D16: 2014/05/15 Orheilul Viechi -> Kišiňov
Je daždivé ráno, tak si z neho spravíme ešte aj perlivé a čakáme, kým prestane pršať. Spravíme prechádzku na kostol podruhé. Brána je znovu zavretá, ale otvoria nám po zaklopaní. Vnútri bradatí mnísi makajú na záhradke a v chráme dvaja spievajú. Je to skutočne dramatické, v pokojnom mierumilovnom mieste na konci sveta.
Bralo, na ktorom sa chrám nachádza je vytvorené riekou, ktorá okolo neho meandruje. V minulosti využívali skalné steny ako opevnenie. Stále nechápem, čo sme tu vlastne mali vidieť, až K napadne zbehnúť pod zvonicu postavenú v strede cesty a nájdeme tam malý chrám. Priamo vytesaný do skaly, s balkónikom v strede brala a priamym výhľadom na rieku pod nami. Majú tam aj miestnosť – spálňu, kde pustovníci a asi aj pútnici spávajú v malých kobkách vytesaných do skaly.
Vyrážame si teda ešte pozrieť hlavné mesto – Kišiňov. Navigácia nás vodí len po hlavných cestách, tak sa trochu vozíme po meste až si musíme zastať pri stanici a skúsiť druhú navi.
Parkovanie vyzerá byť bezplatné, ale pekne divoké. Ulice sú lemované velikými stromami a autá parkujú čiastočne na chodníku a čiastočne na pôde okolo stromov. Zastaneme pred optikou a behám po vlastných – obhliadajúc niečo kľudnejšie a menej rezervované na naše parkovanie. Nakoniec skončíme pod stromom na obrubníku, že to snáď večer preparkujeme na niečo rovnejšie. Hladní a deň bez netu zapadneme do kaviarne Lavazza club a zostaneme až kým neodpadávame od hladu.
Potom podľa navigošky nájdeme populárny podnik s lokálnym jedlom – La Taifas. Za hlasitej cimbalovej muziky sa tam výborne napapkáme a ideme preparkovať do medzitým už trochu prázdnejšej uličky.