D033: 18.11. 2017 Puerto Viejo, Costa Rica
Chceme sa preubytovať do inej izby, no vedúca Benátka (Američanka Venetia) nie je k máni. Na pláži sa kocháme pohľadom na vtáky kŕmené rybármi. Hlavne fregaty robia neuveriteľnú akrobaciu, otočky a manévre keď sa snažia veľkým ťarbavým pelikánom vyfúknuť rybie vnútornosti spred zobáka. Až keď dopijeme pivo nás napadne ísť sa pozrieť na úlovok. Dedko má na dne člna veľa menších vykuchaných rybiek, kilo za 4000CRC, tak si vyberieme tri na obed za 1000CRC. Sú výborné.
Na poschodí sú celkom pekné izby a aj lacnejšie, no je tam celkom teplo z rozpálenej plechovej strechy. Hovoríme Ewe, že zostaneme radšej dole. Kým sa ale dostaneme k presunu, na poschodí už nie je tak horúco a tak sa nakoniec sťahujeme na poschodie, preč z prekliatej izby predávanej ako „exotický modrý motýľ“ hneď pri záchodoch.
HH robíme na čiernej, zlatom poprášenej pláži. Pohľad na more s bielymi vlnkami lámajúcimi sa na koralovom útese a pláže lemované zelenými pahorkami so zapadajúcim slnkom je veľmi ukľudňujúci.
Vraciame sa na izbu a domáci v poslednom dome na ulici balia strašného špeka. Na zábradlí majú kopu trávy a tvária sa, ako keby tu nikdy nefúkal vietor.
Dnes podvečer sa z hotela zase ozýva buchot a klepot. Dvaja hulibrci posúvajú stenu hotela a budujú záchod. Stále okolo nich cítiť spálenú trávu a mám pocit, že to je všetko čo vyprodukujú. Práca sa nezdá, že by nejako napredovala. Trochu si s nimi pokecám pomedzi to ako ťahajú z džojnta.
Pri varení večere sa nám podarí viacnásobne vyklopenie panvice. Katke dvakrát a mne raz. Našťastie stratíme asi len 75% cibule – nič iné na panvici ešte nebolo – takže sa najeme, ale je to riadne frustrujúce.
Na otázku, prečo nie sú na okne tejto izby sieťky a ani moskytiéra na posteli odpovedá Benátka, že komáre do tejto izby nelietajú. Niekedy vie byť naozaj vtipná. Keďže sme zastrčení v džungli, na miernom kopčeku nad plážou v noci je príjemne chladno ba až by som povedal zima.

D034: 19.11. 2017 Puerto Viejo
Po raňajkách plávame na čiernej pláži bez okuliarov, lebo sme si nejako nerozumeli. Šnorchľovanie tu volám plávaním, lebo nepredpokladáme, že vo vode čosi uvidíme.
Je víkend a partička domácich si prenajala jetski. Na striedačku sa na ňom vyvážajú a fotia sa pri tom foťákom na statíve.
V poslednom dome na ulici dnes nehulia, ale sedí tam chudá pani. Tak sa na tom rehoceme, že čo to bolo za trávu, keď tá černoška po nej tak schudla, lebo mne sa zdá, že včera tam toho špeka balila tučná pani. Ale neviem isto, ako vyzerala do tváre.
Kúpime si od dedka kokosovú vodu – pipa fria (500) a nasleduje nákup panvice. Tie včerajšie vyklopenia boli už moc. Nechceme zažiť, že sa vyklopí hotové jedlo. Ryby dnes nepredávajú, tak panvicu pokrstíme rybím kari s tuniakom z konzervy.
Večer sa idem pozrieť na čiernu pláž s okuliarmi. Na piesku je kopec malých mŕtvych rybiek, no napravo začína útes, ktorý idem omrknúť. Viditeľnosť je biedna a koral mŕtvy – porastený trávou a „lišajníkmi“ – vyzerá skôr ako skaly v lese. Rybiek je ale pomerne slušne, tak sa teším na zajtrajšok, že to omrkneme spolu s K.
Zhruba v strede čiernej pláže je pivovar, tak sa tam objednáme si koštovku – pivárenský flight. Pivo je veľmi dobré, kvalitné a aj drahé. Mne chutí najviac CentroAmerická Pale a Katke stout s rostovaným kokosom a kakaom.
Večer patrí dvom mladým Izraelcom. Tí najprv presnoria celú kuchyňu a chladničku. Keď chlapík začne oňuchávať salámu v sáčku spýtam sa, čo hľadá. Odpovie, že či je tá saláma moja. Ja: reku nie a ukážem mu náš sáčok s potravinami, že to je naše. Oni umyjú a nasypú plný ryžovar niekoho ryže, dajú ju variť a idú preč. Neskôr sa objaví šokovaná Benátka, že ryža vyteká a že koho to je. Poviem, že dvoch Izrealcov a asi išli do obchodu kúpiť potraviny. Idem sa pozrieť na tú spúšť. Benátka polku ryže odoberie do hrnca a nechá zvyšok dovariť. Ryža podľa môjho úsudku ešte nie je hotová a je tak asi pre desať ľudí.
Dnes hulibrci nepracovali, frajer od Benátky sa s jeho bratrancom pomocníkom a aj jeho ženou vyhulovali v ich galérii za posledným domom na ulici. Keď skončí ulica, nasleduje poľná cesta, ktorá má napravo galériu s pomaľovanými keramickými zvieratkami, potom pekne vyzerajúci dom s dvorom a prenájmom a potom dve úbohé šopy – náš džungľový hotel.

