D007: 25NOV2016 Hua Hin → Prachuap Khiri Khan
V Katkin meninový deň vstávame na ranný behací budík a idem sa trochu prebehnúť po pláži. K zatiaľ pobalí a keď sa konečne prestanem potiť vyrazíme do mesta na mikrobus. Presun je nekomplikovaný – 80B na hlavu, no trvá dlhšie ako sme anticipovali. Pred odbočkou z hlavnej cesty ešte zastavíme natankovať na benzínke
Keď nás konečne vyloží na konečnej dáme si super ľadovú kávu za 25B a v kľude ju dopijeme. Podľa navigácie ideme na ulicu, ktorá končí mólom, odbočíme doprava na nábreží a ubytúvavame sa v prvom voľnom homestayi – JJOM, s výhľadom na more za 450B.
Domáca má dosť jednoduchý samozačekovávací systém. Ak tam nie je, človek si môže pozrieť voľné izby a zostať, ak sa mu páči. Domáca nám odporučí výborný meninový obed u Demera o dva domy ďalej. Spokojne napakaní ideme siestovať a po sieste prejdeme celú promenádu až dokonca. Pláž je tam však ohradená – vo vojenskom areáli, tak to otočíme a prejdeme trhom až nakoniec, kde sa konečne okúpeme.
Okúpaní sa túlame nočným marketom a nevieme si ani len vybrať čo jesť.
Víťazí vyprážaná zeleninka – 5ks po 20, božská omeleta z mušlí za 30. Suši za 60 a čokoládovo-banánový dezertík za 40 si berieme domov, lebo sme plní.
Prvýkrát vidíme domácich ako si kupujú vyprážaný hmyz. Mysleli sme doteraz, že je to len pre turistov. Predávajú tu vo veľkom použité topánky za 100B.
Masáž našich zapieskovaných nôh vyjde na 100B za 45 min. Vedie to slušne anglicky hovoriaca Thajka. Nahovára nás na kvet z banánovníka. Skúsime to zajtra, ak budeme vedieť, ktoré z toho nepreberného množstva jedla to je.

D008: 26NOV2016 Prachuap Khiri Khan
Východ slnka pečie do našich okien. Je to riadna vypekačka. Skúšam zatvárať balkónové dvere, či to nejako pomôže. Po rannej jóge vybehnem na trh za rohom po raňajky do postele – ľadová káva a banány. Trh vyzerá lákavo. Predávajú tam jedlo od výmyslu sveta, k tomu čerstvé morské plody, ryby a zeleninu.
Sme ešte málo pri mori, tak sa idem vykúpať priamo cez cestu pred hotelom. Je tam len jeden jediný rybár. Ten stojí po kolená vo vode a celý je oblečený. K to celé fotí z balkóna. Voda je v hornej vrstve až „horúca“. Tipujem dobrých 38C. Príjemne zrána prefukuje a je výborná viditeľnosť.
Trh sa mi tak ľúbil, že nakoniec naň vylákam aj K. Veď je to za rohom. Fotí si mega veľké žaby a kopce sépií. Trochu si porobíme a pred obedom ešte zbehneme do baru, kde stojí pivo toľko ako 7-Eleven. Je tam rodinná atmoška a stáli zákazníci si pivo z veľkých prepraviek naplnených ľadom vyťahujú sami. Dokonca vedia v ktorej prepravke sú aké značky piva. Okolo idú dvaja mladí Frantíci v plnej poľnej. Majú brutálne ruxaky a je nám ich ľúto. Podľa telefónu niečo hľadajú, tipujeme, že to bude ubytko. Chodia hore dole ako okolo horúcej kaše. Hovoríme im ceny v našom ubytku, no oni aj tak idú nesprávnym smerom – po slnkom praženom nábreží ďalej od všetkého. Ako sa hovorí – komu niet rady, tomu niet pomoci. Keď sa po asi polhodine vracajú späť my už obedujeme.
Obed u Demera je perfektný. Mega chutné krevety s maličkými strúčikmi cesnaku a ryžové cestoviny, ktoré síce vyzerajú nevábne ako použitý prezervatív ale chutia o to lepšie s darmi mora. Doma si spravíme práškovú kávu, ktorú sa pokúšam zachrániť Neskou, ale moc to na odbyt nejde. Vôbec ma neprekvapí, keď na schodoch stretávam Frantíkov.
S predposledným slnkom ideme na chrám Thammikaram Worawihan na konci mesta. Už pod ním fontány okupuje veľa opíc – makakov. Vyrazili sme trošku zavčasu, tak je ešte brutál teplo. Cestou hore po schodoch na chrámový kopček je opíc už neznesiteľne veľa. A turisti ich ešte prikrmujú surovou kukuricou. Vyzerá to, že zo schodišťa nahor si opice spravili toaletu. Všade sú výkaly a smrdí to príšerne. Celou cestou sa zastavujeme predýchať ten smrad a kochať sa pekným výhľadom.
