D057: 03.01.2019 George Town, Penang → Pangkor
Ráno sa nám moc nechce do toho ranného šera. Všade je všetko zavreté, samosy teda nebudú. Na ceste je akurát tak rozčapený potkan, ale také sašimi sa nám na raňajky moc nepozdáva. A navyše nemáme ani špachtľu.
Cestou skúšame ATM, že ktoré budú bez poplatkov. Prvé nám nevyšlo, no naštastie HSBC nesklamalo. Kúsok od prístavu sa nás pýta teta, že čo hľadáme a ukáže nám, že ferry na pevninu (Butterworth) je úplne inde ako sme prišli z Langkawi. Ani nie tak zhodou okolností je tam, kde bolo aj minule. Inde. No nevadí, našli sme to a dohopkali na loďku akurát keď už teta zaťahovala reťaz.
Sedíme v ohrádke, kde sú preklopné operadlá, takže sa dajú spraviť dve lavice so sedením k sebe, alebo za sebou, ako v buse. Za jazdu sa platí iba cestou tam, takže naspäť neplatíme.
V Butterworthe nás prekvapí nová integrovaná busová a vlaková stanica priamo napojená na prístav. Kupujeme lístok do Lumutu (RM19) a presunieme sa do histerskej pekárne. Majú tu megaveľké raňajkové kroasanty (3.50RM). Sú moc trvanlivé a na kávu čakáme večne, kým teta obslúži všetkých, čo kupujú péčko. Kávu ale spraví fajn, len ja som si objednal ňáku ich signature somarinu so sirupčekom a mliekom, takže K mi z toho nechce upiť.
Presunieme sa do prízemia a čakáme na busík. Keď sa bus rozbehne, myslíme podľa vŕzgavých zvukov, že nám minimálne odpadne podvozok než výjdeme zo stanice a do 200m sedíme so sedadlami na asfalte. Čuduj sa svete sa po 2 hodinách dovŕzgame až ku cik a kafe prestávke. Dávame si ľadový čaj a kávu bez cukru a mlieka po 1RM. Káva je fajn, tak sa pokúšam zistiť ako to robia. Pri druhom človeku sa dostanem k tomu, že mi kážu samotnú surovinu – kávu, no ako vyzerá obal to sa nedozviem. Teta sa tvári, že to predávaju len do gastro podnikov. Káva vyzerá ako pomletý antracit – leská kameňovitá s veľkosťou zrna od piesku po polku kávového zrna – rovnako ako káva v kuchynke na hoteli Mňau v Penangu. Môj čierny čaj je taký silný, že ma od teínu až trasie, musím si v buse trochu zajesť krekrami.
Na zastávke pred Lumutom všetci vystúpia a zostávame so zmätenými Číňanmi len my dvaja. Šofér hovorí, že máme zostať, že ideme ďalej, čo je supiš, lebo minule sme tu museli prestupovať na lokálny bus. V Lumute vystúpime a vieme kam máme ísť. Zmätení Číňania sú ešte zmätenejší a pýtajú sa, či im treba taxík do prístavu. Hovorím im, že je to 300metrov a že taxík isto netreba. Oni majú info, že loď ide o jednej a zostávajú stále zmätení na stanici. My ideme rovno do prístavu kúpiť lístky. Jasné, že loďka ide 12:45. Spiatočné cestovné ferry zdraželo na RM14.
Máme ešte čas, tak ideme na glutamanové rezance. To sa žiaľ nezmenilo. Vyzerá to tak, že v tejto oblasti majú všetci glutamanovú sójovku. Aj tety za okienkom vyzerajú dosť drsne, vyhádzané a omietnuté mejkapom.
Na loďke klíma šlahá, asi aby sme sa cestou nepokazili a nezasmradili loď. Cestujúcich je málo a väčšina vystúpi v domorodej dedine. Zmätení Číňania na lodi nie sú, toľko na tému info z netu. Dôveruj, ale nezamrdávaj sa na stanici a páľ do prístavu.
Ružové kinderkové autíčko nás hodí na hotel za 16RM (teda tiež zdraželo – o 1RM)
Budget Beach Resort nás nedojme a to hlavne po tom ako si vypýtajú ešte RM 10 za noc ako turistickú daň. Domčeky sú moc nalepené na sebe a vnútri to vyzerá pekne starobylo. Zišlo by sa to aspoň premaľovať. Za tie nekresťanské peniaze (93RM) by sme veru čakali väčší luxus.
