D058: 13.12. 2017 Mexico City
Ráno začneme na našom rohu, kde teraz namiesto žemlí dedko ždíma pomaranče. Má priamy džús z pomarančov a mandaríniek. Pol litra za 15 pesos. Mandarínky práve ručne vymačkáva. Za rohom je šóra tak sa tam ideme pozrieť. Robia tu tacos. Z veľkých hlinených nádob s plnkami mohutný chlapík holou rukou naberá objednanú plnku a pľasne ju na dve placky veľkosti CDčka. Dáme si zrolovať tri tacos (52). jedno s grilovanou paprikou (chile releno), druhé kura v zelenej omáčke (mole verde) a tretie nasekané prasačie kože (chicharon). Dáme si na to zelenú salsu, štípe to slušne. Pochutnáme si ohromne a ideme hľadať metro, že pôjdeme do centra. Vyberieme sa zlým smerom, ale aj tam je zhodou okolností zastávka metra, len nevieme nájsť vchod do stanice.
Prestupujeme ako dvakrát ako puci, skoro sa mi podarí vbehnúť do nástupiska pre ženy a deti. Ešteže ho strážia policajti. Ja som si to aj všimol, ale Katka si tam vliezla a ako nič a tvárila sa, že ma nepočuje, keď som na ňu kričal, že tam nemôžem. A keď som chcel za ňou bežať, že jej to poviem, tak ma dnu nepustili. Spomenul som si, že na tejto stanici sme už boli pred skoro 10timi rokmi na svadobnej ceste.
V Mekesi tu za 15 pesos majú neobmedzenú kávu, tak začneme véckom a kávou. Potom si prezrieme parádnu mega veľkú katedrálu a dostaneme sa aj po zadné oltáre, ktoré za nami potom zatvárajú, lebo ide omša. Začína byť celkom teplo. Slnko pečie neúprosne.
Najväčšia haluz je klzisko. Vyzerá to, že ľudia si môžu vystáť lístky zadarmo v búdke a potom dostanú korčule a idú sa korčuľovať. Ich blízky ich potom s neďalekej tribúny fotia a náramne sa na nich bavia. Mesto sa nám veľmi páči, je tu kopa krásnych historických budov, výborné jedlo na každom rohu a veľa možností na čokoľvek.
Domov sa vyberieme peši, lebo je to len polhodina a nechce sa nám v dopravnej špičke prestupovať Xkrát v metre. Ideme dlhou obchodnou ulicou, potom veľkým parkom pri Bellas Artes. Mesto sa nám páči každým krokom viac a viac. Ako zapadne slnko začína byť zase zima. Za parkom je to už len 14minút a sme na hoteli.
Na večeru sa vyberieme do rodinného podniku. Objednávame si rôzne plnené tacosky, kým vládzeme. Dokonca majú aj jedno pivko (corona). Supiš večera s výde 109Peso, takže okolo 5EUR.

