D091: 17FEB2017 Siquijor → Dumaguete → Moalboal
Skoro vstávame, aby sme sa stihli dostať do prístavu a kúpili si lístok na loď. Po pár dňoch divokého mora začínajú lode jazdiť a je predpoklad, že by sa mohli rýchlo zapĺňať. V Nemecku je akýsi problém s proxyserverom, tak to riešim na internete pred zavretým barom, kým mi nedôjde baterka. Potom musím hľadať zástrčku, aby som to dokončil. Otravuje ma tricyklista, no kým skončíme robotu zmizne.
Tak si naložíme vaky a ideme smerom do prístavu. Zastavíme si trúbiaceho 3cyklistu, že nech nás reku zoberie za 30ku. A on že tak to teda veru nie, zoberie nás za 50ku – 25 na hlavu. To je milé, dal nám cenu pre domácich i keď my sme mu ponúkali o 10pesos viac. Vyzerá, že ešte len ide do práce, takže sme pre neho bonus. Ostatných pasažierov vyzbierali dva jeepney, čo išli pred ním.
V prístave nám nemá ako vydať, tak kupujeme lístky na loď o 9tej a ja ho potom hľadám s výdavkom. Dáme si raňajky a ideme si sadnúť do prístavu. Začína nám byť smutno. Bolo to tu super, až na ten ďaleký odliv a príliv poobede. Aj jedlo sa dalo vybrať a romantická chajdička za 9EUR bola tiež fajn.
More je pokojné a cesta prebehne bez komplikácií.
Po chvíli hľadania si tlačíme letenky na náš letecký presun do Singapuru a keďže máme ešte trochu času nakupujeme aj mangovo-rumový likér a pivko na okoštovanie. Na promenáde nás dnes otravuje kopec žobrákov. Mama nabáda malé usoplené Cigánča, aby žobralo od turistov. Otec predáva zaručene pravé perlové náhrdelníky a Viagru. Neviem či pravú alebo ľavú, neskúšal som.
Na obed v Pasta King sme sa dohodli s Aileen na FB. Aby sme sa neprejedli, dáme si malú porciu guľových špagiet. A je to tak ako som sa obával. Mám len jednu mäsovú guľu. Až sa mi zdá, že mi to aj menej chutí. Stále je to ale super a pochutnáme si aj na puttanesca a tuniakových cestovinách. Dorazíme sa nakoniec božským tiramisu. Keď nad tým ale teraz tak rozmýšľam, mal som si dať radšej dve gule ako tiramisu. Na gule nič nemá. Biele víno nám dnes nechajú len tak na stole. Je to prekvapivé, keď nám posledne doniesli kýblik s ľadom na červené.
S Aileen potom kecáme nad kávou ešte vyše hodiny. Rozpráva nám, ako chce premeniť svoju haciendu s pozemkom na hostel alebo B&B. Dávame jej pár tipov a kvákame o všetkom možnom. Aileen nás hodí do prístavu. Cestou ideme popri pláži a ukazuje nám novú výstavbu a pozemky, ktoré kedysi mala s prvým Austrálskym manželom, no nezostali jej pri rozvode.
V prístave akurát stíhame nalodiť bárku s utečencami. Vyzerá to dosť drsne. V podstate je to len veľký čln s bočnými stabilizáciami, plný desiatkami ľudí.
Späť na Cebu platíme ešte 2.5peso daň na prístav, rozbehnutí precupitáme okolo taxikárov a doprajeme si výšlap na hlavnú cestu. Za odmenu si zadelíme jeden 0.5L red horse, aby sme nezmeškali bus. Chlapík asi nedôveruje naším schopnostiam ho friško vypiť, tak si vypýta zálohu za fľašu. A veruže sa v zákrute ukáže bus. Fľašu schovám za chrbát a kývam, nech nás zoberie. On ale len zatrúbi a ide ďalej. Dúfam, že tým myslel, že nás zoberie po otočke v prístave. Dopijeme pivko a o pár minút nás bus berie 4km na prestupisko. Tu musíme chvíľu čakať, kým vyrazíme. Čaká nás nekonečná cesta pobrežím, 3 cykel na pláž a… žiadne ubytko. Zase raz sa nevieme v Moal Boal ubytovať. Možností je viac, no náš Číňan je mimo a vyzerá, že lacné izby za 1000ku sú plné. Ideme na pivko a skúšame to znova. Stále nič.
Ideme hľadať niečo pod zub a nastane trapas s večerou. Objednávku začnú robiť po skoro hodine a na nič nemajú poriadne suroviny. Tak to zrušíme a dáme si dve (veľa) porcie bravčovinky vo vegánskom podniku. Obe sú super a na rôzne spôsoby. Nejako som predpokladal, že jedno jedlo bude vegetariánske.
