D048: 2015/01/27 Salta
Katku ráno prekvapí váha vaku, ktorý ma trošku mokrý vrchnák.10 kg navyše je cítiť, to bude všetko krásne mokré. To bude všetko krásne smrdieť, ak to skoro neusušíme. Simonove ubezpečenie, že cestujeme najspoľahlivejším spojom (Andesmar) moc nevyšlo…
Zdecimovaní a rozčarovaní sadáme na raňajky rovno na stanici. Majú vodovú kávu s dvoma media lunami za 28ARS. Celkom príjemná cena na stanicu. Prvý krát vidíme, ako si ľudia berú nedojedené veci zo stolov kaviarne. Jeden homlesák dopíja kávu, tak mu dáme jeden sendvič, čo sme nezjedli, lebo sme už boli najedení a servírovali to neskoro.
Ideme do centra, kde nechám K čakať v parku, kým zháňam ubytko. Nakoniec nájdem romantickú izbu pre dvoch za 300ARS. Nie je to ani ďaleko od námestia, len už je medzičasom obed a riadne horúco.
Dáme si ružový sekt, druhý sendvič z busu a užívame si náš prvý privát na kompletku.
Z izby sa vymotáme až na večeru. Ideme pohľadať tapasériu podľa TA, no nejako ju nenájdeme. Tak si aspoň dáme výborné minikoláčiky. Nakoniec sa rozhodneme, že ideme na námestie. Tam o nás servírky nejavia záujem, tak sa presúvame na juhovýchodný roh, kde nás promptne obslúžia. Dáme si menu – pizzu a litrové Salta pivo za 110ARS. To je celkom taká PD cena. Pizza je veliká a veľmi chutná. Sme radi. Potme je už trochu chladnejšie tak sa ešte motkáme uličkami a kupujeme suveníry. Skočíme si aj rezervovať izbu do Hostela Katedrála na zajtra.

D049: 2015/01/28 Salta
Budíme sa neskoro do už teplého rána. Raňajkujeme dodávaný chlieb s maslom a džemom na balkóniku. Iba my dvaja. Káva nie je až taká hrozná, ale aspoň to začína chutiť kávovo. Balíme švestky, trochu pracujeme na pružnom nete a presúvame sa do Hostela Catedral.
Tam chcem pokračovať v práci no ako na potvoru net nejde. Mám mať dnes telekonferenciu a robiť ďiaľkovú inštaláciu. A to som už volal so Stevenom na prvom hosteli. Sranda ako sa všetci vedia ozvať v jeden deň.
Domáci nie sú moc príspustní oprave netu reštartom, tak ho v nestráženej chvíli vytiahnem zo zástrčky a potom všetko funguje. Trapoši. V niektorých hosteloch to reštartujú aj každých 5 minút. Práca nás dnes šľachtí, tak keď mám trochu času zbehnem po kuriatko so šalátom. Chcel som k nemu kúpiť pivo v supermarkete, no nepredali mi, lebo som nemal prázdne fľašky. Taký som bol šokovaný a nasrdený, že som vyšiel von bez ďaľšieho rozmýšľania. Malé grilované kura bolo fajné ale strašne veľké. Zase si musím ísť zdriemnuť po obede. Striedame sa na kompíku a keď začne pršat a padať krúpy sme prerušení záplavou. Voda v dvore nestíha odtekať, tak sa vleje do miestnosti kde pracujem. Chlapík donesie tri stieračky podlahy, tak jednu uchopím a pomáham im vyháňať vodu. Na druhý deň mám z toho celkom svalovku.
Včera som pri zháňaní natrafil aj na vekslácku uličku, tak idem dnes na istotu, keď treba meniť prachy. Pýtam sa prvého chlápka, za koľko bere doláre. On že za 13.40. poviem mu, že sa ešte popýtam. On, že koľko ich mám. Ja že stovku. Tak že 13.50. tak to vymeníme a je. Včera mi nehovorili lepšie čísla.
