D023: 2015/12/04 Quito → Galápagos: Puerto Ayora
V úschovni Joana de Arco nechávame nahusto nabalený vak a ideme si ešte nakúpiť nejaký ten proviant na vychýrene drahé Galapágy. Pri pokladni mi teta oznámi, že fľašu rumu, na ktorý som si brúsil zuby celú noc mi nepredá, lebo že dnes je fiesta a alkohol sa nesmie predávať. Príde mi to neuveriteľné, ale nedá sa nič robiť.
Z opačnej strany námestia vyrážame podľa inštrukcií na nové letisko Mariscol. Bus nie je moc nabitý, no časom sa zaplní a keď tlačenica trochu poľaví, capnem si rukou po zazipsovanom vrecku s peňaženkou, na ktoré som sa celý čas pozeral. Zistím, že je prázdne a na boku objavím dieru. Pani, čo bola pri mne poprosím, aby mi ukázala kabelku, čo bez reptania spraví. Ak to bola ona, moju peňaženku zrejme odovzdala kolegyni, čo sa pred chvíľou tlačila okolo nás. Keby mi predali ten rum, tak prídem o 11USD menej.
Sme zdrvení. Seriózne uvažujeme, že sa po Galapágoch pustíme rovno preč z Ekvádora. Takí sme paf, že nás ani pri prestupe na stanici nenapadne kúpiť si nejaký proviant na letisko. Prestupujeme na letiskový bus a obdivujeme odvážnych turistov, ako si v autobuse vyťahujú mobily, foťáky a notebooky.
Hladní a zronení si na letisku dávame burger za 14USD, zaplatíme každý 20USD odletovú daň na Galapágy a po self-checkine čakáme do 55min pred odletom, kým začnú brať batožinu. Samozrejme, že to nestíhajú a odlietame s oneskorením. Po ceste sú problémy s tlakom v kabíne a pred pristátim nám ešte vysprejujú proti švábom batožinový priestor nad hlavami.
Na Galapágoch ešte platíme 100 dolkov za vstup do NP a v 30C teple nás berie bus do na opačnú stranu ostrova – ku kanálu, ktorý oddeľuje ostrov Baltra s amíkmi vybodovaným letiskom od ostrova Santa Cruz, ktorý je spoločenským centrom Galapágov. Okolie letiska je červená púštna škvara s kaktusmi a kríčkami.
Cez kanál nás berie preplnená loďka a potom sa potíme v buse a čakáme, kým nepríde posledná loďka s pasažiermi z letiska. Ideme vyše hodinu cez 5 vegetačných pásiem. Pri brehu je sucho a vo vrchovine je džungľa. V nepeknom mestečku – Puerto Ayora na opačnej strane ostrova hľadáme ubytko a dosť sa pri tom zapotíme. Taktiež sme odvykli od 30C teplôt. Ceny sú tu dosť brutálne. Nakoniec končíme s 33.60USD bez klimatizácie. Večeriame v lokálnom grile, bezmäsitú večeru, lebo kura sa nám moc nepozdáva. V prístave pozorujeme uškatce na móle. Keď zapadne slnko a mierne prefukuje, je celkom príjemne teplo, odhadujem tak 26C.
V podradne vyzerajúcej cestovke robíme prvý pokus o lodné dobrodružstvo. Neschopák nevie ani nájsť telefón a nakoniec odbehne čosi zisťovať niekam na ulicu. Tak takýmto expertom určite nebudeme dávať naše ťažko zarobené peniaze.

D024: 2015/12/05 Galápagos: Puerto Ayora
V Darwinovej stanici sa otočíme po pár krokoch, lebo je už celkom teplo.
Beháme po cestovkách a zháňame loďku. Skončíme v Moonrise, kde vyše hodiny porovnávame itineráre, loďky a ceny. Pani sa nevie nikam dovolať, lebo v Quite je festival a niektoré posádky sú vraj na školení. Nakoniec si zarezervujeme plachetnicu La Encantada a beháme po bankomatoch hľadajúc taký, čo nám dá čo najviac peňazí. Zaplatíme zálohu a ideme si pozrieť obchod so šperkami. Večer ešte v prístave stretneme vytešených Švajčiarov, ktorý zohnali 4dňový cruise. Tiež vyrážajú až v utorok ako my.

D025: 2015/12/06 Galápagos: Puerto Ayora
Chceli sme sa kôli internetu, a taktiež cene ubytka presunúť, ale nakoniec treba ráno niečo robiť a čas je pokročilý, tak potom radšej ideme na pláž do krytnačej zátoky (Tortuga Bay). Pláž tam je parádna, len trochu ďaleko. Kúsok za mestom je vstup do parku, kde sa zaregistrujeme a potom ideme skoro hodinu po chodníčku cez opunciový lesík ku moru. Našťastie je zatiahnuté, tak sa moc nepotíme, ale sme večer trochu priškvrknutí do červena.
Pláž je velikánska, s bielym pieskom a mini útesíkmi vytesanými prílivom do dún. Sem tam je pohodený čierny vodný jašter. Občas vidíme aj nejakého nemotorne plávať vo vode. Na konci pláže sú skalky s mangrovmi a kopcom iguanov. V zátoke na druhej strane je tichá kúpacia pláž bez vĺn s hnedým prieskom pre deti. Nakoniec zostaneme v tieni na kúpacej pláži dlhšie ako sme chceli, lebo sa začnú trhať oblaky a nechceme ísť po slnku. Na konáre magrova nad nami navešiame oblečenie, aby robilo tieň, no príde pani ochranárka od parku a káže nám to všetko zvesiť. Chápem, že chce zachovávať nepoškvrnenú prírodu, ale príde mi to celkom vtipné, keď je tam pomaly stovka turistov. Očividne aj kopa domácich, čo tam chodí po víkendoch.
Cestou späť je pláž v slnečných lúčoch úplne fantastická. Zastavíme sa v zátočke šnorchľovať, a keď nás pani vypíska, presúvame sa na začiatok pláže – ďaleko od nej – ku surferom a tam si ešte trochu zasurfujem vlastným telom. Podarí sa mi vychytať fajnú vlnku až skoro na breh. Cestou parkom domov ide oproti pomerne veľa surferov.
Večeriame homára na reštauračnej ulici. Je fajn, ale na tykadlách vidno, že boli trochu primrazené.
Zajtra máme posledný plný deň na pevnine, tak obehávame potápacie obchody a nakoniec sa rozhodneme pre dva ponory na Gordonovej skale. To je najpopulárnejšie miesto na pozorovanie kladivohlavých žralokov.