D035: 20.11. 2017 Puerto Viejo
Izrealci boli okolo obeda vyhodení z raja. Prišla za nimi namosúrená Benátka, že čekout je o 11:00 a ak chcú zostať dlhšie bude to za $5 za hodinu. Chlapci sa zarehocú, že tak tu teda určite nie a poberú sa preč.
Dozvedám sa nemilú správu z internetbankingu, že výber $88 z bankomatu našou novou Panamskou kartou už nestojí 80centov ako kedysi a brutálnych 15USD. Tak to sme došli. To nikde nebude taký limit (a viem, že na samotnej karte taký nie je) aby sa nám to oplatilo.
Na hoteli je všetko prikramličkované – plachty, oznamy, sieťky proti komárom. Záves v sprche je pribitý hore aj dole, asi ochrana pred splesnením. Z džungle sa občas ozvú zvuky howler monkeys – vrieskajúcich opíc. Na kríky s červenými kvetmi chodia kolibríky aspoň troch rôznych farieb a pestré motýle. Leňochoda sme ale veru nevideli.
Nový hajzel – aspoň teda misa – je už primurovaný, no nemožno ho ešte používať.

D036: 21.11. 2017 Puerto Viejo
Do hotela prišli Rumuni. Párik je prvý v kuchyni a strašne dlho sa trápia s raňajkami – robia guacamole. Ja si zacvičím a s K sa pokúšame urobiť raňajky, no oni sú všade roztiahnutí. Už máme polku jedla za sebou, kým sú v kuchyni hotoví a pustia sa do jedla. Je možné, že si chystajú aj obed ale aj tak mi to príde strata času v tej kuchyni.
Božskí pracovníci robia už aj ráno. Doteraz začínavali po tretej. Na hajzeľ sa vysrali a pustili sa teraz do tvorby izieb na poschodí susednej hotelovej pajty.
Nedarí sa nám stále vymáknuť rybárov čo by mali ryby.
V mestečku stretávame postaršie, smutne vyzerajúce páry Amíkov a myslíme si na Stevena a neuveriteľnú reklamu, ktorú spravili Kostarike, že sú z nej všetci Amíci pokakaní. Okrem toho je tu potom mládež naladená rasta vlny, pohuľujúca v podnikoch, na ulici, hoteloch i baroch.
Hlavne keď idem sám pokrikujú po mne díleri „Hey Joe! Smoke? Coke?“. Na hoteli započujeme Benátku ako hovorí, že je to snom každého chlapca v Puerto Viejo byť drogový díler.