V supermarkte ešte kupujem vína a skúšam aj pivo. Tentokrát mi jedno zhabú a jedno mi predajú. Záloha za fľašu je 6.5. kúpim si aj vysnívané formy na ľad, ktoré som mal možnosť testovať v Mendoze
A zrejme strácam prachy. Zelených sto EUR, ktoré som mal, no nezamenil.

D050: 2015/01/29 Salta
Ráno vážne prší, ja som robil do noci, tak sa K obetuje a ide kúpiť pečivko. Vráti sa so skutočne dobrými medialunami. Po parádnych raňajkách sa spýta, kde je stovka EURo a spoločne zistíme, že som ju zrejme stratil. Dnes ráno totiž už v mojich kraťasoch nebola. Aj pokladňa ukazuje, že chýbajú. Určite chýbajú a posledne som ich držal v ruke ja:( to je nepríjemná informácia. Vôbec ma to neteší. Žartujem, že tie dve nádoby na ľad vyšli každá po 50EUR, ale moc ma to neuspokojí. Pracujeme na hosteli, je poriadna zima.
Po včerajšom megakurati ideme dnes na obed do reštiky na jedno menu. Máme tam aj živého muzikanta. Menučko je za 55 a litrové pivko za 40.
Posilnení ideme do múzea vysokohorskej archológie pozrieť múmie detí. V jednom čase síce vystavujú iba jedno a cena za malinké múzeum sa medzi časom vyšplhala už na bohapustých 70ARS, ale je to zaujímavé. Tri deti, 5, 6 a 14 našli v roku 1999 na vrchole 6739 metrovej hory Llullaillaco. Nechali ich tam pred 500 rokmi ako obeť. Spité kukuričným pivom a nadrogované kokovými lístkami zomreli v spánku, chlapec sa asi prebral, no bol poriadne zviazaný. Mladšie dievča bolo ešte aj zasiahnuté bleskom, takže jej tvár a plece sú ohorené. Práve táto múmia bola vystavená. Telá nebli mumifikované a obsahujú všetky orgány v dobrom stave. Len pľúca sa suchom scvrkli. Suchá a chladná klíma je príčinou mumifikácie. Inkovia si uctievali bohov obetou detí vysokých hodnostárov. Aby ostatní mohli žiť a bola dobrá úroda. Deti z rôznych provincií najprv zosobášili a potom ich zaniesli na vysoké hory, ktoré boli uctievané ako miesta najvyššieho spirituálneho významu.
Postupne sa otepľuje. Katedrála je zavretá, tak si dáme aspoň mrazené kapučíno. Je to prvé GRIDO, kde ho naozaj aj majú. Všade inde ho mali len na obrázku. Nakoniec to vyhodnotíme, že to za tých 7 Peso extra nestojí a batido nám asi chutí viac. Tu nie je vôbec cítiť chuť kávy ako v MeKesovej verzii za tú istú cenu.
Keď sme sa ubytovávali, šéfko nám ukázal kuchyňu a povedal, že môžeme variť. Upratovačka, čo má smenu cez deň nám to ale nechcela dovoliť. Na šporáku je ale nápis, že sa nemôže variť. To sme si žiaľ pri zbežnej obhliadke nevšimli.
Keď sa ale Šéfko vrátil z práce, pýtam sa ho, ako je to teda s varením, že chcem len sviečkovú trošku osmahnúť. Hovorí, že veľmi krátko. Ok, beriem to ako OK, a idem kúpiť mäsko do supermarketu. Sviečkovú nemali, ale aj tak prvý zakázaný stejk chutí najlepšie. Navyše ho robíme o šiestej, kedy nikde nie je ani nohy. Ešte musím šéfka naháňať kvôli vývrtke a soli.

D051: 2015/01/30 Salta
Dnes si privstaneme a robíme ranné kostolné rally. V katedrále je omša. Spevák a klávesista na synťákoch v jednej osobe, ale nevie navodiť takú atmošku ako v megakatedrálach Andalúzie. Ale aj tak je to zaujímavé. A hlavne sme sa dostali dovnútra. Keďže ráno bola zima, bol som aj decentne oblečený v dlhých nohaviciach a košeli. Zastavíme sa aj v druhom kostole na našej Av. Cordoba (z toho tá rally), ale tam nikto nie je. Spolu skočíme do Katkinej pekárne na perfektné medialuny. Nemajú nám vydať zo stovky, tak si kúpime ešte jogurt. Vedľa hostela máme ešte sendvičovníctvo, tak kupujeme bagetku so suchou šunkou a modrým syrom a to isté v žemličke.
