D97: 2013/03/13 – Playa Coco
Ráno zase pracujeme, takže nám zostáva už len denný výlet na pláž. V našom hosteli sa taktiež nachádzajú Belgičania, ktorých sme stratili nahranici. Nižší – Stefano chcel vstupné víza na 90 dní, aby mohol pracovať, imigrační ho presne odhadli a neboli nadšení. Nakoniec boli chlapci radi, že ich pustili do Kostariky na 20 dní. Zvezieme sa busom, skoro hodinu, vystúpime kúsok od supermarketu, ale Fluvio, že si kúpime pivo na pláži. Ideme hlavnou cestou smer pláž, všade kopec Američanov, suvenírov a reštaurácií. Pred koncom ulice navštívime mini market, kde malé pivo v skle stojí dva doláre. Usadíme sa v tieni, prezlečieme a idem sa prvý kúpať. Vo vode zbadám niečo biele a pomyslím si, že preboha aj tu majú plastik, ale ešte sa mi ani kolieska v hlave nedokrútili a je mi jasné že je to malá sokolia raja. Elegantne predomnou zdrhá a drží si odstup ako ju sledujem vo vode pod kolená. Trošku pridám, že si ju pozrem zbližšia, ale zostane po nej len obláčik piesku, a periférne ju zachytím opačným okom asi 4 metre opodiaľ. V zlomku sekundy bola na inom mieste, nestihol som povedať ani haaaa? A bolo. Vlny neboli skoro žiadne, ale príjemná teplota bola, tak som si pokvasieval vo vode aj 20-30 min vkuse. Potom sme sa s Katkou vybrali so supermarketu, že si nakúpime niečo pod zub. Mali tam výbornú kaviareň a po káve sme už boli takí hladní, že sme piknik ledva doniesli na pláž. Fluviovi sme doniesli litrovku piva a presunuli sme ho do tieňa na trávičku, že ideme piknikovať. Mali sme nejaký lokálny tvrdý vyzretý syr typu parmezán, nejaké pečivko, kalamáre v konzerve a biele vínko so šróbovacím uzáverom, lebo sme si zase raz nedoniesli vývrtku. Po ďalšom kúpaní a podriemkávaní sme sa rozhodli, že si na pláži spravíme aj HH (happy hour) a tak sme znovu navštívili supermarket, a tentokrát sme si po kávičke ztade odniesli litrovku 5y rumíku a 1.5l koly. Keď sme chceli na začiatku vrátiť fľašu, že nech s ňou v kaviarni nešaškujeme, teta pri pokladni nám len vypísala nejaký lístoček. Ten sme chceli pri platení skasírovať ale oni sa tvárili, že to funguje len s ďalším pivom. Fluvio (a ja taktiež) bol z toho paf, ze WTF? Veď berieme litrovku rumu za 8 krát toľko peňazí. Oni xceeli doklad o kúpe predmetnej fľaše. Samozrejme, Katka ho akurát zahodila do koša, lebo šak sme už platili. Tak sa chúďa hrabala v smetiaku ako homie, samozrejme tam bolo lístkov na mraky, ale nakoniec to našla a dostali sme našich 75centov späť. Neuveriteľné. Pred otvorením litrovky rumu sme sa uistili, kedy ide posledný bus (20:30 – to sme predpokladali že dáme aj skorší) a poď ho na západ slnka naspäť na pláž. Slnko sa nám schovalo za útes – s tým sme nerátali, takže západ sme tak trošku prepásli, ale za útesom ešte naďalej zapadalo, a rum s kolou fičal ako sa patrí. Ešte som sa posledný krát okúpal a osprchoval v pitnej vode a Fluvio nám rozprával zážitky z jeho detsva v Ríme a z vojny. Znenazdajky bolo 8 a odchod posledného busu sa blížil, tak sme dorazili fľašu a pohli sa na zástavku. Tam sme kempovali ešte do 8.30, Fluvio sa vykecával s domácimi a my sme dojedali zvyšky pikniku. V buse sme sa ešte dorazili tortilovými čipsami, ktoré sme zabudli pri západe jesť a bolo. Fluvio mal zase raz slinu a vedel o našej 7decke z Nikaraguy, tak sme sa ešte zastavili v supermarkete na zásoby na kempovanie v parku a pepsikolu k nášmu rumu. Ten sme taktiež dorazili na hoteli a šli sme spať po polnoci. Ráno vstávať na 06:00 nebola žiadna švanda.