Po pauze ideme omrknúť možnosti na presun. Ceny sú astronomické, hlavne na to čo ponúkajú. Plánujeme 7 nocí a moc im nie je do spúšťania. Končíme u panej na 7 nocí po 60RM. Ani tu moc nechce spúšťať, naveľa naveľa ide na RM 400 (daň nespomína, ale ani na Langkawi a v GT ju nechceli). Cítime, že to už lepšie nebude, ale ideme ešte pozrieť na koniec ulice. V celkom fancy hoteli nám ukážu lacnejšiu stranu s polovičnými cenami, no i bez raňajok je to stále za 150RM. Posledná zastávka je Hotel „why pay more“ Seagull, ktorý mal reklamy nalepené aj v batožinovom priestore busu, ktorý nás priviezol. Zvonku to vyzerá dosť zavreto, no keď sa chvíľu rozkukáme zbadáme človeka. Ten nám povie aby sme si sadli a niečo mumle. Zberáme sa na odchod, lebo to moc dobre nevyzerá a odrádza nás aj nevyčistený mikro-bazénik s vodou po kolená a varovaním – „len na vlastné nebezpečie“. Zrazu sa ozve spláchnutie a s veľkým fanfárom zo záchoda vycupitá veľký škuľavý Číňan so zdeformovanou lebkou. Je mi ho ľúto, ale kvasimodo bol určite fešák. Tento chlápek sa veru na predávanie ubytovania moc nehodí. Cena je síce „len“ 70RM, ale naozaj nemáme záujem sa ísť pozrieť na izbu. Berieme nohy na plecia a zdrháme kade ľahšie, cestou sa ešte zastavíme v Intan zložiť polovičnú zálohu. Hľadania ubytka už veru stačilo.
Prejdeme sa na susednú Coral Beach. Vo vode sú len samí bieli. Je tu nezvykle veľa Rusov, a potom štandardne Nemci alebo Škandinávci.
Riadne fúka a sú aj dosť vlny, tak si spomeniem, že som niekde čítal o búrkovom útvare z Filipín rútiacom sa po 35 rokoch do Thajska.

Večer si chceme dať romantickú večeru na pláži. Vyberieme si najčerstvejšie vyzerajúcu rybu (35) na prírodno, nech nám tam nenakydajú glutaman no zeleninka nám ujde. Romantické spomienky sa moc nenaplnia. Jednak sedenie na pláži ešte nie je spravené, lebo opravujú elektrické lampióny a druhak nám s jedlom donesú aj kŕdeľ múch, ktoré odháňame až pokiaľ nevyrobíme tanier s kosťami a odnesieme ho opodiaľ, aby si tam hororovo vyzerajúce muchy posadali. Hororové mychy preto, že sú to neobyčajne tučné a ohyzdné mäsiarky a vyzerajú ako v nejakom horore, čo som videl ako vyšli chudere ženskej z úst alebo nosa. Pri tom všetkom nám ani tá ryba až tak nechutí. Navyše síce vyzerala efektne, no vnútri má komplikované kosti. Možno sme si mali dať poradiť. Vyzerá to tak, že do už druhýkrát skúšať nebudeme.
Cestou do rezortu zbeheneme ešte na pláž po strmých schodoch. Piesok je veľmi pekný, taký medovo hrdzavý. Olizujú ho divoké vlny a na oblohe sa zťahujú chmáry. K je aj celkom zima.
Večer ešte skúšame neúspešne riešiť Ryanair do tepla pre nás a maminy.

