj volali, ale naše SK SIMky sú stále vypnuté. Anglánom sa ale dovolali a tí si kúpili novú letenku u inej spoločnosti. Dnes ráno im zase zavolali, že let predsa len bude. Čo Anglánov prirodzene rozčarovalo a pokúšali sa elektornickú letenku, ktorú mali iba na telefóne zrefundovať. Prvý problém bol, že nebola vytlačená. Nakoniec to ale nejako klaplo a už sme čekovali batožinu my. Angláni sa presunuli do vedľajšej spoločnosti a čekovali sa tam.
Prešli sme do čakárne, zložili sa pri elektrike a internetovali a čakali. A čakali a čakali. Už som bol aj pekne hladný, už odleteli tri lietadlá, jedno po druhom priletelo a odletelo a my stále nič. Veľmi hladný som teda vybehol a v prvom stánku pred letiskom kúpil praženú ryžu s vajcom (20000R). Ako som tak čakal, kým to spravia pristálo naše lietadlo a vystúpili ľudia. Ešte sa nenastupovalo, tak som bol v kľude, ale s balíčkom v hrsti som radšej pridal do kroku. Povedal som, že to chcem trochu štipľavé, ale štípalo to výdatne. Ani som si nestihol zajesť kúsok papričky a už sa začalo nastupovanie. Tak nastupujem s pálivou hubou a slzičkou na krajíčku. Zase sme dostali buchtičku s lekvárom a vákuovo balený pohár vody. Leteli sme ponad všetky tie krásne ostrovčeky a ostrovy. Cesta napäť trvala o pól hodku dlhšie, nevieme či kôli trase alebo kôli tomu, že sme vrtuľový náhon.
Na letisku sme ešte skúšali spraviť niečo s našou vízovou letenkou (do Kuala Lumpur), ale nepodarilo sa. Všetci sa tvárili, že z letiska sa dá ísť iba na taxík. Tak som sa spýtal jedného autobusára a ten ma poslal kamsi von z letiska. Tam sme ale nevedeli nič nájsť, smažilo slnko, tak sme nakoniec zobrali taxík (100000R oproti oficiálnej cene v rámci letiska 120000R). Cieľom je Sanur, plážový cieľ pre rodinky s deťmi, lebo sú tam malé vlnky – pláž je chránená koralovým útesom.
Taxikárka nás vyhodí na začiatku pláže, tu vraj nájdeme lacné ubytko. Je po obede, riadne pečie tak rovno zapadneme do prvého podniku s lacným pivom. Ukáže sa, že lacné je len cez štastnú hodinku a tá ešte nie je. A navyše ešte účtujú 10% daň, po tom všetkom je to nadpriemerne drahé. Dáme si teda džúsiky a vybehnem hľadať ubytko. Ceny sú od 250000R vyššie, miestami je hotel aj plný. Vraciam sa cez pláž lemovanú mega nadnárodnými hotelmi, reštikami a masážami a aj ceduľkami udávajúcimi smer úprku pred tsunami. Piesok a voda dosť pripomína talianske jadranské letoviská – čo je akože fajn. Pred odbočkou do vnútrozemia sú aj lacnejšie búdky určené pre domorodých cestovateľov. Vrátim sa po K, slnko je už nižšie, tak zídeme späť na pláž a pokračujeme v hľadaní ubytka. Na pláži máme ponuku za 150000R, ale chlápek, čo to ponúka moc po anglicky nevie a vlastne ani nevieme kde to má byť, to sa moc K nepozdáva, tak zbehneme zase do vnútrozemia. Tam v prvom podniku nás strašne chcú, aby sme sa šli pozrieť na cenu pred tým, ako nám povedia cenu. Nám sa s vakmi ale nikam nechce, a už vôbec nie pozerať drahé izby. Tak začnú na 250000R a keď nemáme záujem zbehnú na ventilátorovu cenu 150000R. Ideme sa teda pozrieť, nech máme aspoň backup. Je to fajn, s raňajkami, ale zme zvyknutí na nižšie ceny a to aj pri pláži, tak hľadáme ďalej.
Kúsok po ulici míňame fajne vyzerajúci podnik kde sa vyhladnutí zložíme. Radi, že me späť na „pevnine“ a konečne vidíme arak v menu si doprajeme pivko (30kR) a arakové mojito (30kR). Majú aj Arak Obama, ten testneme nabudúce. Gado gado je štandardne výborné, ale veľmi príjemne prekvapí bravčovinka na palmovom cukre. Je toho veľa, výborné jemnučké mäsko. Jedna báseň. Aj podnik je celkom funky. Pracujú tam iba chlapi, všade majú obrázky Boba Marlyho, a vyzerá, že dym, čo sa valí pod chvíľou z kuchyne nebude len z grilu, ale vysmiati kuchtíci si medzi sebou podávajú veselú cigaretku. Roznášač jedla cinká na zvončeku, aby si prišiel bafnúť aj barman. Všetci sú vysmiati a panuje tu príjemná atmoška.
