D019: 04.11.2019 Sosúa → Santiago de los Caballeros
Po poslednom šnorchlovaní vo výbornej viditeľnosti balíme. Susedovi z Kanady, ktorý je tu na pól roka nechávame zbytok jedlých aj nejedlých vecí. Na posledný obed volíme hambáče so slaninkou. Lúčime sa s plážou a naskakujeme na extra sviatočný bus do Santiaga. 3+ hodinová cesta je miestami v oprave, je to pomalé. Uber šofér vyzerá ako drsný mafián. Za 20 minút nás vymrazí v klíme na kosť. Externá hala letiska je príjemná, sú tu veľké ventilátory. Pozorujeme čakajúce a lúčiace sa rodiny. Nabudúce by sme si mohli kúpiť všetko na letisku, pečené kuriatka vyzerajú božsky a pivo tu je lacnejšie ako na stanici. Podriemkavame do čekinu o 1 v noci.

D020-022: 05.-07.11.2019 Miami Beach → Panama City
Medzipristátie vo Fort Lauderdale si predĺžime na 2 noci. Sú to už dva roky, čo sme sa na Miami Beach zastavili u Michala prvý krát. Čerstvá zelená karta mu konečne umožnila návštevu najbližších a tak celej rodine pripravil parádne prekvapko. Zo Slovenska pricestoval pred 4 dňami aj s mojim portfólio do Houstona na február 2020. Tento chalan je poklad 🙂
V požičovni áut dostávame upgrade a čakanie na Michala trávime šopingom v Sawgrass Mills. Mrakáčik, v ktorom býva, masívne upgrade-jú na ešte viac fancy. Večeru otvárame vitamínom D ( = Domácim od Dedka z Podhorian). Čerstvo osmahnutý tuniakový stejk so šalátom podávame s intenzívnou IPA. Kecáme nad jeho fotkami z Prahy a Rumunska dlho do noci. V diaľke sa mihajú svetlá MB, je to úplne iný svet.
Ráno 06.11. budíme sa v starom dominikánskom rytme (tu je o hodinu viac). Schladení vlnami oceánu sa odpálime ochutnávkou sezónnych vzoriek presladenej kávy v Starbucks. Celkovo v USA nám všetky chute prídu vždy príliš intenzívne, či slané, sladké alebo kyslé, no a všetko je samozrejme mega veľké 🙂 V SM Fresh si dávame na obed urobiť čerstvé sushi. Na večeru zaskórujeme čerstvé kuracie prsia. Vyniknú v kombinácii s gratinovanými sladkými a zlatými zemiakmi so šalátom s alfa klíčkami a čerstvou limetkou.
Nie najčestvejší sa 07.11. lúčime s východom slnka s Michalom a portfóliom. Auto nájdeme pred jeho požičovňou skútrov zaparkované odťahovákom. So šoférom auta sa ale rýchlo dohodneme po španielsky (veď ako inak).
V protismere, teda do Miami, je riadna zápcha. Na poslednej Shell-ke dotankujeme do plnej a sami sa pretankujeme kávou. Na prvý krát sa nám podarí prepásť vchod na vrátenie auta, tak si dávame nie malý okruh okolo letiska.
V Houstone prestupujeme na ďalšie lietadlo a krátko po vzlietnutí sa ozve rana ako z dela. Čakám, že začneme pikovať dole. Vyhlásia emergency, pozerám na strop, kedy vypadnú masky na dýchanie. Sme v búrke a lietadlo nevie nabrať výšku. Po necelej polhodine turbulencií, jednej z najnekonečnejších v živote, sa dozvedáme, že sme schytali blesk do krídla. Situácia sa napokon stabilizuje a len s malým meškaním pristávame v PC.
Pred letiskovou halou naskakujeme na novú linku busu (0,35 USD) k začiatku čerstvo otvorenej línie metra L2 (0,50 USD). V Miguelitos prestupujeme na L1 (0,35 USD) a končíme na Cinco Mayo. Doma v Casco Viejo nás čaká naša klasická trinásta komnata. Na týždeň sme dostali 20 percentnú zľavu (20 USD miesto 25 USD). Na balkóne si otvárame pivo Balboa a voláme s Michalom. Situácia v lietadle na nás nakoniec predsa len doľahla. Mačky by mali ešte 6 životov.