Nakoniec sa ubytujeme v hosteli, bez zvuku motoriek a kohútov, ale píska nám tu malý geko, ktorý nakoniec nie je gekom ale ventilátorom. Ešte ma prevádzkar stihne nasrať, keď si znavený s vakom cupitám okolo baru, aby som sa začekoval a idiotko na mňa že: „kam si sa vybral“. Debil, keby mali jasne značené, kde je recepcia a sledoval, čo sa deje, tak by sa takéto veci nestávali.

D092: 18FEB2017 Moalboal
Ráno máme nepríjemné faupax s čiernym čajom. Nevidím narýchlo cenu, tak si objednáme ku pečivku čierny čaj. Však aký tam môže byť problém. Posledne sme platili 20peso, tak tu to bude prinajhoršiom 30. Trvá to neskutočne dldho – v konvici došlal voda. Potom nám donesie dve šálky so horúcou špinavou vodou. Že to je od kávy. Tak si tam namočíme pytlíky vypijeme a druhý šok príde pri platení. Nemôžem veriť vlastným ušiam. Za každý čaj si vypýta 70Peso. To nemôže myslieť vážne. Majú to tam aj na tabuli. Úplný sen – nočná mora. Ešte aj netečie voda. My sme sa našťastie ospršili po jóge, ale nemecká freediverka je z toho rozčarovaná.
Sťahujeme sa ku Číňanovi do Kiss Diving – do luxusu na poschodí za 1500PHP. Na teraske nad cestou kohúty tak nepočuť, tak sme radi.
Hafkáči medzičasom narástli na nepoznanie a majú aj stlčenú búdu z drevených dosiek.
Berieme šnorchel a ponáhľame sa za sardinkami. Šťastie sa volá more plné rýb.
Zas a stále je to magické ako sa rôzne vrstvy sardiniek vlnia a prelínajú.
Divadlo nám dnes predvedie partička jackfish, ktorá z hĺby podniká výpady a strháva sa naháňačka. Prúd sardiniek sa hystericky myká medzi nami a tuniačikmi.
Prídu nás pozdraviť aj všetky korky. Koraly sú stále nádherné. Je to paráda byť späť.
Cestou naspäť K zbadá veselú pávovú modlivkovú krevetu, ako si veselo behá po piesčitom dne. Je pestrá a nápadná ako páv, veľká asi 15cm.
Keď vyrážame jesť vchádza akurát do vody partička Poliakov od nás. Blázni sú namazaní opaľovacím krémom úpne na bielo. A potom, že kto zabíja koral. Radšej by si mohli privstať a vychytávať slabšie slnko, alebo sa obliecť… ale aj taký môže byť život na útese. Plný namazaných ťupíkov. Už včera večer sa nám zdali iní, keď sme periodicky chodili pozerať, či je niekto na hoteli.
Z Dumaguete sme si doniesli aj biele vínko, tak behám chvíľu po obchdoch a zháňam ľad na schladenie.
Nasleduje obligárny obed v Chili – burger a pizza a obzeranie potápačov.
Pri večernom šnorchlovaní plávam dlho s korkou a keď príde bližšie neodolám a dotknem sa panciera.
Na západe na našej mikropláži sa nám každý postaví do záberu a fotí si náš záber. Nikoho to netrápi, že nám otŕča riť.
Večera je u lesbického páriku a dnes to riadne to štípe. K má čosi bez mäsa, s kokosovým mliekom a ja mám škvarky so šalátom. Partička belochov je už celkom nalúpaná, no naštastie sa im už nedarí kúpiť ďalšiu fľašu rumu a nakoniec sa poberú preč.
Nasleduje už len práca, štúdium a milované kohúty, ktoré vyblokujeme zavretím okna.

D093: 19FEB2017 Moalboal
Na raňajky nám Číňan ponúkne z jeho čaju. Je to mix červeného a čierneho a taký super som ešte asi ani nikdy nemal. Odfotíme si obal, že skúsime niečo podobné poriešiť v KL.
Náš posledný deň na pláži oslávime netradične v plaveckom rytme.
Na obed dáme pre zmenu dve pizze – tiež netradične v Chilies. Fakt ťažko povedať, ktorá je lepšia, či Neapolská alebo ich špeciálna.
