D062: 2015/02/10 Salar de Uyunni D2
Ráno je celkom našponované, Vikingáčky nemajú vaky nachystané na strechu, keď príde čas nakladania. Na raňajky sa napchávam viac, aby som nebol hladný ako včera. Neberieme si ani maté do kabíny, že aby nám moc netrávilo. Nikto sa poriadne nevyspal. Či to bolo nadmorskou výškou alebo fernetíkom nevedno, ale trošku cítim hlavu. Možno len prostá dehydratácia.
Šofér nás nechá ísť chvíľu peši. Nikde žiadne oblaky, sopky vyzerajú ako holé. Prostredie je trošku menej pestré, ale stále fajn. Začíname zostra kokou, maté nebolo zbalené. Zastavujeme na lamej farme, a baby sú úplne paf ako sa lamy pária. Jedného Izrelca oflusne lama. Vraj dajú lamy uši dopredu, keď idú pľuť.
Nasleduje zastávka pri lagúne Hedionda Sur. Pri brehu sú celkom pekné biele kryštále, no keď sa ich dotknem je to gelovitý sliz.
Kollpa laguna je využívaná na získavanie boroxu. Kryštalická látka sa zráža z vody jazera, vytvára celkom pekné kryštále v žltkastej vode sušiacich bazénikov. Potom ju zberajú a robia kužeľovité kopy. Na dotyk je to mastné až mydlovité. Používa sa to do saponátov.
Cez Salar Chalviri iba prefrčíme, to čo vyzerá ako soľ je opäť borax. Nezastaneme ani na Aguas Calientes na kúpanie. Ideme do Dáliho púšte a kúpať sa budeme cestou späť. Zachádzka do púšte je celkom dlhá, cestou sa musíme zastaviť pred jednou skalou, aby sa za ňou Tine mohla vyčúrať. Skalu sme inovatívne pomenovali Roca de Tine.
V piesčitej púšti posiatej sopečnými kameňmi sa pofotíme a zisťujeme, že skoro nikto nepozná Dáliho. Dáli tu nikdy nebol a ani nevidel žiadne foto z tadiaľto, no napriek tomu pozadie vo veľa jeho obrazoch pripomína toto miesto.
Zachádzka pokračuje, ideme až ku Laguna Verde. Tu je už mrte SUViek. Zväčša Toyota Lancruisier, no sem tam sa nájde aj Nissan alebo Lexus.Fotíme sa pod sopkou Licancabur 5950 mnm, ktorej jazero Laguna Verde má premenlivé farby. Je hnedo-čierno tyrkysové, no pri odchode je celé pekne karibsky tyrkysové. Vraj to ovplyvňuje vietor. Netuším poriadne ako. A asi aj uhol pohľadu.
Vraciame sa späť ku termálom, kde máme 20min na kúpanie. Je tu možno aj tridsať SUViek. Kým doteraz sme chodili 4 autá, tu sa napája trasa z opačnej strany (nášho cieľu Uyuni) a trasa z Čile. Ak to nebolo jasné z popisu predchádzajúceho dňa, SILNE odporúčam začínať z Tupize. I keď je to drahšie a o deň dlhšie, stojí to za to. A hlavne má byť to najlepšie – soľná pláň Uyuni na konci. Je to dosť otravné začať najlepším a potom sa už len nudiť.
Kupujem lístok za 6BOB na hlavu, a baby utekajú na WC. Vrátim sa po K a obaja ideme na WC. To je celkom drsné. Kabínky na sedenie sú tri, zaklopem na každé dvere a zvnútra sa ozve ,ocupádo, – obsadené. Tak si chvíľku postojím a svižným krokom sa vyberiem do práve sa uvoľnenej kabínky. Tam je hajzlový puch už dosť neznesiteľný, s lokálnym twistom. Keďže toaleťáky sa normálne hádžu do smetiaku a nie do misy, sú tu parfemované. Vôňa toaleťáku a záchoda sa ešte mieša so šedým práškom, ktorým sa WC po použití zasýpa. So zaujatím študujem, ako sa tu teda serie. Prekvapí ma možnosť hádzať papier do záchoda, i keď súdiac podľa plného smetiaka ju nevyužívajú všetci naplno. Ešte viac ma prekvapí fakt, že záchodová misa je rozdelená na dve sekcie a to tak, aby moč nebol zmiešavaný zo stolicou. Nemôžem povedať, že by som sa celý triasol vyskúšať si tento výdobytok vedy a techniky. Nutkanie je však silné, silný pach umŕtvil čuchové bunky a nie je dôvod tu zostávať dlhšie ako je nutné. Venujem sa teda svojmu biznisu a v duchu sa cez zuby pochechtávam, ako ďalší zúfalci každú minútu až dve preklopú všetky tri zavreté dvere a trikrát si vypočujú nepríjemnú správu – obsadené.
