D33: 2014/06/01 Varna/Варна → Nessebar /Несебър
Dnes to teda ideme rozbaliť do kúpeľov. Vychádzame z predpokladu, že ráno o 08.00 tam v tomto zatiahnutom počasí nikto nebude. Opak je pravdou. Pri prvom prieskume terénu vidíme bazén napchatý opálenými dedkami. No pekne. Varujem K, aby siahla po konzervatívnejšie strihaných plavkách, ak nechce, aby nejaký dedko dostal infarkt. Nabalíme sa, prezujeme rovno do šľapiek a ideme do toho. Videl som tam predtým jednu babku, ale momentálne je tam K ako jediná žena. Má ale ženské prezliekárne a sprchy, takže pohoda. Prvý problém je, že sprchy majú iba horúcu vodu, takže sa moc neosprchujeme a s nádejou, že po horúcom kúpeli to bude ľahšie vliezame do vody. Voda je taká horúca, že sa vnáram na trikrát a trvá mi to asi 5 minút. Pomaly sa cez dedkov prepracovávame ku podlhovastej strane bazéna, ktorá hraničí s morom. Že nech máme chladivý výhľad. Potom sa idem schladiť do mora. Vraciam sa a nohy si necítim, dúfam, že ich nemám uvarené na mäkko. Ale ani voda nie je taká horúca. Až keď som odprevadil K ku sprchovému koncu bazéna mi došlo, že my sme vchádzali do najhorúcejšej vody, lebo tu vteká do bazéna čerstvá voda. Koniec s východom a vchodom do mora je najchladnejší, lebo je najďalej od horúceho prítoku.
Skoro všetci dedkovia sa tam holia, dokonca majú zvonka spŕch nalepené aj zrkadielka. Mne nejde do hlavy, ako to riešia s vodou, tak sa holím v sprche. Neskôr názorne pochopím. Do odrezanej 5-10L PET fľaše si naberú vodu a strojček oplachujú v nej. Už predtým som videl tie nádoby použité na pranie. Áno, niektorí maníci si tam aj perú a sušia prádlo na rúrach s prítokom horúcej vody. No je to veľký zážitok.
Čerstvo vykupkaní si ešte natankujeme horúcu vodu do všetkých voľných nádob a uháňame navštíviť UNESCO dedinku Nessebar. Pri odbočke z Éčka zapadneme do supermarketu, že nám treba vodu. Tú nakoniec zabudneme kúpiť, ale vyrobíme zásoby bulharského bieleho tichého i šumivého a jedla od výmyslu sveta. Dnes sme išli po konzumne vyzerajúcom kaviári z morských rýb a neskôr sa ukázalo, že to bola správna voľba. Kaprí čistý už asi nebudeme dávať (kigggdy).
Zaparkujeme v novom Nessebare a s výhľadom na starý si spravíme ľahký piknik o sekte a kaviári. Veď je MDD. Nakoniec trošku pritvrdíme šunkami (nejakými šunkoidnými mäsovými výrobkami) a sme veľmi spokojní. Škoda, že to na téke nepredávali nakrájané. Presunieme sa do mestečka pokúsime vymeniť peniaze, no keď nás zmenárnik chcel ošúľať nedeľným turistickým kurzom tak zrušíme celú transakciu a povieme si, že musíme vydržať s keškou, čo máme. Keď nás butiky a suvenírové obchody omrzia presunieme sa na plážku, kde nikto okrem nás nie je a pokračujeme v piknikovaní. Z téky v supermarkete máme rizoto s hubami, mrkvový a šopský šalát. Všetko je fajn, no šopák je úplne iný šport ako stálica na SK menúčkach. Syru je tam mnoho, drobného, veľké kusy chutnej zeleniny, je to proste radosť jesť. Pozorujeme velikú loď ako vozí pasažierov z mesta, nakladá loďky a mračná čajok ako nasledujú malé rybárske loďky. Z idylického flečíku nás vyplaší otravný sopliak, čo chce 1Lei. Ponúkame mu cukrík, no to mu nestačí. Tak to zabalíme a ideme pozrieť nejaký z 80 kostolov. Cestou po nábreží zbadáme friťácky obchod, tak si dáme 100g ančovičiek a keď zbadáme, že aj čapujú, tak pivko na spláchnutie. Potom, keďže je MDD (nezabudli sem) vyplázneme nekresťanské peniaze za zmrzlinku pre Katušku a keď dolížme, rozhodneme sa, že si ideme trochu zdriemnuť.
