D006: 13.11. 2018 Cebu City → Moalboal
Raňajky po vzore skúsených domácich chceme objednať cez telefón (však čo sa už len na čiernom čaji dá dokaziť), no ten náš prístroj nefunguje. No čo už.
Na South Bus Terminal berieme radšej Grab (P116) ako GrabTaxi. Pred stanicou nám chlapík povie, že vjazd do nej je za P10 extra, tak sa necháme vyhodiť na hlavnej ulici a prejdeme okolo piatich autobusov peši.
Končíme v bezklímovom bus do Moalboal za P115. Sedíme a vyskakujeme na zadných sedadlách aj do pol metrovej výšky. V Moalbola kupujeme v lekárni rôzne čaje (na raňajky) a trojkolkou zjednanou z P200 na P120 ideme na pláž. Necháme sa vyložiť priamo pred Kiss Diving. Okrem odstrašujúceho množstva šlapiek pred vchodom je tu ten istý personál. Dokonca si nás (K) aj pamätajú. Dive Master Rully má skupinu bláznivých Číňanov na Discover Scuba. Nevyzerá tým byť nadšený.
Ubytko je len na jednu noc a zasa najlacnejšie cez Agoda.com. Ale zdraželo to a nie je to už také pekné ako keď to bola novostavba. Je to tu za tie 2 roky zašlé.
Od radosti si dávame neskorý obed v Chili Bare, no nevýjde to podľa očakávaní. Či ešte nie je ešte sezóna, alebo začali šetriť, ale pizza vyzerá mrazená, burger priemerne. Jedine výborná frozen Margaritha to ako tak drží nad hladinou. Výhľad na šnorchľovačov a potápačov je ale zábavný a my sme radi, že sme späť.
Cestou späť zisťujeme možnosti ubytka od zajtra na týždeň. Je to lepšie ako cez sezónu, ale ceny sú dosť dramatické. Dolámaní z cesty ešte trochu zaspávame a vidíme už len posledné lúče západu. Prácujeme pri teplom čajíku a keď sa rozprší presúvame sa do závetria, lebo nám fŕka na kompíky.
Vyzerá to tak, že aj matrace zamenili za vrchné vrstvy, takže posteľ je pekne tvrdá.

D007: 14.11. 2018 Moalboal
V Pacitas Beach Resort – na opačnom konci pláže nám včera babka nevedela povedať nič, len že o siednem ráno príde manažér, tak vstávame skoro a ideme to čeknúť. Dohodneme si trojku s ventilárotom, chladničkou a rýchlovarkou za P1000 na noc (z P1200) na týžden s tým, že po raňajkách prídeme. Na ceste do vnútrozemia si dáme u Izraelca fajné espresso z nedopraženej kávy a u babky kúpime tenké banániky a ryžu. Na našej teraske nad morom v Kiss Diving to spláchneme divným čiernym mumio čajom z lekárne.
Presúvame veci do Pacitas Beach Resot. U Číňana sme si nechali len plavky, že si dáme šnorchľovanie zo schodiska, omrkneme sardinky z bližšieho konca, keď nie sme ešte úplne fit. Vodička je teplá a keďže pečie slnko miestami na povrchu až nechutne teplá. Zdá sa mi byť viac korytnačiek ako minule, koral vyzerá horšie, aspoň teda na tých exponovaných miestach (celý stred). Sardiniek sa K zdá viac ako spred 2-och rokov, ja by som povedal, že tak rovnako.
V Kisse dali preč vonkajšie sprchy, takže zakvapkáme celú cestu na izbu do sprchy, ale aspoň sme dostali na cestu uteráky od personálu.
Obedujeme na konci trhu, v Little Corner Restaurant, kde nás kedysi zobral Rully. Majú tu slušný bihon (tenké ryžové cestoviny – vermicelli) s morskými plodmi. Mám tam až 6 kreviet, vyzerá to byť lepší pomer cena – výkon ako sépia. A ešte je toho aj tak veľa, že by stačila veru aj len jedna porcia. Nasleduje pracovná siesta a cestou si na recepcii kupujeme 20L bandasku vody za P50. Podchvíľou nám kikiríkajú kohúty, ale asi sú ďalej a nevadí to tak, ako v Kisse.