Na vrchole sa nechávame v tieni prefukovať vetríkom, fotíme o 106 a stretávame rodinku Nemcov so 4!!! deťmi. Zišla by sa nám ešte tak polhodka, aby bol ružovejší západ slnka, no prezieravo sme si nezobrali so sebou žiadnu vodu a máme paniku z toho, že by sme mali ísť tmou pomedzi tie smradľavé opice. Vidíme aj naživo, ako sa snažili uchmatnúť jednej turistike vak, ktorý si tá kozenka nechala na lavičke, lebo sa chcela odfotiť bez neho. Keď tam dorazil jej kamoš opica sa naňho zacerila. On na ňu dupol a opica mu začala skákať na holeň. Chlápek mal našťastie dlhé nohavice, ale ja by som také fintičky v kraťasoch radšej neskúšal.
Cesta dole je vcelku jednoduchá. Dole vidíme ako za roh vyrazila svorka uniformne čiernych psov. Potom sa už len ozýva vreskot opíc. Vyzerá, že psy robia poriadok a vyháňajú všetky opice na stromy. Odteraz je zem určená len pre psy. Opiciam sa to moc nepáči a poškrekujú ako zmyslov zbavené.
Ideme sa okúpať -zmyť trochu pot po tom výšlape na kopček. Ja sa ešte žblnkám, keď prídu dve malé decká sa pozerať, ako sa K prezlieka z plaviek. Keď sa doprezlieka decká sa zbalia a odpochodujú preč.
Na trhu chodíme už len zo strany od mora, aby nás ofukoval vetrík. Taktiež sme zvolili novú stratégiu – kupujeme vždy len jedno jedlo a až keď dojeme ďalšie. Skúšame vegetariánske taštičky v ryžovom papieri (30), nie moc vydarené sépie na paličke (20), iné bezmäsité taštičky (30). Nakoniec to splachujeme kokosovou vodou v sáčku (10). Keď cestou na masáž obzeráme stánky dostaneme ešte okoštovať čosi dobré a jedno semeno z jackfruitu.
Na masáž musíme dlho čakať, tak vybiehame na mólo a fotíme nočné svetlá. V diaľke sú smaragdové svetielka rybárov.
Na masáži sa jednému postaršiemu belochovi ujde masáž štyroch rúk. Masírujú ho dve herečky, ktoré krútia ksichtami ako by ich mali z gumy. Sú ale vcelku milé. Staršia hrá suverénnu a mladšia nevinnú. Masáž nôh je skvelá, akoby rozmasírovali celé telo. Staršej masérke, čo nás mala včera sa podarilo za jazdy stratiť kľúčik z motorky, tak ju nemá ako vypnúť. Nechá motorku bežať a hľadá pešky, či kľúč niekde nenájde. Nenájde, ale zavolá dcére, ktorá po chvíli príde a konečne vypne motorku.
Ak ostaneme ešte deň určite pôjdeme aj zajtra na masáž nôh.

D009: 27NOV2016 Prachuap Khiri Khan
Ráno si ideme zabehať. Dostaneme sa až na peknú pláž za mostom a robíme si veľké plány, ako tam pôjdeme večer. Po raňajkách z trhu – ľadová káva ryža s kokosovým krémom sa dozvedáme smutnú správu – Fidel zomrel. To znamená len jedno. Bude treba poriešiť rum. Na obed dávame to isté čo včera, namiesto kreviet máme však na cesnaku sépie. Je to fantastické. Zase pozeráme divadlo ako zo zlého filmu. Frantíci chodia okolo, pozerajú jedálny lístok vedľajšej reštiky, i keď naša je jediná plná a dokonca domorodcov. Po štvrťhodke sa vracajú a sadajú kúsok od nás do silného no stále príjemného vetríka.
Po obede ideme nakúpiť proviant na Fidelovu happy hour a konečne sa dostávam k písaniu denníka, od ktorého ma musí K odtrhnúť, lebo je čas ísť roztápať ľad. Sedíme na pláži a meditujeme. Cestou späť sa nám nechce chodiť hore dole, tak skúšame jednu z reštaurácii s morskými plodmi. K sa páči hrniec zohrievaný zospodu horákom a čašníčka nám hovorí, že je to tom yum. Tak si vyberieme verziu s morskými plodmi (120) a aby to nenudilo aj veliké grilované krevety (300). Obe je super ale tom yum štípe ako 100 čertov. Sme radi, že sme k tomu dostali toľko veľa ryže. Ku koncu už vyberám tom yum a citrónovú trávu bokom, lebo toho mám dosť.
Čakáme chvíľu na masáž a vychutnávame si našu poslednú. Z ranného vstávania mám aj celkom dosť. Dopisujem denník do konca a idem off.