D058: 04.01.2019 Pangkor
Hladina je dnes kľudnejšia, tak si ideme zaplávať na susednú pláž, Coral Beach. Po raňajkách nad lokálou plážou sa preubytujeme do rezortu Intan o 70 metrov hore ulicou. Tu sa pokúšame ponabíjať notebooky a telefón, no zvrhne sa to na akciu „Vytečené pero“ alebo aj „úplne všetko je zasraté od pera“. Majú tu čiste len na anglické zásuvky typ G s hranatými dierkami na kolíky s detskou poistkou. Aby sa dalo niečo zapichnúť, musí to mať v strede hore dlhší kolík, ktorí otvorí dierky. Už minule sme sa to naučili hekovať kľúčikmi a teraz na to používame pero. Problém s perom nastane, keď koniec tuhy zostane v zástrčke a modrá farba začne z pera vytekať po tom, ako sme si to všimli. Kým sme na to prišli boli sme celí modrí a aj všetko, čoho sme sa chytili. A nie len to, farba je ešte vo výdatnom množstve kade tade, čo ani nevieme. Napríklad na uteráku, do ktorého si utierame už poločisté ruky. Alebo na termoske, ktorú sme chytili už do úplne vydrhnutých rúk. Je to začarovaný kruh a najhorší fail je, že sme nabíjací problém nevyriešili. Dokonca to zľahka vyzerá tak, že sme odfajčili Katkinu nabíjačku na noťas, ktorú sme používali na testovanie zástrčiek, lebo má na konektore svetielko.
Na obed sa vrátime do raňajkovníctva, lebo všetko ostatné je zavreté. Kuchárka videotelefonuje a ukazuje nás svojej nezahalenej kamoške na druhom konci. Zamávame jej a objednávame si obed.
Na našej domácej terase sa nám nakoniec podarí rozbehať nabíjací proces. Na otváranie zásuvky som tentoraz použil špeciálne nájdený konárik zo záhradky.
Na plážovej večeri pozeráme ako na neodprataný stôl s nedojedeným jedlom priletí hornbill. Poskacá si po stole a vyzerá veľmi smiešne s megaveľkým zobáčiskom a v krátkych bielych trenkách z peria. Akýsi neproporčný. Orol z neho veru nebude. Skacká ku tanierom a z nich ďobe kúsky jedla, vyhadzuje si ich do vzduchu a hltá ich, až to miestami vypadá, že sa tým zadrhne. Občas aj zastane a vyzerá, že sa to pokúša preglgnúť. Nakoniec odletí na konár stromu nad nami a kúsky jedla vykašliava von a koncom veľkého zobáku to podáva strapatému parťákovi.
Domáci sa až do zotmenia kúpu naobliekaný aj so šatkami vo vlnách v kolesách. Je naozaj krásny západ.

D059: 05.01.2019 Pangkor
Plávame popri brehu a voda vyzerá byť ešte asi kalnejšia ako na Langkawi, ale aspoň ustávajú vlny.
Na Coral Beach začneme chodiť na pravidelný obed v domácom podniku, ktorý sme objavili už minule pred dvoma rokmi. Cestovninky sú síce naprášené, ale máme výborné palacinky s tekvicou a so sladkými zemiakmi. Zajtra skúsime niečo bez glutamanu na zriedenie lepku. Štyri palacinky by bolo veľa.
V rezorte jazdia domáci na mopede po terase okolo nášho pracovného stolu dozadu až ku chatkám, kde zrovna dnes prebieha veľké maľovanie. Na čierno maľujú bočnú stenu prémiových chát bez toho, aby olupujúcu sa starú farbu okartáčovali. Asi to patrí k miestnemu koloritu a treba mať čerstvo vymaľované pre sezónou prichádzajúcou s Novým čínskym rokom.
Cestou na večeru obzeráme jedného makaka chodiaceho po elektrických kábloch len na zadných dvoch nohách srandovne vrtiaci zadkom. Vypadá, že čo to popil, alebo požral nakvasené ovocie a je to také vtipné, že sa to pokúšame natočiť.
Od lepku nás uchráni fakt, že palacinky sa už minuli a tak sa K splní sen a máme niečo indické v plnom podniku so zástupom obsluhujúcich Indov. Tí su celkom úslužní a dokonca nemajú ani 6% prirážku, čo je v indických podnikoch skôr pravidlom. Dlho čakáme, lebo je plno ale aj sa neskôr dozvieme, že hrach varia od piky, takže to vždy dlho trvá. Ja mám prepečená makrelu ale Katkin indian dhal je úplne famózny. Zalejeme to parádnym limetovým džúsom, ktorému skutočne chýba len rum.