Pred západom si dávame šnorchľovanie. Kúsok od schodov sa pasie korytnačka. Na hrane útesu chytajú rybári a na horizonte sa črtá pekný západík.
Od bezzubej babky na uličke si kupujeme prvé mango (4ks za P120) a špekulujeme, že možno chcelo rum.
Z večere vo Ven‘z kitchen sme pekne vyštípaní. Zdá sa, že móda umelých mihalníc hýbe svetom traveleriek alebo len máme šťastie na tieto krásky.
Domáce kino dnes dáva Crazy Rich Asians, teda niečo na domácu nôtu. Videli sme na tom reklamu v lietadlovom časopise, tak sme si to chceli pozrieť.

D008: 15.11. 2018 Moalboal
Vstávame na budík, aj keď K sa moc nechce. Potrebujeme ísť čo najskôr, nech nás moc neopeká. Už o ôsmej ráno to slnko riadne cítiť na koži. Problém je, že kým sa vymoceme do vody, je akurát riadny odliv a musíme sa brodiť v plytčine po kameňoch a tráve. Ďaľšia nevýhoda sú hordy šnorchlerov vo vode a neustále písakanie a vykrikovanie z lodí, aby sme sa uhli a nedostali masáž lodnou skrutkou zadara. Korytnačiek vidíme toľko, že ich ku koncu ani netočíme. Často sa pasú už na začiatku. Len tu je totiž trávička, ktorá neskôr ustupuje koralom. V jednom momente mám v zábere tri korky. Musel som si ale za jednou odplávať do hlbočiny. Nad útesom (v plytčine) sa tak nekongregujú. Sem tam ale nejaká polihuje zapichnutá v hrane útesu. Rybičiek je všade mrte, len slnko je často zatiahnuté oblakmi, tak sú rybky menej farebné.
Sardinky sú super ako vždy. Najviac je to dráma, keď ich bublinami zo spodu tlačia potápači a do toho ich lovia väčšie ryby. Niekedy lovcov zbadám, normálne sa ale otočím o zlomok sekundy neskôr, keď už sú dávno neviditeľní. Pravda je taká, že ich vidím len vtedy, keď sa na tú akciu náhodou pozerám. Tuniačik si celkom svižne napláva a urobí takú rýchlu vývrtku do sardiniek, že nestihnem ani bliknúť okom a zmizne. Raz ale uvidím ihlicu krokodíliu (houndfish) ako chytí sardinku do papule a chvíľu s ňo zápasí, kým zmizne vdiaľ.
Cestou späť vidíme v plytkej vode lovca s gumi-harpúnou, čo má na opasku viac menších rybiek a hada.
Raňajkujeme u nás na terase. Mango od babky z ulice je super sladunké a ani moc nekvapká. Padne aj posledná Mila. Čierny čaj – Lipton ale nechutí tak dobre ako v Cebu. Neviem, či to nie je iné balenie a zrejme aj krajina pôvodu.
Obed vo Ven‘z je fajn. Výborné kari kura a bravčový Sisig (kúsky mäsa na škvrčiacom liatinovom tanieti) korunujeme mango floatom a zapíjame ľadovými zelenými čajmi.
Po jedle sa rozdelíme. K kupuje banány (á P12) a ja idem po triphalu, ktorú som zabudol v Kiss Diving. Rozprší sa, tak chvíľku postávam pod strechou až si uvedomím, že K má dáždnik. Tak sa vyberiem von a ona aj už kúsok od Kissu. Leje a leje a leje až do večera. Raz darmo, je ešte stále obdobie dažďov. Keď chvíľu neprší vyberieme sa na neskorú večeru – už potme – do 3 Bears zadnými uličkami do vnútrozemia.
