D03: 25.JUL2016Augustów, PL → Rusné, LT → Curonian Spit, LT
Ráno sme sa zastavili až za Litovskou hranicou – na benzínke. Mali tu naftu za 0.966 a aj slušnú kávu a lístkové pečivko. Hasiaci prístroj tu stál 2 litrový toľko, ako u nás 1 litrový. Ceny prekvapivo nízke, no nápisom sme nerozumeli ani zamak. Mali tu aj sprchu, no po včerajšku ju nebolo treba. Plán cesty sme zmenili najprv z Vilnusu na Kaunas a dnes, že ideme rovno do Klaipéda – k moru.
Cesty sú celkom fajn, no postupne ako sa prepracovávame do delty rieky Nemuno, ideme stále po užších a miestami dosť dobitých cestách. V delte končíme v dedinke Rusné. Majú tam jeden obchodík s nakladanými a údenými rybami, prekvapivo veľkým výberom piva, potravinami a potrebami pre domácnosť. Informácie sú ako vždy zavreté. Berieme teda pivo na pláž ku rieke. Haluz je, že plechovky majú objem imperiálnej pinty, teda 568mL. Fľaše sú niektoré pollitrové, no niektoré vysoké atypy sú zase pintovej veľkosti. Každý výrobca má aj pšeničné nemeckého alebo francúzskeho/belgického typu. Pri rieke si sadneme do piesku v tieni stromu a odvážnejší sa idú okúpať do vody. Breh zdobia ryby upletené z prútia nastoknuté na dlhých paliciach. Je tu celkom fajn, lebo je už pracovný deň. Ku koncu našej obednej prestávky ale začnú prichádzať kúpaniachtivé deti zo školy.
Posilnení pokračujeme do Klaipédie. Navigácia nás smelo odvedie do prístavu, kde za 11.85EUR ide trajekt na polostrov Curonian Spit. Nebolo sa ani kde otočiť ani nič. Keď K kúpi kvas a navigácia zahlási „Take a ferry” už len zostáva dúfať, že tu ma jú kempovacie potreby – hlavne teda jedlo a vodu.
Curonian Spit je 98km dlhá piesková naplavenina pred pobrežím Litvy a Kaliningradskej oblasti (Rusko) – chránená UNESCO. Miestami je dunami a lesom pokrytý polostrov 400m široký, niekde ma šírku aj 3.8km. Ideme na prvú pláž. Nevieme sa dočkať kúpania v mori. Na parkovisku je veliký stan, kde čapujú pivo a predávajú nanuky. Medzi parkoviskom a plážou je vysoká duna porastená divými šípkami, ktoré v teple omamne voňajú. Cez dunu ideme po schodoch. Pod nami sa rozprestiera pláž bieleho piesku a kľudné zelenkavé more. To je málo slané a pomerne svieže. Teplota vody sa aj v najvyššom lete vyšplhá na max 23C, my máme niečo medzi 19-21C. Na slnku je vo vetríku príjemne, no keď si postavíme slnečník, je nám po chvíli zima. Tak ho musíme zbaliť. Snáď hneď v prvý deň nezhoríme. Z pláže ideme jednou jedinou cestou, ktorá ide až do Ruska nájsť si niečo na večeru. Po asi 20km je prvá dedinka – Juodkrantė. Pôsobi celkom malebne, tak keď už prejdeme okolo druhej reštaurácie zastaneme na parkovisku popri ceste. Je príjemné jesenne vyzerajúce slniečko a sme na záveternej strane obrátení ku pevnine. Ľudia tu majú krásne upravené záhradky a z malých búdok všade predávajú údené ryby. Sú tu len dve reštiky, tak zapadneme do tej s krajšou záhradou. Máme super stôl v strede, pod jabloňkou. Okolo nás rozvoniavajú rôznofarebné ľalie. Dávame su super pivá od klaipédskeho pivovaru Švyturis. Obe sú za dve eurá. Biele belgické je s plátkom citrónu. Keďže sme sa už nadlábli údenou makrelou na promenáde, pivko zajedáme hrachom s údeninou a krúžkami z kalamára. Dedinka sa nám veľmi pozdáva a slnko zapadá až okolo 22:00.