D092: 2016/02/11 Colonia del Sacramento → Montevideo
Rozhodená K sa nedokáže kvôli plošticiam ani naraňajkovať. Mlaďoch na recepcii sa ale tvári, že o ničom nevie a pýta sa, či sme náhodou nemali otvorené okno a nenaliezli nám dovnútra ploštice. Moc mu neveríme, lebo sme ho videli ísť z našej izby s matracom a len sme si neuvedomili, že to znamená problém. Mne sa v Colonia celkom páči, a dokázal by som tu možno ešte noc zostať, ale chrobáky sú úplne dealbreaker.
Na stanici vidíme úplne obžratú Kanaďanku v rokoch, ktorá bola aj na našom hoteli. Spriadame si kadejaké teórie, no ona tvrdí, že to má z Toronta. Je to neuveriteľné, ale možné. Nie sme si ale celkom istý jej príbehom, lebo nám tvrdí, že ide do Toronta. V buse je síce internet, ale aj tak je brutálne drahý (330UYU za 2 hodky). Vystupujeme v Montevideo na dosť plnej stanici. Na ukľudnenie si kupujeme v McDonalde zmrzky a snažíme sa zistiť čo a ako.
Cestou na najbližší hostel sa zastavíme v hoteli/bordeli. Majú tam síce dobré ceny za celú noc (najlepšia cena – 200UYU je za dvojhodinovú sprchu), iba 990UYU, ale akurát sa asik menia smeny a nevedia nám ukázať izbu.
Končíme na priemyselnom hosteli,kde sú nejako zanprázdnení tak ja idem ešte raz do bordela. Zase je tam nejaký problém s izbou a nemajú tam ani internet a kuchyňu. Nechápem, čo tam tí ľudia robia – asik len upratujú – ten bordel naokolo. Tipujem, že ani telku tam nemajú.
Tak sa ubytujeme na hosteli a ideme trochu omrknúť mesto.
Nemali sme zase raz poriadny obed, tak trochu olovrantujeme v cukrárni a vraciame sa do supermarketu. Tam nám pri pokladmi vtipná predavačka urobí návrh, že keď sme v UY treba piť lokálne vínko. My sme ale už jedno skúšali, a sme presvedčení Malbekáči.
Na hosteli si spravíme burgre z dvoch tipov mletého mäska a zostávame pracovať na darčeku pre K – novej webke.
D093: 2016/02/12 Montevideo
Náš miláčik má dnes narodeniny. Začíname v pohodke jógou na streche, ale potom sa to trošku pokazí. Lebo na priemyselnom hosteli kde sme, je už všetko spanie vypredané. Tak cupitám podľa mapy 15minút a zisťujem, že majú poloprázdny hostel. Dokonca za smiešnych 40USD môžeme mať aj vlastnú izbu. Nelením a bežím zobrať K na izbu. Cesta späť trvá len 12 minút, i keď pochybujem, že s veľkými vakmi to dáme tak rýchlo. Otepľuje sa a s vakmi cesta trvá dlhšie, ale aspoň ideme priamo najkratšou cestou. Na hosteli je ešte zavčasu na ubytovanie sa, tak len nechávame vaky a ideme sa prejsť do mesta. Prechádzka končí nákupom krasotín pre oslávenkyňu a obedom v megareštike. Dáme si chivitos pre dvoch. Čivitos sú rezne obložené praženou slaninkou, šunkou a kilom hranoliek. Tie hranolky ani nevládzeme dojesť. Na konci jedla nám je jasné, že domov pôjdeme autobusom. Na ten čakáme pomaly 10 minút, a potom stojíme na každom rohu a ešte aj medzi rohmi. V buse je, keď (skoro stále) stojí riadne teplo, takže nakoniec aj oľutujeme, že sme nešli peši. Na hoteli sa konečne ubytujeme. Z menej horúcich izieb je voľná už len osmička. Tam si dávame siestu. Pri pivku na vytrávenie sa nám prihovorí neanglicky hovoriaci Ind z našej izby. Aj by sme ho ponúkli, no nerozumieme si, a možno ani nepije.
Zase raz berieme bus, tentoraz do centra. Z tade prešlapeme do prístavu, kde nás recepčná dvakrát vystríhala, aby sme nešli. NiČ sa nám nestalo, ale nemáme chuť sa tam moc zdržiavať. Chvíľu počúvame bubnovačku a ideme na ramblu, teda promenádu. Prešlapeme 3.5km popri rieke a sme prekvapení, že supermarket je ešte o 22:00 otvorený. Spravíme večerný nákup a potom romantickú večeru (klobáska, mortadella a sušená krkovička) na ulici. Vonku pred hostelom sú dva stoly a pri druhom sa objaví aj náš Ind, tentokrát zjavne už s kamoššom, na ktorého čakal.
Vybehnem po stopách barmana, ktorý práve prišiel s bedničkou litrových pív a objavím obchodík na opačnom konci bloku, kde majú 960ml Patricia pivko za 85UYU. Tak si trošku ešte predĺžime narodky. Veď obchodík je otvorený až do 1 v noci. Ind sa vyberie smerom k obchodíku s tým, že sa ešte vráti. Nechápeme, čo tým chcel povedať, ale na izbe sme tým pádom sami dvaja.