Miestami sú tu kaluže, ale inak ideme stále po betóne, čo je lepšie ako po výmoľoch v štrku cez pláž. Z džungle a banánových políčiek sa ozývajú čudesné zvuky, no sem tam míňame dom, alebo motorku, tak sa až tak nebojíme.
Dorazíme ku vyveselenému podniku, kde nás volajú dovnútra. Nemyslím, že sme na mieste, tak sa pýtam, čo to je. Je to Taco Bar, tak vieme, že ešte kúsok a sme tam.
3 Bears je nový podnik na vybetónovanom dvore pred veľkým barákom. Momentálne sú prví na TA. Majú rum (Tanduay) s kolou za P40 alebo za P50 (menej ako dolár) s Zabana rumom. Tak skúšame náš prvý rum. Chceme oba, že to porovnáme, no majú len Zabana.
Sendvič s cibuľovými krúžkami a kúskami kuracích prsíčiek v cestíčku je veľmi fajn. Dobré, i keď tvrdé sú aj hranolky zo sladkých zemiakov. Katkina kari zelenina je konzumovateľná. Najviac nás ale sklame teplý brownie so zmrzkou. Obe ingrediencie sú také nejaké sáčkové, nezaujímavé. Čakal som veru viac. Celkom som presvedčený, že podnik je len vyhipovaný na TripAdvisore 20timi pozitívnymi recenziami. Zase mrholí a mrholením ideme aj tou isou cestou domov, i keď sme chceli ísť cez pláž. Pri predstave zachádzky a výmoľov volíme radšej divočinu.

D009: 16.11. 2018 Moalboal
Podarí sa nám skôr vyraziť a máme aj parádne počasie na ranné šnorchľovanie za sardinkami. Odliv sa posúva naším smerom, takže vchádzame do vyššej vody a môžeme skôr začať plávať.
Zdá sa nám, že vidíme barakudy, ale po chvíli naháňania sú to len ihlice krokodílie. V sasankách pozorujeme nemuškov. Len títo tu su viac do červena ako Nemo. Vo vode sú už zasa hordy, tak sa vraciame späť.
Je už dosť hodín, tak raňajkujeme na teraske mango, banán a čierny čaj, i keď máme v pláne raz vybehnúť na domáci chlieb a vajko.
Po jedle pozeráme videá a sme nadšení, čo sme potočili. Už len to vedieť nejako spracovať. Počítačujeme vnútri len spodnom prádle, lebo vonku je už celkom pekne (rozumej brutálny výpek), keď v tom niekto klope na dvere. K zdrhá do sprchy a otváram v trencliach dvom babkám, čo napochodovali, že houskeeping po 2 dňoch. Sme radi, že sa zbavíme piesku, no ešte nie hneď, tak ich odkladáme o hodku, že keď pôjdeme na obed. Medzitým musíme spratať náš bordel aspoň do šuflíkov, aby sme ich neodradili, keď vôjdu do nášho doupě. Po hodke sa vymoceme a vidíme babky pred recepciou ako nedočkavo vyrážajú do nášho upratovania.
Ven‘z stále nie je otvorený, vedúca vonku zametá. Vraj mávajú večer dlho otvorené, tak si z 11:00 otváracej dobe moc hlavu nerobia. Je 12:45 a do desať minút vraj otvoria. Ideme hore do obchodíku a dávame Litro Red Horsa (P100) v samoške. Dostávame aj sklenené poháre a majú tu aj štýlové sedenie, ktoré nám promptne uvoľnia. Kupujeme si aj zázvorový čaj a rum, keby tajfún priniesol zimu a nedajbože aj zavreté obchody.
Vo Ven‘z majú dnes konečne kokos a dávame si mega štipľavé kary a vegetariánsky sisig z baklažánu. Chlapík sa uisťuje, či nie je K vegánka, lebo tam dávajú rybu omáčku. Pri platení sa vedúca pýta, ako štípalo štipľavé jedlo. Hovoríme, že dosť. Tak nás pri vydávaní dopletie, že miesto P400 platíme P600 – z tisícky nám vydá len 400, zistíme to neskôr pri nahadzovaní kasy.