Dlhé čakanie trávime pozorovaním diania na pláži a v reštaurácii. V strede reštaurácie – smerom na pláž je postavená „svadobná“ brána v tvare srdca. Sedí v nej zamilovaný párik, stále sa dávajú fotiť niekomu na mobil. Ktovie čo s tých záberov v protisvetle so zapadajúcim slnkom bude, keď majú v zábere stále nejakú turistku v bikinách, decko alebo plážového psa.
Aby toho nebolo málo, hneď vedľa dve Indky začnú vyrábať druhý romantický stôl v nevšednej čierno žltej kombinácii. To už ale neuvidíme ako dopadlo, lebo tí majú prísť až 20:30.
Vychutnávame magický západ a potme hopkáme domov.

D060: 06.01.2019 Pangkor
Ráno sa nám zdá chladnejšia voda. K včera videla video ako biely žralok ťukol potápača spodnou perou zozadu do hlavy, tak je v kalnej vode trochu nervózna. Neviem, aký to robí rozdiel, či zbadá žraloka z 15metrov alebo 30cm. Ak nemá žralok dobrý deň, prípadne je priam nasratý, tak je to podľa mňa jedno.
Dnes pokračuje honba za letenkami, už sme sa dostali s maminami cez Egypt a Maroka na Cyprus.
Hneď vedľa nás kŕmia turisti hornbillov melónom. Postarší pánko vyzerá, že má okolo toho celú mágiu, niečo pred siednou začne prenikavo vypiskovať a na elektrické vedenie posadá aj 7 vtákov. Zrejme platiacim turistom dá misku s jedlom a tí sa potom fotia ako vtáky zlietavajú a berú im žrádlo z ruky. Hornbily chodia v pároch, jeden berie jedlo potom ho vyvracia tomu druhému.
V srdiečku na pláži dnes nie je žiadna akcia a západ je znovu krásny.
Mutton curry je výborný. Baran vyzeral byť chovaný na divoko a cítiť to aj v jedle. Chutia mi aj mastné kúsky, ktoré sú obzvlášť živočíšne. Limetový džús si objednáme konečne úspešne bez cukru. A ten je teda riadne kyslý.

D061: 07.01.2019 Pangkor
Majitelia nášho bývania majú dvoch synkov, ktorí sa na seba veľmi podobajú. Voláme ich Pat a Mat, alebo Božskí. Božskím dnes dovezú v malom nákladiačiku tehly a oni ich namiesto skladania vysýpajú. Normálne celú paletu z náklaďáku len tak zosypú na miesto, kde normálne stojí vedúcej (ich mamy) autíčko. Som zvedavý, koľko rozbitých tehál bude na konci naspodku. Potom to spontánne fúrikujú do záhradky. Cez časté pauzy sa venujú mobilom alebo jedlu. Pre istotu sme sa posunuli na iný stôl, aby nás v pracovnom záchvate nesundali fúrikom.
Dnes u Indov v Daddys Cafe testujeme filet z barakudy. S ňou príde aj mrte veľa múch, tak jeme na striedačku, raz jeden máva a druhý je. Čašník sa príde opýtať či je všetko OK a zostane nám asi celých 5 sekúnd odháňať muchy. Ryba je výborná, ale nabudúce sa musíme natrieť tigrou masťou alebo ísť viac na pláž, kde fúka od mora. Ako dezert si doprajeme fritovaný banán so zmrzlinkou.
Cestou domov pozeráme spúšť na ceste po vysypaných murovacích blokoch. Je to tragické ale sme prekvapení, že to Pat, Mat a ich malý kamarát dokázali za jeden deň všetko povoziť. Pri ich produktivite som to videl na aspoň tri dni. Asi naozaj chcú parkovať na mieste tehiel.
Celý večer riadne hrmí a blýska sa. Pred polnocou tankujem vodu a ešte neprší. Cestou z terasy trolinku mrholí a kým zaľahnem spustí sa riadny lejak.

D062: 08.01.2019 Pangkor
Na naše veľké prekvapenie sa dnes voda napriek nočnému lejaku už celkom vyjasnila. Po plávaní sme už osprchovaní a najedení keď sa pomaly začínajú objavovať Božskí pracovníci. Do práce sa púšťajú veľmi nesmelo, ako keby im mohla utiecť. Každý má jednu rukavicu a dnes budú celý deň ukladať tehly na záhrade.
