D37: 2014/06/05 Burgas → Plovdiv
Ráno je zase upršaná jóga, ale v Burgase sa aspoň mám kde osprchovať a prezliecť pod slnečníkom. Veci mi ale aj tak omokli, lebo vietor ženie dážd pod striešku. Vo veľkom vyrazíme na diaľnicu, no cesta sa za mestom zúži a nie je to moc veľká sláva. Ako sa vzďalujeme od mora, počaasie sa zlepšuje. V Plovdive je už celkom slnečne. Podarí sa nám zaparkovať na dlažbe pred divadlom a vyrazíme do mesta. Park vyzerá, že bol parádny … predtým, ako ho začali prerábať. Teraz o jeho bývalej sláve svedčia iba stromy a fontánky. Podlahy a trávniky sú rozbité na kašu. Nájdeme pešú zónu a nevieme sa vynadívať nad rímskym štadiónom. Doslova sme nad ním, dnešné chodníky sú asi tri metre nad štadiónom, a my ho okukávame z chodníkov a platformy nad ním. Na vrchu námestíčka je príjemne vyzerajúci podnik pre domácich, tak si sadneme na pizzu a šalátik. Pizzu si objednáme polku takú a polku takú, donesú nám to už rozpolené, ako keby to odrezali z dvoch celých píz. A účtujú nám to ako polovicu z ceny každej. Bežné je, že účtujú cenu drahšej. Piza i šalátik su super. Keď sa posilníme ideme hľadať amfiteáter, ten by mal byť ešte lepší ako vrch dlhého štadiónu. Trochu sa zatúlame alejou omamne voňajúcich líp, potom a okolo velikej mešity s tureckou kaviarňou odbočíme do zlej uličky ale nakoniec po výstupe na kopec a náhodnej odbočky poza múzickú fakultu naďabíme na amfik. Ten my až takmer zoberie dych. Obeháme všetky možné uhly a obdivujeme ho zpoza nevkusného oplotenia a nakoniec sadmene do kaviarne a čučíme naň až do zotmenia. Cestou späť je mesto úplne plné, v centre všade sedia ľudia na sedákoch a lavičkách. Podsvietené farebné fontány striekajú na plné pecky. Na rohu divadla je posilka, tak si naplánujeme ranné cvičenie.
Plovdiv sa nám veľmi ľúbi. Už tu chýba len more. Preparkujeme to do slepej uličky a ani nevjem ako to pichnem medzi mini a smetiaky, z každej strany možno ani nie 10cm. Kolesá úplne na obrubníku. Ani nevjem ako výdem.