Výňatok z denníčka
D41: 2013/01/17 San Salvador – Lago Ilopango
Pred raňajkami zahliadnem ešte párik starých amíkov. Motivácia ako vymaľovaná.
Dávame si raňajky tipico, pýtame sa na cestu na jazero Ilopango. Od metrocentra berieme bus 29 a meníme ho šialeným prebehom cez trojprúdovku oboma smermi na akejsi diaľnici na číslo 15.
Príchod na Lago ponúka magický pohľad: tmavomodrá voda v pozadí impozantný vulkán, San Vincent.. Šarmantný mladý autobusár nás vyhadzuje pred parkom familiare platíme vstup 1$ na hlavu. To sa mi vôbec nepáči ale inak sa k vode nedostaneme. Prechádzame sa po nábreží, dávame si lavičkovú siestu. G sa namočil, že vraj veľa trávy.
Čakáme na bus späť, dávame si veľké pivko, kým ho dopijeme odídu tri. Nechávame sa vyložiť kúsok od metropolitnej katedrály, z vonka nič moc, vnútro ale prekvapuje krásnou hrou svetiel.
Vyrážame hľadať Rustico, povestné burgrami. Našli sme recenziu v časopise WTF (čo nie je čo sme si mysleli, ale Waves Tours Fiestas). V buse sa nás ujíma domáca, tá nám xce tak pomôcť, že nás úplne vystraší. Čakám, že nás zabijú alebo okradnú a keď sa začína stmievať a nevieme prestúpiť na ďalší konekt, tak ideme po inštrukciách dedka hrajúceho šach peši. Podnik nájdeme, ale je už zavreté. Zisťujeme časy na zajtra, pozajtra ak by nám to vyšlo. Parkovač nám dáva vizitku so žuvkami (asi bolestné) a prosí nás nech si rozoberieme taxík. My ale nemáme nič cenné tak sa odvážime v špičke do preplneného minibusu. Na 4. pokus sa dostaneme dnu, máme šťastie, má pokazené zadné dvere, tak keď sa tam prederieme sadám si na zem. G sa opiera o trubky, lebo postojačky sa zasa raz nezmestí. Vystupujeme pred metrocentrom, je to obrovský shoppingmall, najväčší v CA, pre nás najlepší orientačný bod.
Smutne končíme opäť vo Wendy’s. Možno zajtra.
Doma dávame pivko zo supermarketu, pracujeme a dávame si filmový večer.
D42: 2013/01/18 San Salvador- koncert
Po prehodnotení ostávame zaháknutý pracovne na hoteli a na neskorý obed skúšame Rustico na druhý pokus. Stojí to za to. Je to Megaburger. Cestou na Cesarov koncert skočíme ešte do Starbucks, G zahliadne obchod s bežeckými topánkami, skúšame mi teda nejaké kúpiť. Už mám mierne omrzliny z klímy keď mi predavač donesie malé topánky s úsmevom, že nech ich predsa len skúsim kúpiť, že to sú aj tak najväčšie aké majú.
Vonku je kosa, naskôr myslíme, že sme podchladení z klímy ale keď po pol hodke vystupujeme v Santa Tecla, je jasné že sa musíme ísť prezliecť.
Tak sa ďalšie 3 hodky vozíme MHD a dostávame sa spať na koncert v správnom čase.
super koncert, Cesar opäť prekvapil, je to metalové regge. Fakt dobré.
Drinkujeme na bare s rakúskymi kamošmi, nakoniec kavou prevoňáme taxik za $10.