Cestou domov kupujeme ešte jeden kokos (P50) v marketovom ghette a dávame ho do chladničky.
Po práci ho potom pri západe slnka cuckáme na pláži vychladeným sans rum.
Západ je super, tak rýchlo migáme do novej reštiky (ešte nami nenavštívenej, no bola tu aj pred dvoma rokmi) Lantaw, kde je z poschodia pekne vidno posledné svetlo zapadnutého slnka nad zátokou. Chceme vyskúšať všetky vychytávky, tak objednávame tuna sashimi ako predjedlo. Donesú nám kúsky surového, teplo pôsobiaceho tuniaka. Ako keby ho porcovali pred piatimi minútami. Dojeme to so sójovkou a brutálnym wasabi a sme celkom najedení. Potom ešte príde Kinalaw – filipínske ceviche z tuniaka a nenormálne veľká porcia červeného thajského kari. Riadne sa obžerieme a búchame si hlavu o stenu, že sme si to mali radšej rozložiť na viac krát. Sashimi bolo fajné, ale kinalaw mal v sebe moc veľa veľkých kúskov ďumbiera.
Keď sme šli na večeru vyliezal vyfintený shemale (pajko prezlečený za ženu) z jedných dverí, tak som sa tak nahlas čudoval, že kam sa vybral. Cestou naspäť sme ho na konci gheta videli za barom, tak hovorím K, že aha, sem sa vyfintil.
Prejedeným sa nám moc nechce už robiť, tak len kukáme nekonečnú Mission Impossible a trávime o 106. Dokonca si dovolíme aj jedno malé pivko z našej barovej chladničky. V noci sa budím na Katkin drsný kašeľ, stále to ešte chúďa nemá v poriadku.

D010: 17.11. 2018 Moalboal
Ráno posúvame zasa trošku čas, vo vode sme už o ôsmej. Hladina je ešte stále dosť vysoká, tak sa nám dobre vchádza do vody. Víta nás korytnačka, čo sa pasie v plytkej vode a potom ďalšia, tá pred nami mizne v hlbokej modrej vode.
Točíme sardinkové divadlo a zdochne nám baterka, ktorú sme od včera nevymenili, lebo sa tvárila ešte dosť nabito. Vidíme žltú trumpet fish ako loví sardinky. Kondička sa zlepšuje a doplaváme až ku Kiss Diving. Tým že sme skorej vyrazili, je aj menej šnorchlistov, ale keď sa vraciame je to už celkom husté.
Na domáce raňajky máme dnes rozseknutý kokos zo včera, banán a čierny čaj. Tento z obchodu je lepší, silnejší, chutí ako v Cebu City.
Ven‘z má stále zavreté, tak kupujume nový lokálny rum a krekry no stále je zavreté aj keď tam je už motorka. Kúpime 2 kokosové koláčiky zo stánku (P5) na zajtrajšie raňajky a poďho do Lantaw. Tam nás ani po 20 minútach neobslúžia (neprídu ani len zobrať objednávku), tak balíme a mydlíme na na mólo do Little Corner na morský bihon a curry zeleninu. Majú tu aj slušným rumcoke (P50) pocuckávame a kukáme na tri vtipné Aziatky ako okupujú rybársky člnok a dokola sa na ňom fotia na foto dňa. Tá prvá čo fotí má celotvárovú masku na sebe, ani si ju nedáva dole a cvaká na mobil druhú. Masku si dá dole, až keď je ona na rade byť fotená.
Ja pracujem a K sa skúša ponoriť do editovania videí.
Západík je pekný s barovým rumcoke (50), len som nestihol barmana stopnúť, keď do toho lial umelú limetovú štavu. Zvyšok malej koly, čo sa mu nezmestil do pohárikov nám dáva k tomu.
Počujeme aj prvého Čecha ako sa hlasnejšie vybavuje s lokálnymi a neskôr aj staršími kamoškami z CZ.