Na západe sa 3 ruské decká s malou zabíjačkou na čele pokúšaju o samovraždu skákaním zo skaly, ktorá je asi trikrát vyššia ako najmenšie z nich. Odhodlane pred skokom vyprávajú a do piesku pod nimi sa vrhajú z víťazným pokrikom. Baví ich to neskutočne dlho a radšej si odtiahneme deku, aby nás nezasiahla spŕška piesku alebo kus odlomenej kosti. Potom si pod skalou na ockov pokyn urobia kopu piesku, aby mali mäkkšie pristátie a skáču do nej. Samo, že kopa sa rozpráši už po prvom skokanovi. Keď potme odchádzame z pláže, všetky tri decká sú namočené v mori v slabom svetle z baru.
Večeriame znamenité krevety a hovädského kalmára za 400, ktorého nám nakrájajú na kolieska a vypražia. Sme prví v reštike a keď nám donesú jedlo, razom sa podnik zaplní. Jedlo sme si nevedeli vybrať, tak sme pri pivku čakali 7 minút, kým na motorke doviezli novú dávku morských plodov. Vybrali sme si potom tie čestvejšie vyzerajúce.
Popri práci K balí, lebo zajtra letíme do Singapuru a cesta je ešte dlhá a chceme toho veľa stihnúť.

D094: 20FEB2017 Moalboal → Cebu → Singapore
Skoro ráno dávame posledné plávanie so sardinkami. Všade je ešte kľud, ale poriadne nás zošľahajú medúzy.
Spolu vidíme hádam všetky korky a cestou späť aj hada. K od strachu na mňa vylezie, skoro sa utopím. Zostanem ešte chvíľu pozorovať jackfisha ako naháňa sardinky.
Vo vonkajšej sprche nám netečie voda. Rully neskôr vysvetľuje ako to tam chodí. Vraj ju mesto vypína bez varovania a predáva potom vodu na kubíky vozenú na malých autíčkach. Kiss si buduje podzemnú nádrž, z kade bude v prípade výpadku môcť čerpať vodu. Neprekvapivo nám nejde ani voda na izbe.
Lúčime sa s Číňanom a dostávame prívesky.
3cyklisti chcú 150Peso, tak sa prejdeme až do polky pláže, kým nás zoberie chlapík, čo vyložil tovar. Na hlavnej ceste je nátresk. Do prvého busu sa ani nezmestíme, taký je plný.
Zháňam kredit na internet do telefónu a K kupuje koláčiky. Čas beží a busy nechodia.
Čakáme spolu s partičkou Slovákov, ktorým ale letí lietko až zajtra. Dali si pre istotu rezervný deň v Cebu City. My sme to riskli a teraz zvierame zadnice.
Do druhého busu, ktorý nás odmáva a zastane až kus ďalej sa ale už musíme narvať. Bežím s 20kg vakom za busom, zistíme, že má miesto v kufri, tak sa vložím vak a natrepeme sa na stojáka na schodíky. Slovákom hovorím, že na vaky ešte miesto je, ale na nich moc nie. Majú ešte čas, tak sa nejdú narvávať. Zjavne je pondelok a celý ostrov sa presúva za prácou. Po pár zastávkach sa trochu miesto utrasie a K sedí pri tyči vedľa smetiaka, poloha Tarsier.
Malý vak máme pri vodičovi a kohútovi v krabici. Tých kohútov sa asi už nikdy nezbavíme. Cesta ide strašne pomaly a my len dúfame, že to stihneme.
Po niečo vyše 3 hodinách sme konečne v meste. Skúšame Uber na letisko, no nejako nikto nechodí, tak nakoniec berieme taxi. Spravíme si zastávku na darčekový rum a šofér nechápe, že riskujeme, že zmeškáme lietadlo.
Na letisku si užívame v Starbucks, lebo máme zrazu dosť času. Vybehnem von na jedlo a musím obehnúť celé letisko, aby som sa dostal do 7Eleven. Tam majú dosť slabé sendviče, tak si dáme parádny pastrami v SB. Panika začne, keď zistíme, že musíme zaplatiť odletovú daň 16USD na hlavu. Nemáme už dosť Pesos a z dolárov nám nemajú ako vydať. Je to vcelku prúser, no nakoniec nám rozmenia 20USD vo vedľajšom okienku a jednu daň platíme v Pesos a druhú v USD. Na bráne si ešte dáme posledné plechovkové San Mig pivko za 90 a letíme.
Let je ok. Uber pool nás po panike bez WiFi na taxi stanovišti naloží na bráne č.2 spolu s našou spolucestujúcou a vyhodí v hoteli booknutom na dve noci cez Agoda za odhadovaných 10SGD.
Nočná jazda Uberom vyzerá ako jazda budúcnosťou. Vysvietenejšie a čistejšie ako v Nemecku.
Na rohu u Číňanov máme rezance s kuraťom – len jednu porciu, lebo je už veľa hodín.