D037: 22.11. 2017 Puerto Viejo
Dnes je úplný raňajkový masaker v kuchyni. Rumuni robia palacinky a aby to nenudilo pridajú sa aj riťnaté Španielky. Asi si zajtra nastavíme budík aby sme sa najedli pred ostatnými.
Po raňajkách a krátkom vytrávení plávame z malého prístavu dole na čiernu pláž a spať do prístavu. Cestou späť vidíme veľkého fúzatého lobstera schovaného v diere a lionfish.
Ewa, ktorá na začiatku nášho pobytu robila dobrovoľníčku – za ubytovanie prala obliečky a prezliekla postele cestuje naľahko bez notebooku, ale ma basketbalovú loptu a pumpu na jej nafúkanie. Podvečer, keď my chodíme na HH na pláž ona chodí hrávať baskiš kúsok od našej HH pláže. Dnes sme ale na pláži pri Diamantovom supermarkete, lebo tu v plážovom bare hrá kapela. Počúvame hudbu a zbehneme si teda po druhé pivo a to nás zahákne v daždi. Kým vrátime fľaše leje tak, že sa nám do toho nechce a stojíme viac ako polhodinu pod strechou supermarketu. Dovnútra nemôžme, lebo opršaným nám je tam veľká zima.
Obzeráme postaršiu pani v mini so statným černošským mladíkom s rasta dredmi. Ona si kúpila pivo a on lízatko. Podľa K je to ďalší Cupid, tak ako Brian a naša milovaná Venetia.
Keď dážď trochu ustane utekáme na izbu kde tiežtrochu prší. V skutočnosti len kvapká z jednej diery, no rozprskáva sa to o jednu dosku a rozprašuje po izbe. Fixnem to igelitkou, ktorá zachytáva kvapky a potom to už len disciplinovane kvapne na zem.
Z kohútikov tečie hnedá voda. Keby som to vedel načapujem do fliaš, ktorých máme neúrekom. Takto budeme musieť zajtra vodu kupovať, lebo to asi len tak rýchlo nesadne.

D038: 23.11. 2017 Puerto Viejo
Dnes je deň vďakyvzdania – Thanksgiving.
Včera sme sa spýtali babky, čo predáva koláčiky, že kedy bývajú rybári. Povedala že okolo 11:00. tak sa ideme pozrieť a konečne ich vymákneme. Rybár ryby aj čistil, ale nepredával. Prišiel aj náš dedko a ten mal zas len homáre. Tak sme sa vybrali ku Diamantu a kúpili sme si v rybom obchode dve väčšie, už odšupené. 5 galónovú vodu nesieme v ruxaku. Celkom to hegá v zákrutách.
Mňauko Guliver, keď zbadal naše ryby bol taký otravný, že som ho nakoniec vyhodil z balkóna. K ho najprv odlákala s jednou objedenou rybou preč, no za rohom striehla Venetia, tak mu kosti nedala. Guliver sa už nenechal druhýkrát ošáliť Katkou a liezol mi do taniera až som ho schytil a fukol z prvého poschodia na zem. Sedel tam a mňaukal ako keby sa mu stala nejaká krivda. Hodili sme po ňom obe dojedené ryby a on si pochutnával na lebkách. Potom sa vygrckal a zmizol za rohom.
Cestou zo západu slnka sme si u mäsiara kúpili mladý kokos na pitie a starý ošúpaný na vyskúšanie a zapadli sme u Taliana na pizzu (5000) a španielske pivo (1000). Je celkom dobrá, dosť diétna na naše pomery ale aspoň nám po nej nie je celú noc ťažko.
Zase prší, no našťastie sa to na chvíľu utíši, kým prebehneme na izbu.

D039: 24.11. 2017 Puerto Viejo
Voda v zrelom kokose je ešte lepšia ako v zelenom. Je sladšia a výraznejšia. Možno je to aj tým, že nie je chladená. Dostaneme sa k nej po tom, čo nožom vyvŕtame dve dierky – očká na vrchu orecha. Po vytečení kokos rozbijem na schodoch a po kúskoch vysekám hrubú bielu dužinu. Z tej ešte ošúpem hnedú šupku a za hrsť dužiny nasekám nadrobno. K ju uvarí s ryžou na príjemnú krémovo chutiacu milchreis.