D98: 2013/03/14 – Mal Pais
Po ťažkom vstávaní si dávame ešte free kávu oproti na recepcii, a chlapík sa uisťuje, či nechceme ísť s jeho gringo autom za $18 na hlavu. Nechceme, lebo sme prebalení a nachystaní na kempovanie. Jeden a pol vaku sme nechali u neho v úschovni. Vyrazíme teda pred 07:00 na stanicu, a tam sa dozvedáme, že nič nejde, potom, že ide naobed o 12, potom, že šlo 06:40 a začína to vyzerať bezútešne. Taxikár nám síce ponúka odvoz za 20, ale ako sa dostaneme naspäť. Nemáme ani dosť informácii, rumovú opicu, ktorú síce trošku skrotia raňajky, ale nie na dlho. V zúfalstve sa rozhodneme zanevrieť na náš plán, nečakať do obeda a ani na ďalší deň, ale jednoducho, že to zabalíme. Vrátime sa teda so stiahnutými chvostíkami do hostela, zobereme vaky, prebalíme a so 6litrami pitnej vody šlapeme druhý krát tento deň na stanicu. Vieme, že 09:30 ide bus smer Stevenova surfovacia pláž. Tak tam ideme. Po troch čiastočne predriemaných hodinách vystúpime v prístavnom mestečku, kde si na 2km do prístavu berieme taxík s Frantíkmi za menej ako dolár na hlavu od taxikára, ktorý krutil hlavou, keď nám ďalší povedal cenu 2 USD a aby sme videli, že neofajčieval ostentatívne pustil taxameter. V prístave máme extra hodinu času, teda nebolo treba taxana, ale komu sa chce chodiť cez obed 2km s vakmi po vypečenom meste, tak po kúpe lístkov koštujem grilované kuriatko, rehydratujeme opicu Gatoradom a pochutnávame si na koláčikoch z pekádne vedľa predajne lístkov. Trajekt je veliký, kopec áut v ňom a vôbec cestou nehegá. Jediný problém je, že stále dvojjazyčne hlásajú kadejaké sprostosti, ako napríklad, aby sme si nevykladali batožinu a nohy na lavice. V prístave na polostrove (je rýchlejšie si nadbehnúť po pevnine a potom loďou na koniec polostrova, ako ísť po polostrove samotnom) berieme bus a potom ešte raz prestupujeme. Krajina je pekná i keď trochu suchá. Viem si predstaviť aká šťavnatá džungľa je všade navôkol v období dažďov. Tuto obdobie sucha naozaj vyzerá sucho. Šofér nás na požiadanie vyloží priamo pri odbočke ku hostelu, ktorý nám odporúčal Steven. Tam je to ale dosť drahé (8USD na hlavu vstane) a ani recepčný sa nám moc nepozdáva, tak ideme pozerať niečo ďalšie. Už keď sme vystúpili kričal na nás manik z poschodia supermarketu, že má dormy po 10 a privátnu izbu za 25, takže sme mali plán B. Po pár minútach zbadáme ďalší kemping, kde si pri vrátach domáci pospevujú Boba Marleyho a stan majú za 5USD na hlavu. Tak sa tam zložíme, zaspievam si chvíľku s majiteľom a staviame stav. Som z tej cesty celý lepkavý a keďže práve netečie voda chcem sa aspoň ísť omočiť do mora. Šéf kempu hovoril, že je to v pohode, ale keď sme sa pýtali v supermarkete tak nás varovali aby sme tam potme nešli. Tak sme si sadli na schody vedľa papali ruskú zmrzku, zapíjali to pomarančovou šťavou a hútali čo spravíme. Pod schodmi bolo umývadlo, ktoré fungovalo, ale spršku som nikde nenašiel. Nechel som ale vliezť do stanu taký lepkavý a zaprášený, tak som Katku ukecal na pláž s čelovkou. Na pláži sme čelovku vypli, aby nebolo vidieť, že prišli nejakí ťupíci, ale nebolo vidno ani prd, jedine nejaké skaly na pláži. To mi teda vôbec nedodalo odvahy a nechcel som to moc naťahovať s prezliekaním sa do plaviek, tak som sa vybral smerom voda len tak, v slípoch. Keď som konečne vstúpil do vody, všimol som si, že pena neuveriteľne intenzívne svetielkuje, ako keby v nej plávali tisíce svätojánskych mušiek. Bolo to oveľa intenzívnejšie (svetielka boli oveľa väčšie) ako v Utile pri nočnom potápaní. To ma už úplne zabrzdilo a chvíľku som s nohami vo vode čakal, či to nie sú nejaké prefíkane svetielkujúce medúzy. Nič ale neštipalo, tak som zašiel trošku ďalej aby som sa omočil viac. Koniec koncov cieľom tejto misie bolo umyť sa, to sa nedalo dosť dobre vo vode po členky. Svetielka a neznámy terén mu ale nedávali pokoja, tak som sa len oblieval priehrštiami vody v hĺbke do pol lýtok a keď som vidiel, ako mi svetlielka ztekajú po bruchu, tak som bol úplne vyplašený. Asi mi ztekali aj po chrbte, ale tam som si nevidel. Kvokol som si do vody a umýval sa čo najrýchlejšie, nech chuderku Katku samu na brehu necekne a keď som sa postavil a zo zvedavosti nakukol so slípov, nebudete mi veriť, ale aj tam to svetielkovalo. To už bolo na mňa fakt priveľa a vyrútil som sa z vody smer Katka. Tá ma úplne dorazila informáciou, že nemáme uterák, tak som sa pokúšal vytriasť zvetielka zo slípov a natiahol som si surferské trenky. V polke cesty z pláže na hlavnú cestu sme ale uterák objavili a tak som si aspoň utrel vrchnú časť tela, nech mi nesvetielkuje pod pazuchami. Na večeru sme zbehli do Pasta Basta, hneď vedľa nás a mali podpriemerne vodový ovocný koktail,žiadne alko, keďže nepijeme a slušny tuniakový burger a famóznu pizzu. Mala perfektné tenké cesto, rajčinový základ so syrom, a zvyšok si bolo treba dokonfigurovať. Nemali žiadne preddefinované pizze. Dali sme si tam olivy a slanečky a ak to nebola najlepšia pizza akú sme kedy mali, tak určite v TOP 3. Keď sme došli pred kempu, už tam bola cisterna s vodou a do 10 minút išla voda, takže som vymyl zvyšky svetielok z kožnýh záhybov (samo, že už nesvietili, len si robím srandu) a spokojní sme šli spať.
