D095: 19.01. 2018 Playa Carmen & Puerto Morelos
Na mieste, kde som spal je na zásuvke záklopka, takže to drží zástrčku na notebookovej nabíjačke a ja môžem nabíjať notebook. Nabíjam a snažím sa dobehnúť denník, lebo keď prídu Experti z PD, tak to asi bude masaker.
Sme už na karibskej strane, tak nás napadne spýtať sa šoféra na jednej zo zastávok, či nás nevyloží v Puerto Morelos. Tam nemôže ale ak chceme, stojí v Playa del Carmen. OK, aspoň si kúpime raňajky. Na stanici je kopec belochov. Toľko bielych pokope sme od Kostariky nevideli. Hovoríme si, načo sa trepať do Cancunu a potom sa vracať späť a vystúpime v Playa del Carmen. Ja pozerám ubytko a kým poviem: „doprdele nič tam nie je voľné“ vráti sa K s kúpenými lístkami. Tak si povieme, že veď hádam niečo nájdeme. Ach ako sme sa len mýlili. Bus nás vyhodí na križovatke a po minúte naskočíme na kolektívo – minibus na pláž. Tam sa potešíme nádhernou farbou vody a zložíme sa v prvom podniku na obed. Majú tu výbornú rybiu quesadillu. Potom a pokúšam zohnať ubytko. Problém je, že je tu kopec bielych, ale nikto tu nezostáva. Všetko sú to denný návštevníci z okolitých rezortov. Je tu viac potápacích obchodov ako hotelov. A ešte aj to málo hotelov je plné alebo nenormálne drahé. Pobavím sa aj na nízkom plotíku na ulici s nápisom: pozor krokodíly.
Máme z AirBnB jeden tip na ubytko, ale vedúca nie je doma, tak máme prísť neskôr, resp sa nám ozvú na What‘s app. Robím tretí výlet a stále nemáme ubytko. Rozhodneme sa to zabaliť a vrátiť sa do Playa Carmen. Keď čakáme na kolektívo zavolám ešte cez WhatApp a ženská to dvihne. Zjednáme cenu za 4 noci na 1200 Pesos, čo je naša nepísaná hranica 300 na noc, no 4 noci sa nám zdá trochu moc, aby sme sa upísali hentomu divnému miestu, tak to odmietame.
Cestou vo veľkom kolektíve do Playa sa dozvedám, že celkom dobrá cena, čo som videl je za dve postele v 10 posteľovej izbe. To nie je úplne ideálne a tak to vyzerá, že sme sa zase ošuškali. Možno sme predsa len mohli skúsť zostať dve noci za 600, alebo hoci aj len jednu za 400.
Vystúpime na konečnej kolektív a hľadáme ubytko. Po treťom hosteli s posteľami za 200 to vzdávame a vraciame sa do prvého. Túto noc to už nejako musíme dať. Zase sme sa ofajčili. Recepcia vyzerá fajne, no samotná izba nie už až tak. A je tam aj nejaké divné indivíduum. Zamkneme si veci do skrinky a ideme sa radšej najesť. Zapadneme do druhého podniku cez ulicu a vidíme, že jedna baba kúsok od nás je z nášho hostela – má tiež čierny náramok ako sme my dostali. Jedlo je slušné, hlavne milanesa (rezeň v trojobale), ktorá chutí skoro ako doma. Aj porcia je dosť veľká, netreba sa ani moc futrovať plackami. Najviac sklame mangová voda, ktorá očividne nie je z manga, ale akéhosi „multivitamínového-viacovocného“ džúsu. Škoda.
Po jedle sa ešte prejdeme pozrieť na pláž. Je tu všade brutálne veľa ľudí. Z ľudskej húsenice na hlavnej promenáde – blok od pláže chytáme až závrate. Na západnom pobreží sme si od hôrd odvykli. Už zaprdené Huatulco sa nám zdalo dosť. Toto je úplný nášup. Asi sme predsa len radšej mali zostať v Puerte. Neviem, ako to prežijeme, kým prídu tí naši.