D14: 05. AUG2016 Jūrmala→ Riga
Ráno je pekne, tak si zabeháme trochu po pláži. Je veru až tak pekne, že podľahneme čaru pláže a zostávame až do obedného výpeku. Ten zmiernime pivkom v rustikálnej knajpe pod dubami v centre mesta. Je to samoobsluha, všetko treba objednávať a platiť vo vnútri. Ale baraní gulášik je super a opekané palacinky so syrom tiež potešia. V Rige chceme ale pred 16:00 stihnúť saunu, tak sa poberáme z letoviska do hlavného mesta. Parkujeme pred saunou, a kým K nachystá saunové potreby, idem kúpiť vstup, brezové metličky, plachty, levanduľovú soľ a med s borievkami. Sauna je oddelená, ženy sú na poschodí. Po kompletnom vyzlečení sa osprchujem a tak ako sa má idem najprv do pary. Tá ale očividne nefunguje, tak poďho rovno do sauny. Tam už je riadne horúco a tak sadám na rozohriatie len na druhý stupienok. Je ich tam asi 8. To mi predtým ešte milý chlapík ukáže, kde si mám zobrať lavór, ako si ho opláchnuť, naplniť horúcou vodou a na cca 10 minúť v ňom nechať močiť moje brezové prútie, aby bolo pripravené na použitie. Taktiež ma vyzbrojú erárnym prkienkom, na ktorom mám v saune sedieť. Plachta je mi teda naprd, akurát sa do nej môžem omotať, keď každú hodinu chodím pozerať kaviareň a recepciu, či to už K nezabalila. Keď sa lokálni experti šľahajú svojimi dubovými metličami, fŕka im z toho na mňa voda, tak si dávam predsavzatie, že najbližšie pôjdem sedieť čo najvyššie. Okrem jedinej sauny je tu už len množstvo spŕch, bazén s vodou, čo nie je studenšia ako more a drevené vedro s ľadovou vodou vo výške. To má podobný systém ako nádržka vo WC, a keď si to človek naleje na hlavu začne sa to automaticky dopĺňať. Lokálni sa medzi saunami mydlia, penia, šúchajú hubkami, holia si hlavy, pilníkujú nechty a vykecávajú sa v šatni, kde je najchladdnejšie. Pri vchode do pánskych šatní upratovačka dopĺňa džbán s citrónovou vodou, ktorý si pánkovi nosia do šatne. Máme tu aj malú izbu s masérom, ktorý niekoho masíruje celé tri hodky, čo som tam bol. Nie toho istého, ale stále niekoho. Na konci, keď odchádzam masíruje holohlavého potetovaného chlápka, ktorý sa ma ujal v saune a prispel tak tomu, že som nesedel s holou riťou v saune.
Keď je moja brezová metlička konečne pripravená do boja – lístie je mäkučké – beriem ju dnu a po vzore majstrov si šľahám ľavú nohu od chodidla až po boky, potom pravú, ruky, hruď i chrbát. Lístie je prekvapivo jemné, nebolí to, no mám pocit, že ku koncu seansy je už metlička horúca a bez vody a začína to trochu páliť určite nepomáhajú experti, ktorí po dobrosrdečnej hádke – koľko naberačiek vody môžu do kotla prihodiť – prilievajú vodu na oheň. Mávaním metly si potom človek na seba strháva horúcu paru zvrchu. Po pár kolách s metlou príde na rad med s borievkami. Posunkami a lámanou ruštinou zisťujem, kedy si to mám naniesť na telo a idem do toho. Prvýkrát ma nenapadne zmes zamiešať a tak len nanášam na hruď a plecia polosuchú borievkovú drť s trochou medu z téglika a poďho do sauny to rozmazať po celom tele. Sedím asi v strede schodíkov a potím sa tak, že mi z obočia padajú kvapky. Na druhýkrát zamiešam obsah téglika a ešte v kúpeľnej časti sa pekne namedujem. V saune sa to potom super rozotiera a mám z toho fajn pocit. Po saune chladnem bez vody či sprchy, aby med a borievka čo najdlhšie pôsobili.