Večera vo Ven‘z sa dnes nesie v znamení fantastické kinalaw z porka. Na lahšom šaláte sú kúsky pregrilovaného bravčového mäsa a kože, je to výborne dochutené a chutí to fantasticky.
Zajtra majú family day (nedeľa), tak budú zavretí a my si budeme musieť nájsť niečo iného.

D011: 18.11. 2018 Moalboal
Je nedeľa a Xoxo má dnes 11. S gratulovaním ale musíme počkať, lebo na SK je o 7 hodín menej.
Vonku sedí záhradník na stolčeku a strihá trávnik veľkými nožnicami. Keď obstrihá všetko navôkol posúva si stolček a strihá ďalej. Terén je komplikovaný, ale záhrada je udržiavaná. Kosačkou by mu to nešlo rýchlejšie a asi by tie kopčeky aj zmasakroval a komplikované krivoľaké kraje musel aj tak dorábať ručne.
Vo vode je zase veľa ľudí. Niektorých vodia – ťahajú na šnúrke na ako balíček narkotík. Biely (neopálený) človek (často tučný Aziat) je v záchrannej veste, drsnejšie prípady ešte aj na záchrannom kolese a chudák malý čierny (od slnka) Filipínec sa s nimi ťahá hore dole vo vode, aby videli sardinky. Pripomína to ťahanie káčera po dvore, alebo venčenie psa. Balíčky narkotík samozrejme túžia po dobrej fotke s húfom sardiniek. Vtedy prichádza na rad špecialista – fotograf s plutvami. Ponára sa pod klientov a čaká kým mu kooperujúci aktívny nadháňač sardiniek vyrobí vhodnú situáciu. Sú to machri, určite si zaslúžia slušné sprepitné.
Vidíme znovu žltú trumphet fish v hejne sardiniek. Znovu nám zatopí kameru a to tak, že je vnútri hrdzavá voda a je to celé prehriate. Dúfam, že to ešte rozdýcha.
Katku na brehu pobaví babka z Ruska s otázkou, že či sú dnes vo vode sardinky. Sú, boli. Neviem o tom, že by chodili cez obed niekam na menučko.
Nám sa ale našťastie obed v Lantaw vydarí a po práci nasleduje pokojný západ a rumkola. Dnes má viacero podnikov family day, tak končíme v Chili Bare. Tam je dosť plno, no podarí sa nám prisdnúť si o osamelej pani. Pocuckávame na jej odporúčanie margeritu, keď v tom mi odpadne dno pohára aj so značným množstvom margerity, ktorá sa začne pohotovo topiť a rozlievať po stole. Reklamujeme to a dostávame nový a plný pohár. Pizza je slušná, takže ich ešte úplne nezatracujeme. Po Inceredibles 2 ideme skoro spať, aby sme mohli byť skoro vo vode.

D012: 19.11. 2018 Moalboal
Kameru dnes neberieme – nemali sme odvahu skúšať, či funguje. Dnes vidíme 3 korytnačky a dokonca jedna je úplne iná – Hawksbill (so zobákom). Tie bežné sú korytnačky zelené s tupými tvárami.
Máme málo šnorchľovačov a sardinky sú krásne.
Raňajkujeme banány z gheta, ktoré sú kratšie a hrubšie a chuťovo viac pripomínatú tie dostupné na SK. Namiesto upratovania je dnes len výmena obliečok a reštart internetu. Ten totiž zdochol a tak vedúca z recepcia kričala, až prišiel chlápek, ktorý sa vyštveral na zábradlie a vytiahol router zo zástrčky. Počkal 6 sekúnd a zapichol ho späť. Potom sme tam spolu stáli a čakali, kým internetové svetielko nezačalo blikať na zeleno.
Rozčarovane sa prizerám ako náš triedený odpad (papieriky zo záchoda a plasty z terasového smetiaka) upratovač zmiešava do jedného smetiaka.