D99: 2013/03/15 – obed Olam a západ
Kým sme sa ráno vymotkali bolo už riadne teplo, tak sme sa šli rovno schladiť do oceánu a z tade, že pôjdeme na obed. Vytipovali sme si podnik, ktorý bol na sever od nás, čo nebol v tej horúčave moc dobrý nápad. Skoro sme skolabovali, kým sme tam došli po prašnej ceste. Jedlo ale stálo za to a zostali sme tam na internete pracovať až do záverečnej o 16:00. Naspäť sme sa prešli po pláži a zostali na západ na mieste, kde surfovali surferi. Odolali sme aj happy hour. Večeru sme si nakúpili v supermarkete zeleninku, chlieb, syr a 1.5L bieleho vína z Čile – to sa už k chystanému dobrému jedlu nedalo odmietnuť. Katka spravila sendviče a vínom sme ponúkli aj domorodca, čo s nami býval v kempe a vedel výborne po anglicky. Večer som celý čas písal zmeškanné záznamy do denníka a pokračoval aj po krátkom speve Boba Marleyho s ostatnými kempermi. Všetci sú mladí domorodci pracujúci alebo hľadajúci prácu v turistickej destinácii.
D100: 2013/03/16 Santa Teresa – surfujeme
Dnes máme 100tý deňna ceste a tak som si dal darček – kurz surfovania. Vlny sú tu totiž dosť drsné a v El Salvadore mi to moc nešlo, tak som sa rozhodol, že si priplatím. Tak sme sa po výbornej talianskej káve a šiške, ktorá bola síce rozrezaná a tak naplnená nutelou, ale bola čerstvá a chutila výborne, vybrali do najbližšieho surfshopu zistiť viac. Ja som bol na poschodí, Katka na prízemí overovala info o buse. Keďže bola sobota a náš obľúbený židovský podnik a taktiež další, ktorý sme chceli pozrieť boli zavreté, skočili sme do supermarketu po vajká, cuketky a cilantro a Katka spravila na kuchynke lahodnú omeletu. Ja som spravil ovocný šalátik z marakuje a manga, ale nestíhali sme to zatráviť pred surfom o 15:00 tak sme si ho odložili do chladničky na neskôr. V surfshope už čakal malý 29 ročný španielsky inštruktor, ktorý bol síce v Španielsku inžinier, ale rozhodol sa cez krízu, že bude surfer a odišiel do Anglicka. Má zlomené rebro a preto nepôjdeme do zelených vĺn.To sú tie, kde surfujú veľkí chlapci, prvé, ktoré sa tvoria, potom vznikne pena a tá sa ešte dvihne a urobí 1-2 biele vlny. Na brehu mi dosť dlho vysvetľuje bezpečnosť a teóriu a potom ideme na vec. Je akurát príliv, tak to nie je moc sranda, ale podarí sa mi pár krát postaviť. Ideme postupne, najrpv ma roztláča on, potom skúšam už aj pádlovať, nakoniec ide do plytšej aby ma videl zpredu a zboku kde čo robím zle. Pravá je moja zadná noha. Keď sa vlna blíži, treba začať pomaly pádlovať a postupne zrýchľovať. Nemá zmysel začať hned zhurta. Keď cítim náraz vlny treba ešte spraviť 3 zábery, a potom sa bleskurýchle postaviť do surferskej polohy. Zadná noha (sa pokrči ku ľavému kolenu chodidlo na dosku, kolmo na os, ruky do polohy kuracie krídelka, teda dlane na dosku v úrovni začiatku rebier, prsty dopredu, vstávať, zapojiť prednú nohu, taktiež chodidlo kolmo na os vstávať s hmotnosťou rozdelenou rovnomerne medzi obe nohy, predná ruka smeruje na predok boardu a zadá kvôli rovnováhe lakťom do boku, prstami dopredu. Chce to len cvik, ale vlny sú husté a veľa ich je, tak po dostatočnej miere trápenia inštruktor preloží hodinu na ďalší deň ráno, keď bude odliv a jemnejšie vlny. Board si nechávam a ešte to potom do západu bezvýsledne skúšam. Po sprche vygooglime reštauráciu, ktorá je #5 a ideme na grilový tanier. Je to celkom vpohode, aj pizza aj mäso, ale sme trošku sklamaní. Asi sme mali ísť do našej Pasta Basta, ktorá je síce #18, ale tá pizza je neskutočná. Zase som sa riadne nafutroval a tak si kúpim pivko v supermarkete na pretrávenie. Večer je v kuchyni zase celá partička, zaspievam si s nimi Boba a znavený po surferskom „výkone“ nasledujem Katku do stanu.