Napapkaný vybehnem po ulici hľadať ubytko, ale sme očividne v dosť luxusnej štvrti. Míňam Starbucks a kopec draho vyzerajúcich butikových hotelov a reštaurácií. Naveľa naveľa nájdem homestay, kde mi ponúknu prijateľnú izbu za 130000R. Je už tma a cestou naspäť uvažujem, že dnes asi zapadneme do fajnejšie vyzerajúceho a bližšieho homestayu, i keď to je trochu drahší. A tak sa aj stalo.

D89: 2014/01/30 Sanur
Po raňajkách na hoteli a troche nakupovania v neďalekom supermarkete sa zastavíme na frapéčko v Starbucks a pozrieme dve alternatívne ubytká. To čo som včera pozeral je dnes ešte trochu lacnejšie (120000R), buď ma mladá včera obťahovala, alebo som zle počul. V podniku, čo bol najlacnejší v Sanure – za 180000R to vyzeralo veľmi pekne, mali krásnu záhradu. Ale cena bola tak, ako online za 180000R a to sa nám kvôli záhrade sťahovať nechcelo. Oproti cez uličku mali izbu aj za 100000R, ale to bolo vážne v dosť zlom stave. Je už takmer čas na checkout, takže dnes sa asi nesťahujeme. Na obed zbehneme do pekne vyzerajúceho podniku, na rybu. Hneď vedľa zapadneme na kávičky a zákusky a minieme dva krát toľko ako na jedlo. Je už konečne menší výpek, tak sa presunieme na pláž. Tá je celá zabratá, tak končíme pred hotelom, ktorý vyzerá byť zavretý, kde je veľký kus pláže, strom s tieňom a detsky plytká voda. To je jediná nevýhoda. Dá sa ale odkráčať a celý ponoriť do vody skôr, ako prídu rastliny – na schladenie to stačí. Pre zmenu sa presunieme pár metorv ďalej pred rekonštruovaný HYATT hotel, kde majú na pláži guličkový piesok.
Na západ sa vyberieme do plážovej reštaurácie a podarí sa nám nájst veľmi pekné miesto. Sanur je na osi sever juh, takže západy sú do pláže, alebo na pevninu, my sme ale v podniku na rohu, takže máme viac ako 180 stupňový výhľad a zrovna dnes sú oblaky magické. Ani nezakrývajú celú oblohu, ale pekne dekoratívne, v rôznych tvaroch a výškach ju zdobia. Popíjame pivko, sledujeme západ na pravo, úplne iné farby na daždových oblakoch naľavo, lietadlá smerujúce do slnka pred nami a mahi mahi na pekáči.
Grilovaná ryba bola nakoniec najslabšia časť večera. Vyzerala, že bola dnes aspoň 5-krát grilovaná. Presušená ako zabudnutá v peci, bez príjemnej chuti. Sem veru už neprídeme. Apoň že obláčiky majú parádne. Ak sme tu zajtra, radšej sa najeme skôr – bravčovinku u nás na ulici – a potom zbehneme s pivkom na západ na mólo kúsok ďalej ako sme dnes boli, ale rybu už určite nebudeme riskovať.

D90: 2014/01/31 Sanur
Keďže máme po ruke supermarket s deli sekciou, rozhodnem sa okoštovať šumivé víno produkované na Bali. Po raňajkách zbehnem nakúpiť a keďže nevieme vydržať na pláž otvoríme ho na hoteli. Je fajné, kvalitné, voňavé, ale vadím mi to, čo mi vadí na španielskych bielych. Nemajú takmer žiadnu kyselinku. Na to hrozno je jednoducho moc teplo, je prezreté, vôňa tam je, všetko tam je, ale chýba mi tam filigránska kyselinka. Biele sú asi lepšie z chladnejších oblastí. Zrelaxovaní ideme ku hipíkom na bravčovinku a pozrieť si nové plážové outfity. Letné trenky čo nosím sú bez akýchkoľvek vreciek a pomerne ťažké na pranie, tak pozerám ľahké alternatívy s vreckami v miestnom Rip Curl obchode. Nemajú žiaľ moju veľkosť, tak ideme rovno na včerajšiu pláž. Tam si to len užívame do večera. Dnes je na západ zatiahnuté, tak sa presúvame na hotel.