D078: 04FEB2017 Moalboal
6:30 mávame pasažierom Clintovho taxíku šťastnú cestu a skúšame sa trochu dospať.
O 11:00 stojíme v tieni protismeru, po hodine a 1 pivku ide prvý bus. Prejdú tri plné, kým konečne sedíme v neklimatizovanom buse za 20 na terminál v Bato. Tam presadneme na práve odchádzajúci bus do Moalboal za 77. Ideme hodinu a pol popri peknom, zľahka rozbúrenom mori. Ostatní belosi povystupujú skôr. V Moalboal ešte navštívime bankomat, lebo na pláži žiaden nie je. Tricykel nás za stovku hodí na pláž, priamo pred hotel, ktorý je ale plný. Dáme pivko v obchodíku a K zmizne na skoro hodku, aby našla izbu. Nenájde, tak idem opačným smerom ja. Aj tam je to všetko plné. Okrem starého hotela vo vnútrozemí nájdem len nový čínsky diveshop – KissDiving, kde majú za tisícku izbu s klímou a sprchu, ale posteľ je dvojposchodová.
Večer sa šnorchľujeme na pláži pred barom a vidím aj sardinky a aj krásne koraly.
Na západ slnka sadneme prezlečení do baru. Trošku nám mrholí. Decká posielajú fotky z Manily, vykúpili hádam všetok rum a z Rasťa sa stal odborník na Uber.

D079: 05FEB2017 Moalboal
Pomaly sa dostávame späť sa do našej rutiny. Po rannej jóge nasledujú raňajky na teraske nad morom, kde svieti krásne slnko. Na WC kňučia malí havkovia, lebo ich kúpu protivšiváckym šampónom.
Podpisujeme si zajtrajšie potápanie a K si požičiava šnorchel.
Vchádzame do mora po schodoch rovno z našej terasky. Po štyroch metroch sú hneď nádherné koraly a hrana útesu. Plávame po hrane a o 10 metrov začína húf sardiniek potápame sa do milióna sardiniek, ktoré sa okolo nás preskupujú tisíckami rôznych spôsobov. Niekedy sú kľudné a iba plávajú predo mnou občas meniac smer. Takže najprv vidím len trepotavé chvostíky, potom idú bokom doľava alebo doprava, alebo sa pustia do hĺbky. Keď sú dole potápači, tak je húf roztrhaný s dierami a prúdmi a vyzerá to ako rozvodnená rieka. Alebo vyzerajú ako železné piliny na papieri, pod ktorým niekto myká magnetom. Keď sú v modrej hĺbke dravce sardinky znervóznejú a robia náhle zmeny smeru. Vtedy sa potápam smerom k dravcom a sú tak zovreté z dvoch strán. Vtedy travalley vypáli do roja ako namydlený blesk.
Keď máme dosť sardiniek, plávame po útese ďalej, kde sú krásne koraly. Sardiniek je tak veľa, že cez ne plávame asi 7 minút.
Obedná pizza je fajn a skúšame aj triple hippie yummy mungo fazuľu. K to varí doma lepšie – toto sa len dá.
Po obede sa schovávame sa pred slnkom a na západ – okolo 4.30 ideme šnorchlovať na druhý koniec – na plážičku s barom. Pobrežie je tu koralové, a asi aj táto pláž je len vysypaná navozeným pieskom. Je ale pekná a nám dvom stačí. Koraly tu dosahujú nenormálne rozmery. Hlavne stoly, s priemerom aj tri metre. Sú tu aj koraly, čo vyzerajú ako okrasná kapustička, alebo diamantová brokolica. Vidím aj nebezpečne vyzerajúceho pásikavého hada a – prvého v živote a zelenookú sasanku. Bežne sú tu aj dve menšie hawksbill korky a jedna veľká zelená.
Pivko pri západe z obchodíku (90 za 1L redhorse) poteší, no večera v Chilli bare nemá chybu. Majú slušný mega burger ale hlavme super bomba špica pizzu. Fantastické je mangové mojito, ktoré lahodne kombinuje zrelé mango a lokálnu mätu.
Dáme trošku práce a príde skorá noc, lebo sme uplávaní.

