D015: 2015/11/26 Popayán → Pasto
Parádny spln nám prekazí spánok.
Pri raňajkách nám spievajú zo susedného kostola, s ktorým zdieľame mozaikové okno kuchyne. Rozmýšľame nad tým, ci je mlaďoch z Venezuely sexuálnym otrokom postaršej panej (tiež z Venezuely). Inak nám nevadili, len ráno robili hluk a potom okupovali jednu z dvoch keramických šálok svojim kakaom.
Naložení odkráčame si na stanicu a napriek zlým referenciám kupujeme lístok na bus u SuperTaxis. Veď čo sa môže na 5 hodinovej ceste cez deň stať. Keď dôjde sťahovacie auto – Mercedes 330 s pár sedadlami a nemá žiadny úložný priestor, tak nás s našimi dvoma megavakmi nechcú ani naložiť. Nakoniec sú vaky na jednom sedadle a ideme do divočiny.
Už po hodine jazdy my je zle od žalúdka. Lietame zákrutami ako Schumacher. Je to nekonečná natriasačka, ale celkom luxusný mikrobus. Nevoľnosť zajedáme, no mamička s dvoma deťmi to moc nezvláda. Presúvajú ju bližšie ku vodičovi a dávajú jej čuchať limetu. Malému rozmaznanému sa to moc nepáči a reve na celé vozidlo. Nie som moc nadšený, priam až rozhorčený. Nie som zvyknutý na takýchto sopliakov v juhoamerickej verejnej doprave. Ani jeho segra ho nevie ukľudniť. Konečne prichádza zastávka – obedná cikpauza. Sme najedení zo zaháňanie pohybovej choroby, tak si len od dedka kúpime turecký med.
V Paste nás zo stanice do centra nechce zobrať žiadny taxikár. Nakoniec nás berie mlaďoch a pani ho pochváli, že predsa len ešte niekto chce pracovať.
V meste je brutálna zápcha a keď desať minút stojíme 20metrov od hotela, tak pochopím, prečo nás nikto nechcel zobrať. V hlave mi prevládajú dve témy. Poviem mu, nech nás vyloží, prejdeme tých pár metrov a nech si on trčí v zápche a ak nám zaúčtuje tú zápchu, tak ma moja (zápcha) hneď prejde. Nakoniec sa pohneme a sme pred hotelom. Platíme 4.000COP ($1.3). Tak to je fakt zadara. To by ešte aj v Prievidzi stálo aspoň 3x toľko.
Príjemný hotel Koala Inn niekedy musel byt úžasný podnik. Izba za 40.000COP je síce bez sprchy, ale veľká a obložená drevom.
Malý Santiago behá hore dole a vybľakuje dookola Mamiiii, keď hľadá mamu, ktorá stále upratuje nejakú inú izbu.
Fantastická večera v Cafe El Catedral pozostáva z lahodnej empanády, hambáča bez hranoliek a stejku. Kedže pivo je tu nekresťansky drahé (malé stojí $1.5) dávame si nie o moc lacnejšie ovocné džúsiky.