Po saune sa potím ešte zvyšok večera, ale cítim sa čistý ako nikdy predtým. Preparkujeme sa za rieku ku veľkému parku a poďho do mesta. Začína nám pršať a sme dosť hladní, tak si za 95centov kúpime burger v Hesburger a na internete hľadáme tip na večeru, lebo v centre centrovitom je síce plno reštaurácií, no všetky sú turistické a na hľadanie niečoho decentného nemáme ani čas a ani energiu. Na TripAdvisore nájdeme 400 metrov od burgrovníctva super Lotyšskú krčmu, kde podľa menu stojí 1kg bravčového kolena iba 8.90 tak ideme do toho. Podnik sme našli a i keď praskal vo švíkoch stihli sme ešte vymáknuť dve miesta vedľa seba za dlhým 12 miestnym stolom. Oproti nám sedia dvaja Aziati. Dáme pivko a objednáme jedlo. Medzitým sa začne na pódiu chystať kapela. Tak nakoniec bude aj živá hudba. Atmoška je super, všade postávajú ľudia a popíjajú pivo. Bar je plný tiež. A aj čašníka máme fajn. K má super krúpoto so slaninou a ja mám jemnučkú hovädzinku s karfiolovo zelerovým pyré. Azouši oproti sú veľmi vtipní. Dajú malé pivo, ledva dobojujú jedlo, ku ktorému si objeddnajú biele a červené víno a potom objednajú ďaľšie pivo a k tomu tanier pivových snackov, ktoré nemajú šancu zjesť. My sme ale dosť unavení a tak im s tým nepomôžeme. Folkový koncert ja veru moc nemusím a domov to máme ešte pol hodku, tak ich nechávame užívať si koncert. Tesne pred autom sa spustí riadny lejak, tak preparkuvávame v riadnej búrke, ale našťastie nájdeme kľudnú uličku.

D15: 06. AUG2016 Riga
Počasie nám moc nepraje a tak si pečivko z Rimi vychutávame na internete a káve v Hesburgeri, ktorí sme včera objavili. Dnes stála káva prekvapivo iba 10 centov, čaj tak ako včera 90. keď dointernetujeme ideme na trh, nechceme ho prepásť. Tržnica je v piatich hangároch, ktoré postavili ešte pre Zepelíny. V prvom hangáre je všetko iba mäso a údeniny. Nevonia to tam zrovna po ružiach. Na jednom konci objavíme čapované pivo iba za 1.5EUR. Zdá sa mi to podozrivo lacné, no po kvase, ktorý sme si dali vonku je čas na niečo tvrdšie. Kupujeme konopné pivo so 7.7% a medové s asi 6.2%. k tomu si u milej babky na rohu kúpime 5 plátkov salámy takej a 5 plátkov inej. Myslel som, že nám naseká centimetrové kolesá, no ona nám za 70centov dala také tenké, že sa to aj ťažko šúpalo. To pivo bol nakoniec nejaký ofajč, lebo to vôbec nešlapalo. Ak malo 1%, tak určite nie viac. Museli sme ešte prejsť 3 hangáre, kým sme objavili naozajstné pivo. Tmavé, 7.2% mierne udený porte, 1L za 4EUR. K tomu sme zajedali parádny zrený syr – ako parmezán a bohové hrozienka z Uzbekistanu. Oboje okolo 13EUR za kilo. Toto pivo udrelo riadne, tak sme šli do posledného hangáru s rybami, kde sme si kúpili šalát z morských rias a ražnú hrianku s haringami a vajcom natvrdo, čo je tu veľká Rigská špecialita. Kúpili sme si uzbecký chlebík „Non“ a vonku v uzbeckej reštike porciu mäsových taštičiek „Manti“. Sekané mäso bolo veľmi rafinovane korenené rímskym kmínom. Z tržnice sme sa pustilil do secesnej štvrte obdivovať fasády domov. Bolo tu veľa ambasád a draho vyzerajúcich podnikov. Baráky boli fakt pekné.
Na večeru sme zapadli do toho istého podniku a dnes dali to koleno, ktoré už meddzičasom stojí 11.90. Mali sme dokonca dlhý čas aj vlastný stôl. Dnes to bolo menej plné a prišli sme aj skôr. Pred večerou sme si dali pivo v susednom bare, kde mali od 16:00 happy hour. Keď som chcel eurové pivo zaplatiť 50kou, barman povedal, že na to serie a že to pivo je na neho. Tak sme mu aspoň nechali jeden Katkin odznak.