Po raňajkách beháme po autopožičovniach. Podľa netu bola najlacnejšia Alamo, nie je to ďaleko tak tam ideme. Aj sa nám to pozdáva, majú dvor plný áut. Na tri dni nám dajú malé auto za 2000ARS, vrátane 600km, čo by malo akurát pokryť turistický okruh. Cesta je ale podľa recenzií drsná a Katka niekde videla, že tie dve destinácie sú za 500ARS na hlavu, tak obzrieme aj nejaké cestovky. Naozaj majú kombo dvoch výletov za 500ARS, tak si ich rezervujeme, že keď zameníme prachy, prídeme to zaplatiť. Chlapík, že do 15h00, ale ja ho beriem s rezervou.
Ku sendvičom kupujeme pivko a mäso na večeru. Pri pokladni nás pošlú na opačný koniec obchodu, do drogériovej sekcie. Ja stojím v šóre a K ide s prázdnou fľašou za šéfkou smeny a potom tam čaká ako soľný stĺp. Keď konečne platím, musí vedúca doniesť kartu a potvrdiť, že bola fľaša vrátená. To je najdebilnejší vratný systém, aký sme tu videli.
Bagetka na námestí s pivkom je výborná. Modrý syr robí šunčičku lahodnou, skoro ako keby to bola dvojročná fajnovinka z čiernej španielskej svine. Naštastie K mala dobrý nápad a okoštovali sme aj žemličku. Tá bola horšia, tak sme dojedli tú a potom sa ešte potešili zvyškom bagetky.
Kupujeme suveníry a ešte nám oči padnú na známe salténske empanády. Zapadneme do podniku očividne pre domácich a za 6 empanád s pollitrom piva platíme 44ARS. Sú fajn, ale strašne horúce.
Na kuchynke umyjem mäsko a natriem ho olejom. Upratovačka si ma vyčíha a zúrivo máva prstíkom, že nie v jej kuchyni. Tak prcnem mäsko do chladničky, šak aj tak sme ho chceli na večeru, a to tu už nebude. Celkom sa aj cítim nasratý. Keby nejdeme zajtra na celodennú exkurziu, tak sa aj odsťahujeme.
Meníme prachy spolu, odkedy som stratil stovku, necítim sa komfortne sám.
Chlapík si ma už pamätá, takže keď naňho skúsim trik, že sa popýtam inde, len sa rehoce. Že by jeho deti nemali čo jesť. Ukazujem na jeho vyduté líce (to sme ešte nevedeli o koke), že hlavne, že on má čo jesť. Idem sa naozaj popýtať inde, ale jeho kurz – 13.50 za dolár mi nikto nedá. Vrátim sa teda so stiahnutým chvostom. Prirodzene, že už je kurz horší. Pánko Veksláčisko kývne aby som si sadol k nemu za stôl, koku už nemá v ústach. Pýtam sa, či by to predsa len ešte nešlo za tých 13.5. povie že ok. Všetci veksláci tu behajú s kalkulačkami alebo telefónmi a ukazujú kurz turistom na nich.
S peniazmi platíme tour a ideme pracovať na hostel. Tá prekliata upratovačka tam ešte stále je. Dnes má nejaký dlhý deň. O šiestej už nie je po nej ani vidu ani slychu, tak sa odplížim do kuchyne a za zavretými dverami na slabučkom ohníku pečiem mäso. Toto je podľa mňa najlepšie, i keď mastným krajom by nezaškodilo trohu viac ohňa.
Mám stále veľa roboty, tak pracujeme a zase raz sa nám nepodarí dostať sa do obchodov, aby sme si kúpili nové šlapky a šiltovku pre mňa. Akurát tak K zbehne do supermarketu nakúpiť proviant na zajtra.
Snážíme sa ísť skoro spať, lebo zajtra vyrážame 06:30.