Plánovali sme, že možno pôjdeme až do Burgasu, ale nakoniec sa nám už nikam nechce. Vyjdeme von len na nočnú prechádzku do neďalekého parčíku. Je tam kľud, no neuveriteľná zvuková kulisa. Nad hlavami krúžia v tme neviditeľné čajky, vydávajú strašidelné rehoty a detské plače a škreky a do toho tu a tam zamraučí mačka. Také niečo som ešte nikde nezažil. Je to také až priam strašidelné. Aspoň teda dúfam, že to, čo mi behá po chrbte je mráz, a nie nejaký balkánsky pavúčik. Hútam, či by som chcel bývať na tomto mieste. Ako by som zvládal tie desivé nočné zvuky. Ale človek si na to asi raz dva zvykne.
D34: 2014/06/02 Nessebar /Несебър → Burgas /Бургас
Cestou do Burgasu sa znova zastavime vJannet supermarkete a frčíme popri plážových mestačkách až do Burgasu. Tam to zapichneme priamo do centra, ku pešej zóne a parkujeme v modrej zóne. Nikto nevie, kde sa dá kúpiť parkovací lístok a pri SMS parkovaní explicitne žiadajú bulharské číslo. Autá okolo nás vyzerajú byť dlhodobo zaparkované, nikde nevidíme kontrolóra, dlho sme neboli online, je pondelok a potrebujeme ísť pozrieť emaily. Riskneme to teda a po prechádzke pešou zónou zapadneme do Mekesa, že si dáme Freš burger, dobijeme baterky a čekneme fejsbúčik. Net je na prd, o Freši tu nechyrovali, tak zjeme biedne lacné hambáše aj s hranolkami a ideme skontrolovať autíčko. Nemáme ani papuču ani tiket a rozhodneme sa ísť pozrieť ku moru, že si nájdeme nejaké parkovanie mimo modrej zóny. Zóna sa ťahá dosť ďaleko, ale nakoniec zaparkujeme mimo nej, oproti parku pred plážou. Do centra jeto peši 1.2km. Na centrum ale prdíme a ideme na pláž, aj keď začína mrholiť.
Zapadneme do krčmy s priesvitnými fóliami namiesto okien proti vetru. Dáme si fritované ančovičky s pivkom a vytiahneme počítače, že niečo napíšeme a poštudujeme. Keďže potrebujeme čisté prsty, prvýkrát jeme rybičky s vidličkou. A aj keď nemáme naozajstný citrón, zase sú najlepšie aké sme kedy mali.
Počasie sa postupne vylepšuje, tak zbehnem do auta po plážové potreby a presúvame sa na pláž. Sedíme vo vetrovkách a keď slnko vylezie spoza oblakov na viac ako minútu rozhodnem sa prezliecť v prvej prezliekárni, čo vidíme na tejto ceste a šup ho do mora. Nemôžem si predsa nechať ujsť prvú plážovú spršku na tomto tripe.
Výjdem z vody von a je celkom teplo. Katka je naobliekaná aj s vetrovkou. Aj jej je celkom teplo. Príde mi to také komické, že sa rozhodne pre selfie time. Odfotíme sa a keďže Katka je v rozmarnej nálade a vyplazuje jazyk, tak sa pridávam. Je to čaro momentu, bez akéhokoľvek hlbšieho zmyslu. Keď je mi už zima oblečiem sa, chvíľu si počítame a ideme do reštiky Grolsch, čo som objavil v parku, keď som bol brať plážové potreby v aute. Tam si necháme odporučiť pikantné chápadá z chobotnice a tri pekne drahé ale výboné rybky. Spomenim si, že Gréci k tomuto dávajú ouzo a objednáme si bulharskú verziu – mastiku. Donesú nám rovno po deci. No pekne. Celkom ma to omráči, mastika má podľa zákona 47% alkoholu a s rybkami sa to fajne pije. Bulharsko sa nám začína vážne páčiť. A stačilo na to ani nie deci mastiky. Máme málo ľadu a alkohol je na moje gusto prisilný, tak si vypýtam ešte doliať trochu vody. Pani povie, že tu sa to pije s ajranom a že to skúsim. Prečo nie. Donesie pohár ajranu a s Katkiným neriedeným drinkom to ide celkom fajn.
Druhý pohár mastiky si ale nedávam, lebo potrebujem ešte čo to porobiť na počítači a to decko ma dosť paralyzovalo.