D080: 06FEB2017 Moalboal
Pečivko na raňajky chodím kupovať do vozíka pri Chilli bare a čaj ešte máme čierny z Kuala Lumpur.
Na potápanie sa k nám znenazdania pridáva párik Číňanov. Dosť dlho čakáme na loď, ktorá vykladá šnorchlerov z ostrova Pescador, kde my ideme potápať.
Divemaster Rully nám včera sľuboval dva ponory na Pescadore, no dnes je to inak.
Po prvom peknom ponore na Pescadore ideme naspäť a ponárame v rezervácii.
V prestávke Rully šúľa cigaretku. Najprv poškrabe prackou z opasku list z ovocného stromu, aby bol ohybnejší, potom odtrhne pásik z veľkého tabakového listu a vroluje ho dnu. Dohodneme sa, že nám donesie od suseda profi zrolované pre kamarátov z PéDe, lebo jeho demonštračná cigareta Číňanovi moc nechcela ťahať.
Na druhom ponore vidíme pod vodou neviditeľnú bielu frogfish, korytnačky, nudíkov a prenádherné koraly. Najväčší hit je jaskynka, kde sú mušle zvané elektric clam – elektrická mušľa. Po kraji otvorenej červenej mušle behá modré prebleskujúce svetielko. Vyzerá to ako elektrický výboj. Číňania ma tak trošku serú. Furt sú v modrom ďaleko a keď Rully niečo objaví prihrmia ako blesky a narvú sa mi do záberu. Vrcholom je, keď ma malá Číňanka podpláva a pätičkou plutvy ma kopne do gulí. Taký som v šoku, že sa len neveriacky obzerám a keby nemám v hube regulátor, tak to aj rozdýchavam. Ani sa neobzrie a neospravedlní. Odteraz sa bojím Číňaniek viac ako žralokov. Tým sú moje súkromné partie sväté. Aspoň doteraz boli.
Po priemernom obede pizze a ryby vo veľkom rezorte robíme ponor priamo z hotela – domáci útes so sardinkami. Pridá sa ešte jeden Číňan, tak si dávam extra majzla na guľky.
Rully šúľa cigu, krásny tvar, bojíme sa pred ponorom potiahnuť, aby sme sa nezadrhli pod vodou.
Sardinky sme nechceli potápať, lebo šnorchlovanie je dosť dobré, tak sme si nevedeli predstaviť, ako to môže byť lepšie. A veruže nebolo. Aký je útes hore pekný, tak dole je taký mŕtvy… biely a pieskový. Celý čas sme pod sardinkami a vidíme ich len ako čierne tiene. No čo už, aspoň vieme teraz naisto, že náš predpoklad bol správny. Nie sú žiadne pochybnosti. Aj také môže byť potápanie – slabšie ako šnorchlovanie a zároveň náročnejšie fyzicky, časovo i finančne.
Keďže nám včera mangové mojito nenormálne chutilo berieme dnes dve z Chillibaru, šnorchľujeme pri západe a, plážujeme. Drink ale nie je dnes taký dobrý ako včera.
Cestou späť vraciame poháre a v podniku skúšame okrem Chilli special aj Napoli pizzošku. Tá je úplne iná a tiež super.

D081: 07FEB2017 Moalboal
Kohút kikiríka ako vždy už od tmy. Dokonca včera zakikiríkal už okolo 23:00. No, naša lacná izba má okná na nespevnenú ulicu. Premávka nie je žiadna, možno tri motorky za deň, ale debilné kohúty susedov oproti to vynahradzujú.
Po raňajkách dostávame krásne čínske štemple do logbuku.
Šnorchľujeme až na večernú pláž. Sardinky sú pre nás ešte stále magické.
Dnes sa ako pointilistické ťahy štetcom mihajú v rôznych úrovniach svetelnosti.
Sprevádzajú nás korytnačky a K vyhodnocuje náš útes ako najkrajšie koraly na svete.
V plytkej vode sa v koraloch schovávajú mikro farebné rybičky.
Lepok z pizze sa podpísal na našom trávení, tak skúšame menu obed vo vegreštike.
Večer dostaneme fotky od párika z Číny. Guľokopka fotila na iPhone v podvodnom púzdre z HongKomgu – pozor, nie Číny. Dnes sme nešli potápať, lebo som nechcel ísť s týmito nebezpečnými expertmi. Ale inak sú milí.

D082: 08FEB2017 Moalboal
Rully nám donesie 3 cigy. Chceli sme 10 no on zabudol, tak nám dal z jeho zásob. Zo šnorchlovania sme takí hladní, že zase dávame obed v Chilli. Štandardnú Chilli special pizzu a megahambáč so 400g mäsa. Hambáč chodí skôr, no kým príde posrkávame San Mig a pozeráme akomsa z vody ma striedačku vynárajú potápači a korytnačky. Je to super pocit – mať odplávané a vegetiť pri ľadovom pivku čakajúc na jedlo. Kým príde pizza hambáč je zjedený.
Po obede siestujeme na terase s cigou od Rullyho a prihovorí sa nám potápač z Kórei, že čítal, že Európania majú iné gény a môžu len tak ležať na vode, kdežto Aziati musia mat záchranné vesty, lebo padajú ku dnu. Zdá sa mi to blbosť, no K mu pohotovo povedala, že u nás zas píšu, že Azouši nemajú enzým na štiepenie alkoholu. Tak či tak, skóre vyzerá lepšie pre Európanov.
Počas siesty majú kohútí susedia detskú párty. Dokonca vytlačia na veľké plátno fotky a venovanie mladému. Rozvešajú aj balóny a vyložia medzi kohúty stoly a stoličky. Okolo 18:00 je už po párty a vonku je len jeden stôl s kýblikom ľadu a pálenkou.
Pri západe slnka si dnes dávame masáž. Nemáme dobré skúsenosti so suchými masážami, keď je naokolo piesok, tak dáme radšej olejovú (300). Prekvapivo je to lacnejšie ako suchá (400). V Thajsku to býva naopak. Používajú akýsi minerálny olej, ktorý nechce ani za boja zísť dole. Ešte na druhý deň vo vonkajšej sprche po šnorchlovaní po mojej koži voda steká v guličkách.
Na večeru máme najlepšie vyprážané kalamáre – squid fritáda, zo sépie, ktorú sme si vybrali na chladenom pulte (400).
U kohútov sú dospelý už celkom potúžení alkom, no idú spať pred desiatou. Potom nás serú už len kohúty – ale pomaly si zvykáme. Už nemám zakaždým, keď idem okolo takú silnú potrebu ich všetky pohrdúsiť.

D083: 09FEB2017 Moalboal
Dnes sme zbalení, že odídeme, tak ideme na raňajky ku frantíkom na croisant s nekonečnou kávou 150 a kontinentálne raňajky. Moc kávy nevypijeme, lebo nemáme moc tréning a čoskoro sme vystrelení z kofeínu ako šípy.
Cestou späť si ale K kúpi vlastný šnorchel, tak ho ideme testnúť a rozhodneme sa predsa len ešte ostať. Na obed je obligátny Chillies burger a pizza, lebo nám v tej vode zase raz vytrávilo.
Po HH na pláži večeriame u troch mladých báb hneď pri križovatke – sépia a tuniak.