D104: 2016/02/23 Porto Alegre
Ako tak vyspatí prídeme na čas do PA. Meškáme iba 10 minút. Na naše veľké prekvapenie nás rovno pri buse, za plotom čaká Claudio, náš kamarát fotograf z výstavy v Rusku. Ešte som celkom prispatý, keď sa s ním objímam a čakáme kým vylezie K z busu a sprievodca začne vydávať batožinu.
Autom ideme k nim domov, kde nás už čakajú prestreté raňajky. Obsluhuje nás služobná Lilly. Máme aj čerstvé syrové guľky výborné pečivko z jukovej múky podobné čipas z Paraguaja. Tu je to ale nadýchanejšie a viac syra navrchu. Kúpia to v supermarkete a potom dopekajú doma. Jem všetko za radom, aj jogurt aj hrozno aj sladký koláč aj syrové guľky. Bohvie kedy bude obed, tak sa radšej napráskam. Claudio ide do práce a s ním aj Ale. Ostávame na ihrisku. Lilly má teraz rolu opatrovateľky ich skoro trojročnej dcérky Luca. Na domáci obed sa vracia Ale. Potom zanesieme Lucu do škôlky. Stážcu pre bránou – na ulici tam volajú Cinderelo – Popolušiak. V škôlke sa s Lucou vybozkávame a Alex cez apku v telefóne objednáva Uber (taxík), prejdeme spať k domu a čakáme na vrátnici. Na mape v telefóne pozeráme, ako sa k nám blíži červená guľôčka taxíka. Máme z toho zážitok. Prifrčí starší pán a začne na mňa veľmi vyprávať portugalsky, lebo sadám k nemu na predné sedadlo.
Vysadí nás pred trhom. Ale nič neplatí, iba potvrdí, že sme v poriadku dorazili. Transakcia bude zúčtovaná z jej kreditky, čo má zaregistrovanú v Ubere. Na trhovisku nakupujem do odpadnutia, takmer doslova, lebo je tam hnusne teplo. Pozeráme aj woodoo obchody, kopec stánkov s mate a yerbou. Šoping zavŕšime zmrzku a acaiom. Acai tu servírujú ako dreň posypanú muesli a ovocím. Je to celkom fajn. Nakúpime aj cachacu na večer a v darčekovom balení.
Potom sa ešte prejdeme obchodnými ulicami. Ale sa pri každom predavačovi pristaví a pokecá s ním.
Skúšame nie moc vydarenú kávičku v kafíku. Na Iguazu bola veru lepšia. Večeru varí Cladio – fantastické cestovinové mušle plnené mozzarelou a sušenými rajčinami. Večera je veru dosť neskoro, už po nočnej jazde dosť zaspávam. Definitívne nás dorazí 250ml cachace, ktorú posrkávame z dvoch pohárikov. Sú z dedičtstva a každý brat ich chcel, tak Claudio má len dva. Každý pár teda posrkáva z jedného. Je super, že majú dve sprchy a WéCka, takže nemusíme na nič čakať.

D105: 2016/02/24 Porto Alegre
Dnes objavíme, že slúžobná má ešte svoje vlastné WC. Po spoločných raňajkách ideme do Claudiovho officu. Kúpil celú budovu a prepustil 13 z 20tich zamestnancov, tak má trochu miesta a má u neho dielňu aj Ale. Prejdeme sa po Claudiovom fotoštúdiu a zvyšok času pred obedom trávime v dielni u Ale, kde nám s našou pomocou nakoniec vyhotoví darčeky – kožené náramky.
Obedujeme v megaveľkom grile. Sedíme vonku a chladia nás veľké ventilátory rozprašujúce vodu. Vyzerá to ako veľká bavorská biergarten. Len pivo čapujú dvojdecové. Ale aspoň je viac miesta na mäsko. Máme klobásu a bravčové v parmezánovom župane. Ale je veľmi rada, lebo s vegetariánskym Claudiom sa sem moc často nedostane. Dnes zanášame malú s Claudiom, vrátime sa po auto a ideme do supermarketu. Je to riadny obchod s veľa importovanými vecami. My ostávame doma pracovať, len so služobnou, ktorá perie, žehlí a upratuje až do 1800. Na večeru máme skvelé rizoto, zase dosť neskoro.