D040: 25.11. 2017 Puerto Viejo
Rumuni sa vyparili a ranný prím hrá Frantík Fúzik s priateľkou. Sú celkom príjemní, mladí a na Frantíkov celkom svetlí. Fúzik chodí taxíkom na Cocles pláž surfovať. My dnes ale raňajky nerobíme, lebo ideme na Katkine meniny do #1 raňajkovníctva v okolí. Je to ešte asi 300 metrov za Diamantom a na naše veľké prekvapenie majú akurát dovolenku. Tak to máme pekný meninový fail. Ten sa nezlepší ani keď sa vrátime 100metrov do pekárne a kým si obzrieme čo majú nie je už žiaden voľný stôl. Tak si nalačno prešliapeme džungľou popri brehu až na Cocles pláž a tam si na raňajky dáme obedovú ryžu. Aj tak stále poprchá, tak tu nebudeme dlho. Pláž je veľmi pekná, tvaru mesiaca so svetlo hnedým pieskom a scénickým ostrovčekom okupovanom vtáctvom kúsok od brehu. V strede oblúka sú surferi. Nejaké to šnorchlovanie by mohlo byť na vzdialenom konci pláže, no pri takomto počasí sa nám tam moc nechce.
Na večeru ideme na pizzu, dáme si Xlku Suprema, no nechutí nám tak ako tá salámová predtým. Je málo upečená a moc chuťovo prekombinovaná. K dostane ako darček kávu a šampón z neďalekého Mega Super (marketu).

D041: 26.11. 2017 Puerto Viejo
Dnes si konečne dáme prvé šnorchlovanie s kamerou i keď je viditeľnosť stále naprd. Pod veľkou skalou na konci brázdy v útese pre lode objavíme slušne veľkú barracudu.
Keď riťnaté Španielky opaľujú novoprišlého Španiela z Corodoby prekrstíme tučnejšiu v pásikavých šatách na Barakudu. Tak dravo totiž vyráža po chlápkovi, keď sa objaví. Keď Barakuda s kamoškou sedí za stolom, jej priestor vymedzujúca riť už nikoho tretieho za stôl nepustí. Baby sa nútene vrátili z Nikaraguy, kde ich – preto, že boli na otočku v Paname – nepustili z letiska, lebo nemali očkovanie proti žltej zimnici. Tak prišli o všetko ubytko čo mali na týžden zarezervované a svoje dni dožijú ako dobrovoľníčky tu. Konkrétne perú a maľujú nový, ešte stále nefunkčný záchod. Barakuda veľmi pekne natrela kazety bielych dverí na červeno a potom prišiel Cordobčan a namaľoval biele na fialovo, takže to už vôbec nevyzeralo tak parádne.
Nám cez obed čierne mravce pochodujú izbou, tak chytím celkom paniku a zháňam sprej. Barakuda mi aj nejaký nájde, no nič tam už nie je. Vrátim sa a mravce sú už zvnútra sieťky a cupitajú na posteľnú sieť. K práve dovarila obed, tak sa rozhodneme čeknúť dramatickú situáciu keď dojeme a poprípade zbehnúť do obchodu po sprej. Po obede už po izbe pobehuje iba zopár zatúlaných mravcov s ale aj bez krídel. Vyzerá to, že sa pobrali ku susedom. Vonku pred domom je zase šóra červených, ktoré najprv Katku a potom neskôr aj mňa uhryznú do prstov na nohe i keď sa ich snažíme rýchlo a opatrne obkročiť.
Pri nádhernom západe slnka posrkávame s kapitánom Morganom ananás a spievame Boba Marleyho a na to všetko si ešte vychutnáme dva kopčeky naozaj dobrej zmrzliny (1500). Na oblohe sa objavia iniciály IV. Žeby nás v Karibiku zdravil Ivan V.? Kapi Morgan tu je lacnejší ako lokálne a panamské rumy, dovážaný z Amerických Panenských ostrovov. Má príjemnú vanilkovú chuť i arómu, ktorú cítiť cez všetko, i ananás. Neviem ako chutí ten u nás ale tento je veľmi príjemne piteľný.
Večer keď ležíme v posteli a kukáme telku trasie sa celá chajda, to ako Godzilla s partnerom konzumujú svoju lásku. Godzilla je veľká Holanďanka malým mladým priateľom z Kolumbie, ako sme sa neskôr dozvedeli v San Jose.