V palacinkovníctve máme na obed nádherný výhľad na more. Sme v tieni pod stromom a pozeráme na kľudné more. Medzičasom sme si vymyseli dve kôpky ryže s dvoma volskými vajcami ako bezlepkový základ (5RM) a k tomu experimentujeme s dvoma rôznymi palacinkami. Stálicou je cibuľová (2.5RM) a dosť vysoko sa prepracovala aj mrkvová (3RM). Dve ľadové kávy bez cukru a mlieka sú po 1RM. Dnes je tu aj domácej dcérka a pomáha jej nosiť na stoly.
Banánové roti-palacinka je fantastické. Vidíme, že domáci turisti dostávajú k palacinkám aj kari, tak nás motivujú na zajtra. Džungľa na kopčeku medzi plážami je nádherná. Vidno v nej stopy chodníčka smerom dohora, ale je to zarastené a chcelo by to na ten stupák serióznu obuv.
Na stĺpe sedí zaseknuto vyzerajúci makak medzi káblami. Ale keď sa vraciame zo západovej romantiky už tam nie je. Tak asi chcel len upútať pozornosť turistov, aby im podvraťáci čórli proviant z tašiek.
Na pláži sedíme v prvej rade natretí škoricovou tigriou masťou. S rybou dnes neprídu muchy. Buď zafičala tá tigria masť alebo sa im nepáči rezkejším morský vánok, ktorý neska príjemne ovieva.
Dhal je super ako vždy a spomínanú barakudu si vychutnávame v kľude, obaja naraz bez mávania na muchy.
Dnes je v srdcovej bráne nainštalovaný veľký nápis Happy Bday. Malá beloška postáva pri balónikoch až kým ju mamka poriadne nevyfotí. Potom tam pricupitá iná malá turistka a vyzerá, že sa jej Indky zbavia len spolu s balónikom.
Otecko od malej belošky stráži mimino a na stole má okrem ďalekohľadu aj fľašku s mliekom ale aj pivo. Neviem či je taký znavený z piva alebo slnka ale vyzerá, že hypnotizuje fľašu s mliekom a chystá sa z nej upiť.
Doma jeden Božský nabral s pre neho veľkou motorkou recepčný pult. Chvíľku opravoval stojan a potom zmizol, asi šiel ku opravárovi.

D063: 09.01.2019 Pangkor
Dnes je celkom slušná viditeľnosť, tak konečne preplávame na ostrov Giam oproti. Poprechádzame sa po pláži a vôjdeme do vody na konci, čo je proti prúdu, aby sme korigovali zanášanie prúdu. Cestou späť sme na plytčine a v kruhových sasankách obdivujeme malé bielo bodkované krevetky. Okrem bielych bodiek vyzerjú byť červeno priesvitné. Keď sa k nim ponoríme zťahujú sa do centra. Je to zaujímavejšie ako plávanie len tak v zakalenej vode a konečne to natiahneme na celú hodinu.
Cestou domov sa nám prihovára predavač šnorchľovania. Pýta sa, či sme to boli my, čo nás videl na druhej strane na ostrove.
V rezorte dnes božskí pracovníci chvíľu zametajú respektíve ich vidíme s metlou v rukách, ale nemám pocit, že by moc vody namútili.
Na plážovom obede pozorujeme ľudí brodiacich sa vodou – cez plytčinu, ktorou sme my ráno plávali späť – idú na ostrov. Nechápeme, čo je to za móda takto o jednej na riadnom výpeku a už vôbec nie, keď dno je posiate úlomkami koralu, morskými lajnami, sasankami a kde tu iježovkami.
Cestou do rezortu sa zase kocháme džungľovými stromami a ich hrubými kmeňmi. Tá zeleň je tu naozaj nádherná a nepreniknuteľná. Škoda len, že sa to nedá nafotiť.
Makakovia robia u susedov naproti cez cestu riadny bengál. Dnu nabehnú cez terasku dve matky s malinkými opičkami a prehrabávajú to tam hore nohami hľadajúc niečo pod zub.