D35: 2014/06/03 Burgas → Sozopol → Tsarevo
Dnes je od rána parádne póčko. Po jóge a plávaní vyrazíme do Sozopolu, zaparkujeme v tieni na ceste do nového Sozopolu a usadíme sa v parku na Aperol Spritzz. Na pláži je už moc veľký výpek. Prejdeme do mestečka Sozopol a zastavíme sa na pošte, že kúpime známky pre Vladka. Potom sa motkáme očividne obývaným mestečkom. Páči sa nám to oveľa viac ako butikoidný Nessebar. Obdivujeme peknú ružovú záhradku a za ňou zbadáme príjemne vyzerajúcu reštiku s teraskou tienenou velikým orechom. Zapadneme tam na obligátny šopský a väčšie čerstvé rybky. Tie sú parádne, i keď sa s Katkou líšime v názore, či sa jedia aj s hlavou alebo nie. Hlava je chrumkavučká, ale chbtová plutva ma celkom drhne. Pýtame sa aj čašníka, ten nám chce ukázať nejaké brušné plutvy, čo sa ťažko jedia, ale nenájde ich a nechá to tak. Dnes sme si dali iba poldecové mastiky, že nech máme viac ľadu a Bulharsko sa nám zase páči o poldeci viac. Zo zátoky veje príjemný svieži vánok, a rybky s hlavou aj bez nej kĺžu dole krkom. Pohrkávame mastiku a život už asi nemôže byť lepší. Presunieme sa dnu, že na elinu a internet, ale po chvíli nás teta príde skasírovať, že zatvárajú. Objednáme si ešte malú mastiku a vychutnáme si ju vonku na vánku. Poháre necháme pred zamknutými dverami zavretej reštiky. Cestou po mestečku cítim trochu taký odratý pocit v pažeráku. Asi som mal dôraznejšíe odkosťovať rybičky.
Celkom sa ochladí, tak prebehneme do auta, že sa naobliekame. Tam je už medzitým zase riadne teplo.
Vyrazíme na juh, kde má byť pri hraniciach s Tureckom národný park a divoké pláže. Ideme okolo divokých pláži a naša cesta končí v plážovom komplexe a uzavretej ceste. Musíme sa vrátiť celú cestu späť do Sozopolu a nakoniec to dotiahneme do Tsareva, kde nevieme ani nájsť pláž. Kým ju nájdeme je už chladno a tmavo aby som sa šiel omočiť, tak i len z útesu nad plážou vychutnávame západ slnka. Máme ešte bio červené vínko z rumunskej Constanty a dánsky modrý syr. Takže nič lokálne. Z opačného konca pláže k nám dolieha hlas českého DJ, ktorý zahajuje detskú diskotéku. No super. To nám tu ešte chýbalo. Dúfam, že tie decká moc dlho nevydržia smažiť.
D36: 2014/06/04 Tsarevo → Burgas
Ráno na pláži nás pri cvičení jógy chytí dážď, takže docvičím už celkom mokrý a rovno môžem ísť do mora. K medzitým zdrhne s vecami do auta, takže sa len obujem pod stromom a v plavkách bežím za ňou. Začne riadne pršať, tak sa preparkujeme pred podnik, čo sme zbadali včera, že sa naraňajkujeme. Nemajú v menu jedlo, ale babka povieže nám spravý nejaké kebabča za 1.2Lei. Čaj je za 0.6Lei, mastika za 1Lei. Čo sa môže pokaziť. Dáme si čaj a mastiku a babka nám bez opýtania donesie decovú. A že jedlo bude za chvíľu hotové. Najprv príde šopský a potom jedna opečená klobáska a jedna fašírka. My zatiaľ posrkávame mastiku v tomto usmoklenom počasí a pozeráme GoT na notebooku. Dáme si ešte čajík a na obed sa presunieme do reštiky s internetom. Majú tam menúčko za 3.6L a slušný net. Jedlo vyzerá fajn, ale je úplne bez chuti. Nie nechutné, len bez chuti. Tu teda určite nepoužívajú zvýrazňovače chuti. Zbehneme sa schovať do auta, podriememe, počítame a po skorej rybacej večeri v tom istom podniku – kde sme mali tie isté rybky ako v Sozopole a tiež som cítil po nich pažerák – vyrážame späť do Burgasu. Cesta do Plovdivu a Sofie totiž vedie len ztade.