D042: 27.11. 2017 Puerto Viejo
Až pri druhej návšteve v kuchyni si ráno na zemi všimnem rozfláknutého potkaníka. Na dlhej čiare sú kúsky tela, chlpy a vnútornosti so zreteľnou hlavou a čiara potom pokračuje zvratkami. Náš mňauko Guliver sa očividne v noci nenudil. Katka ani nechce, aby som išiel do kuchyne. Pohľadám metlu a zmeták a zmätene s tým stojím v kuchyni až si ma všimne Barakuda. Trochu ju napína, no hrdinsky Guliverove dielo pozametá. Zostanú len krvavé čmuhy.
Pri šnorlovaní vidíme najprv schovávajúcu sa barakudu pod previsom, potom náhodou aj veľkú chobotnicu schovanú v diere. Ponaháňame trochu pichľavú rybu a vidíme aj malinké miminká ale žiadneho lobstera. Popri maskovanej rybe ktorú vyplaším kamerou sa niečo mihne. Šibne to za ňou do diery tak sa pozerám bližšie a chvíľu mi trvá kým pochopím, že je to malá chobotnička veselo – alebo možno aj výstražne meniaca zafarbenie. Keď pláva vodou je do čierna a na skale zmení zafarbenie na skalu, takže ju vôbec nevidno. Pohybuje sa veľmi rýchlo.
V rybárstve majú pre zmenu aj tuniaka a marlina, tak si z každého zobereme rezník na obed. Obe sú veľmi dobré, je tam ešte asi viac mäsa ako na červených rybách, je to menšia babračka a ešte je to aj lacnejšie (10 000CRC/kilo)
Ewa sa hľadá ubytovanie na mesiac a informuje nás, že našla jednoizbák za $300 na mesiac, na čom sa všetci zhodnú že je super cena. Problém je, že bude voľný až od 8. Decembra. Kým si chystá obed volajú jej, aby sa prišla pozrieť na iné bývanie a vzápätí ju Venetia vyhodí. Už ju viac nevidíme.
Dnes je zase pekný západ no zasa leje celú noc.
Godzila zasa trasie celým hotelom. Cítim to aj keď sedím na preplnenej terase a opieram sa chrbtom o drevenú stenu.

D043: 28.11. 2017 Puerto Viejo
Zo šnorchlovania nič nie je pre veľké vlniská a pokročilý masívny odliv. Skúšam to no vo vode je nulová viditeľnosť a to je dosť nebezpečné aby sme úspešne vyplávali cez rozbúrený a tenký kanál cez útesy. Dedko zeleninár nám namiesto vysvetlenia rozsekne kakaový plod a podá bôb na cucanie. Spýtame sa, čo za to chce a on že dolár (500CRC). Dužina okolo bôbov chutí dosť podobne ako vyzretá hruška. Bôby sa nehryzú. Ocucané si ich odkladáme ako oriešky z Ferrero Roschcer – že ich skúsime opražiť – no K neskôr vyštuduje, že by sme to asi na panvici nedali, tak ich vyhodíme.
Rybie stejky sú dnes ešte lepšie ako včera. Buď sú viac odležané, alebo ich K lepšie pripravila.
Šľachtíme sa trocha prácou, lebo však aj tak furt len prší a nie je čo iné robiť ako dobiehať zameškané.

D044: 29.11. 2017 Puerto Viejo
Ráno zasa leje, z nášho prístavu sa vyplávať nedá, tak si ideme aspoň trochu zaplávať na Playa Negra (čierna pláž). Vo vode nič nevidno, ale aspoň sa trochu ponamáhame.
V daždi sa nám nechce ísť do rybárstva tak pred obedom vybehnem s Venetiiným dáždnikom do Mega Super na mleté mäsíčko, ktoré K lahodne pripraví na neskorý obed. Zaregistrujem sa na starý pas do zákazníckeho klubu a dostanem zľavu na zeleninu i pivo.
Náš posledný západ – nezápad je nezaujímavý a keď začne popŕchať migáme do pizzošky, ktorá je dnes prekvapivo zavretá. Zapadneme teda do karibského podniku u Glorie a pochutnáme si na ryži s krevetami a hovädzinke v tradičnej omáčke. Strašne sa tu hrajú na fancy reštiku a servíruju iba víno. Hlavne že behajú v tesilových krikľavo oranžových tričkách a nemajú ani pivo. Zastaví sa tu aj väčšia partička z nejakej cestovky, tak ich K nazve že – Bubo na cestách. Lebo tak nejak to vyzeralo, keď sme ich stretli takýchto šťastlivcov na Kube alebo v Kolumbii.