D101: 2013/03/17 – Santa Teresa – surfujeme + obed Olam
Ráno ideme na surfovaciu hodinu na 09:30, je to trochu lepšie, ale stále žiadna sláva. Po hodine ma lektor necháva a ja to ešte skúšam do 1200, ale pri odlive je už voda taká plytká, že sa oplieskavam a Katka je aj celkom ugrilovaná na pláži, tak ideme na obed po pláži.
Tento deň som sa oplieskal viac ako za všetky iné dni dokopy. Plutva surfu mi sekla po oboch priehlavkoch, schytal som slabší sek dopravého obočia (bez modriny), raz slabší plesk do temena a doškrabal priehlavok a chrbát. Po výkone som asi dehydratovaný a mali sme len 1.2L vody, tak zbehneme z rozpálenéj pláže a v prvom supermarkete kupujeme Gatorade a 2L vody, hneď mi je lepšie. V Olame si dávame výborné šejky a kokosový orech, lebo chcem vidieť ako to otvárajú. Ako inak – mačetou, takže mojim švajčiarskym nožíkom to asi nebude také jednoduché. Zaujíma ma to, lebo v obchodoch sa kokosy predávajú bežne a majú vraj viac draslíka (voda) ako športové nápoje. Môj sendvič s údenou rybou je delikátny a Katkin grilovaný šalát tiež nie je na zahodenie, ale pesto je pre mňa bežná vec a ten šalátik čo mala posledne bol lepší. Zase zostaneme na nete až do 15:30 a potom po pláži zobrať si surf a surfovať. Na moje prekvapenie prvých pár pokusov je super, potom sa to začne zhoršovať, aj moj výkon, aj vlny. Na to všetko sa ešte kúpu ľudia pri mieste, kde surfujem (nebezpečné hlavne pre nich) a prkno skončí pár krát len niekoľko desiatok centrimetrov od nich. Skúšam sa aj pohnúť od nich, ale vlny ma zakaždým vypláchnu pri nich. Dvakrát oddychujem bez pohnutia na piesku a pokúšam sa spraviť aspoň jeden decentný zjazd pred západom slnka, ale nedá sa. Príliv vrcholí, vlny ma prevracajú aj sprknom (nie zboku na bok, ale zpredu dozadu) tak, že končím hore bruchom kŕčovito sa pridŕžajúc dosky nadomnou a po jednej pofidérnej jazde na breh sa rozhodnem to už viac neskúšať a vychutnať si západ s Katkou. Chlapík z Adrenaliny (u nich som robil kurz) prišiel ku mne na pláž, že už zatvára a odniesol si dosku aj tričko čo som od nich mal. To bolo od neho super, lebo ja som bol totálne odpálený. Ešte sme sa zastavili v talianskej pekárni na famózne cortado a kreolku s guava džemom – len o chlp lepšiu ako kedysi robili za socíku. Večer Katka nakuchtila ešte lepšiu zeleninku s vajcami ako omeleta predtým. Trochu nasypala na zem fene, ktorá asi mala problémy s mliekom a v tom momente sa zobudili havkovia pribehli jesť a cicať mamu a mačka sa tiež pchala k jedlu. Dopili sme vínko, poprali veci (ktoré do rána nevyschli) a pobalili čo sa dalo. Písal som denník, decká neboli v kuchyni žiadne, takže sa dnes nespievalo. V stane bolo teplo, lebo som bol rozohriaty zo surfu a bolo skoro a tak sa nám nedalo moc spať. Asi nepomohlo ani biele víno a káva.