Skúšame dnes obed s perfišným výhľadom v Židovskom café na opačnom konci pláže. Majú výborný čerstvý pita chlieb (plnený stejkovými rezancami a pikantnou zelenou omáčkou) a aj slušnú pizzu. Splachujeme to ľadovou kávou z frenchpressu. O zábavu sa nám starajú Azijati s prenajatým kajakom. Dvaja sa narvávajú do kajaku pre jedného. Babenka ide druhá. Má na sebe záclonový plážový županík. Hovorím, že to je hazard, v tom nastupupovať a ona ako keby ma počula sa vyzlečie do plaviek. V rukách zviera šnorchel a podvodnú kameru tak si hovoríme, že ak niekto skočí z toho kajaku do vody, tak takmer isto toho druhého vyklopí a naspäť sa už určite nedostane. Svieži vetrík vyfúkava na vode vlnky a o osud samovrahov sa strácha čašníčka, kuchtíci i sekuriťák. Číňanko smelo vyrazí proti vlnám no do minúty to otáča do smeru vĺn. To sa nám nezdá najlepší nápad, lebo ak sa nechá ďaleko zaviať, nebude sa vedieť vrátiť. Najpravdepodobnejšie sa nám javí, že ich vyplaví niekde na opačnom konci pláže a sekuriťák s kuchtíkom tam budú musieť naklusať a kanoe dovliecť späť. Preto sú takí zainteresovaní. Číňanko našťastie dostane rozum, niekde mimo výseč nášho výhľadu a s vypätím síl sa vracia do záberu.
Nevyzerá to byť dnes moc dobrý nápad ísť na takom člnku do vody. Na brehu sú pritiahnuté rôzne väčšie lode a vyzerajú byť obzvlášt dobre ukotvené. Všetky sú paralelne s brehom. Asi sa chystá nejaká povetrnostná pliaga.
Pri práci na terase štípu komáre. Vyzerá to na seriózny dážď. Večer vo Ven‘z poprvý krát čakáme na stôl. Sedíme na chodbičke na rohu a keď ide okolo sizling (škvrčiace bravčové), Katka to cíti na pleciach. Normálne ju ten horúci tuk ofŕkava. Tesne pred jedlom nás presadia za náš bežný stôl. Obaja máme ananásové jedlá. K si dáva bezmäsité a ja kuriatko. Je to výborné ako vždy, len ten debilný ananás je strašne horúci. Splachujeme to horúcim ďumbierovým čajom s calamansi (filipínske limety – malinké krížence limety a kumatu s veľa jadierkami).
Mrholí a tak sa schovávame u babky a kupujeme krásne magnetkové suveníry.
Znovu odíde net, tak čakám ešte hodku a potom ho idem zapnúť, lebo o desiatej mám telefonát. Stále mrholí. Na rohožke nám ležal pes – ešte je teplá. Je možné, že aj on nosí piesok, nielen náš Pieskomil (Katka). Vybehnem do mrholu a podľa vzoru chláka resetujem internet. Ten už potom vydrží až do konca pobytu.

D013: 20.11. 2018 Moalboal
Ráno sme v rekordnom čase na schodoch do vody a ja som už po kolená namočený (len K sa šišme) keď tu zrazu na nás kričia a pískajú, že nesmieme ísť plávať do vody. Vieme, že má poobede okolo 4tej chytiť sever ostrova tajfúnik, ale príde im neuveriteľné, že nemôžeme ísť do plytkej a kľudnej vody. Vraciame sa zronení a tak si v plavkách dáme aspoň rannú chvíľku jógy.