Jeden z Božských opracováva drevené pne za nejasným účelom. Čistí ich od lian a zelene. Vŕta nám to obom v hlave, že čo robí, keď je 100 iných podľa nás dôležitejších vecí ako sa prplať s pníkmi. Takže chalanko to čistí, aby to mohol namaľovať. Zjevne chcú domíňať otvorenú plechovku čiernej farby, čo im zostala z prémiových chát.
Pri večernej romantike nám nad hlavami lieta orol. Z vody si len tak zgrajchol rybu ako keby tam čakala nachystaná ako v supermarkete.
Skúšame dnes výborné kari kura. V Malajskom kari sú veľké šťavnaté kúsky kuraťa a je to tak akurát pikantné. Cézarov šalát je s hovädzou slaninkou, ktorá prekvapivo chutí ako slaninka. Pripomína mi to niečo konkrétne, ale neviem to presne uchopiť.
Domov ideme už po tme a do rezortu s nami príde pes. Keď ideme spať priplichtí sa k nášmu domčeku a ľahne si na našu rohožku pred dverami. To by vysvetľovalo, prečo býva taká zafliaskaná. V noci riadne hrmí a blýska sa.

D064: 10.01.2019 Pangkor
Ráno máme trochuu horšiu viditeľnosť, ale pred ostrovom je aspoň slabší prúd. Na malej plážičke ostrova Giam pozbierame pár pekných mušlí. Cestou naspäť sa K obzerá, či ma nesundá motorový čln a neskoro zbadá dlhú medúzu, tak tá ju za odmenu pekne lízne a riadne to bolí.
Pôvodne sme mali po 7mich nociach ísť do hôr, trochu sa schladiť, ale po vyhodnotení neprajného počasia ostávame ešte na ďalších 6 nocí tu. Nemá zmysel sa hegať do zimy, keď má stále pršať a nemáme na to ani moc oblečenie.
Dohadujeme a platíme teda tých nových 6 nocí a nastáva kowbojka s pohármi, obliečkami, uterákmi a toaleťákom. Skúšame získať poháre na čaj z iného materiálu ako plastu a v celej kuchyni nájde vedúca iba jeden. Sľúbi mi, že večer donesie ďaľšie. Jasné, že ju potom pár dní nevidíme. Aj dnes prišla len preto, že som synáčikovi včera hovoril, že chceme zostať dlhšie.
Po každú jednu vec odbieha synátor domov na motorke, poháre sa žiaľ ale nekvalifikujú. Aspoň, že skončíme nakoniec s čerstvými obliečkami a uterákmi.
Božskí pracovníci natierajú dnes pníky. Bude to bohovská dekorácia, ktorú ani nebude vidieť, lebo pred ňou parkujú motorky.
Cestou na pláž sa na nás vyrútia spoza záktury polonahí belosi. Chlapík len v slípových plavkách a ženská len v bikinách. Chlápek je riadne krvavý, bohvie čo za somariny robili, tipujeme to na brodenie sa na ostrov.
Pri mrkvovej palacinke zas obzeráme bláznov čo sa brodia na druhú stranu. Vtipná korpulentná beloška so šnorchlom naviguje kráčajúceho partnera, aby nešlapol na niečo nepríjemné, no po čase to otočia. Je to hlúposť aj pri slabšom slnku. Nechápem, prečo neplávajú a kto vymyslel takú somarinu. Veď keby tí čo predávajú loďkové zájazdy a prenajímajú šnorchle povedali turistom, že sa má na ostrov šnorchľovať, tak by zarobil i na prenájme a bolo by to lepšie aj pre tých nešťastných turistov. Len potom by im asi nepredali loďky.
Je odliv a najplytšie miesta sú takmer nad vodou. Domorodci prifrčia na loďke, vyskakujú z nej na plytčinu a fotia sa hlava nehlava ako v Karibiku.
Pri západe sedí pri vedľajšom stole takmer storočná babka s aspoň 60 ročným synom. Babka fajčí cigaretku za cigaretkou a kým nám donesú jedlo objednávajú si na výmenu ďalšiu fľašu bieleho vínka do kýblika s miznúcim ľadom.
Výborný satay (ražníky s kúsami kuracieho mäsa) s arašidovou omáčkou a šalátom je efektne nastajlovaný. Fish and chips sú fajn, ale hranolky nám moc nešmakujú.