Po útrapách na WC ideme do prezliekárne, že sa konečne vykúpeme v termálnej vode. K v prezliekárni stretne Austrálčanov z Ushuaia, ktorí k nám neskôr prídu, keď sme vo vode. Antarktída vraj bola super. Je dosť výpek a keď vôjdem do vody moja hlava začne pulzovať ako stroboskop. Trošku sa to časom ukľudní, a keď sa chladím vetríkom na múriku a ponorím sa znova je to už lepšie.
Po kúpaní sa výborne vegetariánsky naobedujeme a ide sa ďalej, smer gejzír Sol de Maňana vo výške 5000mnm.
Gejzír moc nepresvedčil. Strašne fúka a tak sa para z diery nedostane moc vysoko. A ani sa cez ňu nedá skákať, tak ako sme videli na fotkách, lebo keby sa vietor zmenil, mohlo by nám (hlavne teda mne ako hlavnému skákajúceku adeptovi) to celkom priškvŕknuť gate 80C horúcou parou. Popozeráme zopár dier, v niektorých je bublajúca voda, z iných – aj maličkých ide para. Vo veľkých buble šedé bahno. Na mieste, kde budeme spať = Huaylljara 4340mnm sme vyhodili kuchárku a vaky, ubytovali sa a šli na plameniaky.
Plameniakové jazero – Laguna de Colorada je nepopísateľná. Všade v diaľke sú ružové bodky – plameniaci na červenom a bielom pozadí. Voda je zfarbená mikroorganizmami na červeno – z toho majú aj plameniaci červenú a ružovú farbu. Na niektorých miestach sa borax vyzrážal z vody a tvorí ostrovčeky podobné snehu. Pri brehu sa zgrupovali plameniaky pri prítokoch čerstvej vody a pili na striedačku ako nejaká mašinka – kľuková hriadeľ. Nemo sme sedeli na brehu a pozorovali ich v ich haluznej činnosti. Ak sa nejaký tupý turista priblížil moc blízko, vybrali sa plameniaky hojdavým krokom v rade za sebou na iné miesto pri brehu. Máme tu rozchod jednu hodinu, ale ani zďaleka to nestačilo. Ešte by sme tam hodinu dve vydržali. Parkovali sme na polostrovčeku a vôbec sme si ho ani neobehli.
Vrátime sa a v jedálni nás už čaká predjedlo – kexíky a teplé nápoje podľa vlastnej prípravy. Dnes si chceme dať len kvapku fernetu pred jedlom, aby sme vylúčili Fernet ako príčinu bolesti hlavy. Keď idem zobrať fernet na izbu, udrie mi do nosa pach spálenej trávy. Celá hala je začudená trávou. Tak si s Izraelcami trochu pokecám. Hovoria mi veci, ktoré som už vedel, chalani majú tri roky povinnú vojnu, baby dva roky. Nie je to sranda, a keď skončia tak veľmi často cestujú. Južná Amerika je populárna destinácia. Hovoríme aj o konfliktoch v Gaze a že sa to asi nikdy neskončí a múdry chlapík poznamená, že ťažko sa im o tom hovorí, keď nie sú objektívni.
Pri čaji a kexíkoch naše Vikingské baby chcú, aby som rozprával o svojej práci. Lebo že nevedia, čo by chceli robiť. Od siedmej do deviate je elektrika, tak sa nám pomocou nášho šoféra podarí získať štyri zo štyroch zástrčiek na dobitie bateriek do foťáka a iPhonu.
Ako mäso mám páročky, no zachránia to vajcia a ručne robené hranolky. Po jedle sa baby porúčajú, ja ešte píšem poznámky, lebo toho bolo tak veľa, že sa to nedá zapamätať. K čistí fotky. O minútu deväť vypnú elinu, ešte že mi K nechala čelovku.