Na obed ideme znova do židovského podniku. Neservírujú tam pivo a majú povolené BYOB (prines si vlastné pivo – bring your own beer), čoho sme sa pohotovo chytili. Cestou sa zastavíme v stánočku s jedlom pre domácich a kupujeme Grande (liter) San Miguela. Mladý Rus čo tam zrejme obedoval je úplne v šoku, keď nám litrovku vydolujú z chladničky. Najprv sa po rusky pýta frajerky, že prečo si oni nedali litrovku a keď odchádzame počujeme ho ešte, ako sa po anglicky pýta chlápka, prečo mu neponúkol liter piva (za P100), ale dve malé pivká (za 2xP50)
Teta nám bez reptania donesie dva poháre s ľadom (na pivo), a aby sa necítila zle, objednáme si aj ľadovú kávu. Pita s kúskami kuraťa je fajná a pizza so štipľavým tuniakom je parádna. Sme až takí spokojní, že ideme do židovského kafé na hlavnej triede na mrkávaka a espreská. Pôvodne sme len vracali fľašky od koly, ale keď už sa schyľuje na ten tajfún a zbadám nikdy nevidený Zaban rum na polici nad predavačkou, zásobujeme sa pre prípad núdze. K rumu pribalíme aj tri 26gramové balenia halal krekrov s rybím olejom, keby to bolo naozaj zlé a nedal sa kúpiť ani bihon u nás na rohu. Veríme, že toto nebude náš posledný tajfún, ale zásoby sú zásoby.
Mrkvový koláč v kaviarni je brutálne veľký. Poleva je z kokosového mlieka, úplne poctivá kalorická bomba. Ledva ho po tom obede zjeme. Majú tu už aj menu jedla aj s cenami (ešte robia len raňajky) a pekné dvojstenové sklenené šialočky na espresso.
Stále mrholí a niektoré podniky a stánky sú pozatvárané. Ak zajtra pôjde loď, tak toto je náš posledný večer, tak na západ ideme na drinky, ktoré sme si vyhliadli už na obed. Sú parádne, len s mojitom sme sa sekli. Bolo umelé ako prsia Barbie.
Večeriame tradične vo Ven’z. Zase čakáme, lebo sme sa zahákli v židovskom podniku, no dnes sedíme lepšie – rovno pri mega adaptére na elinu pre nápis Ven’z a okoloidúce jedlá nás nezasahujú.
Obsluhujúci tranďák má veselé pásikavé nohavice a má radosť, že nás môže obsluhovať. Podnik je narvaný. Zajtra majú zatvorené lebo robia nejaký event, tak sa dnes lúčime.
Začína liať, pes sa schováva ku nám na rohožku.

D014: 21.11. 2018 Moalboal
Noc bola dažďovo-návalová. Lode dnes nejdú, celé Cebu je Signal 1 – maximálne nebezpečie. Námorná premávka je zakázaná. Ráno pani zametá trávnik s dáždnikom. Na vodu sa ani nejdeme pozrieť, rovno jógujeme. Za oholený čas si doprajeme raňajky v Backpacker MoalBoal. Majú tam vnútri kabínu z VW busu ako bar. Po dlhom čase máme vajíčko a kávu.
Od suseda sa dozvedáme, že je majiteľov syn. To by vysvetľovalo, prečo hovno robí a motá sa po pozemku ako neschopák.
Zase máme obed v židovskom podniku (Mayin). Dnes je to pre zmenu pita a burger. Porcie sú malé ale chutné a dostatočne výdatné. Katkina lacná maska na podvodné aktivity sa jej napriek všetkým pokusom neustále rosila, tak jej podvečer kupujem novú. Ideme ju testovať pred západom, no už k nám dorazili tajfúnové vlny a je to celkom drsné. Navyše je aj odliv a tak sa Katke podarí sa oplieskať o koral. Ja som tiež jedným prstom štrajchol niečo škrabľavé, ale nevidno žiadne stopy. Je aj silný prúd, tak sa ani moc ďaleko nedostanem. Voda je totálne zakalená a až dole vo väčšej hĺbke je to pomerne čisté. Rybky vyzerajú byť odparkované v plytšej vode, je to tam celkom zahustené.
Lantaw je dnes prekvapivo zavretý, tak sa vraciame do Little Corner Restaurant na bihon a curry zeleninku. Krevety sa mi nechce lúpať, tak si do bihonu dávame iba sépie.