D059: 14.12. 2017 Mexico City
Opekaná zelená, stredne veľká paprika je plnená niečim bielym. Vyzerá to ako vypražené bielka, alebo tofu. Celá je potom ešte opražená v cestíčku. Je to naša najobľúbenejšia náplň tacosov. Zelenú omáčku nemajú, tak si dáme jedno taco s krvavničkou a vyprážaným rezňom (milanesa). Zaujímavé je ako to chlapík robí. Vyberie z misy veľký tenučký rezeň, priloží ho na pár tacosov a odtrhne, čo pretŕča. Kde chýba, tak dá tie kúsky, ak zostane pustí ich späť dole do misy. Predlžujeme si ubytko a platíme už len 190 miesto 220. Tá vyššia cena je totiž pre rezervácie cez internet (booking.com) a toto je prvý krát, čo vidíme nejaký ten rozdiel. Inak tých 190 sa platí pri pobyte od 6 hodín vyššie. Rýchlovky sú lacnejšie.
Zoberieme si liter mandarínkového džúsu do veľkého polystyrénového pohára (25) a poďho peši do mesta. Včera nám nestačilo. Motáme sa hore dole, obzeráme banky, kde by nám zamenili tie prekliate doláre zo San Jose a nakukneme aj do pár obchodov.
Keď sa vidím s krídlami zo strelných zbraní v rozpradnutých a dorezaných gaťoch ideme sa posilniť super koláčimi do pekárne Mlyn a poďho na džínsový šopping. Skončíme nakoniec v Old Navy, je to tu drahšie, ale v H&M vôbec nemali moje veľkosti.
Chceli by sme zostať na večer a pozrieť si vysvietené námestie, no zase sme takí uťahaní a začína byť veľká zima, tak zdrháme na hotel.
Konečne sa odvážime do podniku na rohu a ukáže sa z toho byť perfišná reštika. Objednáme si prvé kolo – okrem tacos ani nevieme čo to bude a posrkávame kaktusovo ovocný džús. Pivo tu nemajú. Na stole máme šalát z kaktusov (nopal), ktorý chutí ako čalamáda/kyslá kapusta, zelenú a čipotle salsy a malé ogrilované chalapeňos, ktoré vyzerajú tak neštipľavo ako veľké grilované čili. Začneme papať, skúšame všetky prílohy keď K začne slziť. Akurát sme si vymenili tanieriky, tak zbodnem aj väčšiu polku grilovanej papričky a spýtam sa K či si chytila oči štipľavými rukami. Tvrdí že nie. Zrazu začalo aj mňa riadne štípať, až som to musel predýchavať. Čas sa trochu spomalil a zmysly zaostrili. Pomedzi kašeľ a slzy som zo seba dostal: „Neviem čo to je, ale strašne to štípe“. Obaja sme sa začali rehotať ako zmyslov zbavení. Museli sme rýchlo položiť jedlo, ktoré sme ešte stále neveriacky zvierali v rukách, aby sme ho nerozsypali po stole. Ani sme neskúšali posledné zbytky džúsu na schladenie pálenia. Jednak toho bolo málo a asi by to aj tak nefungovalo.
Kým nám donesú nasledujúce kolo spravíme chybu č. 2: skúšame, čo to štípalo bez jedla a pitia. Keď už teda konečne vieme, čo to bolo a stále to štípe, nemáme nič, čím by sme to zbrzdili. Najviac nám chutí burito, plnená taška mäskom, zeleninkou, syrom a smotanou. Mäská majú ala pastor (kebab), klobáskové (chorizo) alebo posekané bravčové.
Pozorný čitateľ si určite správne tipol, čo to tak strašne štípalo. Boli to tie prekliate papričky. Človek odhryzol, požul polku a až keď ju prehltol začalo to brutálne štípať. Najhoršie bolo, že sem tam sa našla paprička, ktorá neštípala až tak veľmi – a na tie sme mali šťastie na začiatku. Za túto strašnú futrovačku aj s vyštipkaním platíme 102 Pesos. Super je ešte aj, že je tu teplo a dá sa tu sedieť za kompíkom za stolom. Na hoteli máme spoločenskú miestnosť v koridore a je tam strašná zima.

D060: 15.12. 2017 Mexico City
Rozhodli sme sa, že nebudeme kombinovať ovocné šťavy s mäsom, tak idem kúpiť pomarančový džús kým K cvičí. Dedko ešte nežmýka, tak idem až do včerajšej reštaurácie, kde mi teta na veľkom odšťavovači Rudo vyžmýka 8.5 pomarančov (23). Preleje mi to do litrovky z PowerAde, nech nevyrábame zbytočne plast a vypijeme to ešte pred raňajkami. Naša taqueria Paraiso dnes nemá grilované papriky, tak skúšame rezník so zeleninkou. Je to celkom fajn. Dedko medzi časom otvoril, tak si u neho zoberieme džús na cestu, nech nie je smutný. Ideme nakupovať do Walmartu a sme radi, že sme to strihli cez iný obchoďák, lebo máme z toho všetkého štipľavého celkom rýchly krok a toalety v obchode nám prídu vhod.
Vo Walmarte sa celkom vyzúrime. Kupujeme kozmetiku čo došla a poháriky na tequilu. Samozrejme, ani tequila nemôže chýbať. Predavačka nás ukecá, aby sme si zobrali nejakú konkrétnu, že ona nám dá potom malú fľašku ako darček. Aj sa tak stalo, i keď to bolo trochu komplikovanejšie.
Na rohu robia tacosky až od 16:00 tak čakáme na izbe a ideme na neskorý obed tam. Potom sa už konečne dostaneme do mesta podvečer a ideme omrknúť vianočné osvetlenie.
Obaja sme celkom spokojní s džínsami, čo sme si kúpili. Dobre to v tomto jarnom počasí funguje.

D061: 16.12. 2017 Mexico City
K sa necíti najlepšie. Tie ovocné šťavy a hromady mäsa spolu so štipľavým a dehydratáciou nám nerobí moc dobre na vylučovanie.
Dávame včerajšie kombo džús a raňajky v Paraiso, kde opätovne chybujú milované Chile Relleňo. Džús od dedka si dnes dáme do fľašky a pracujeme.
Obedujeme na rohu a prvý krát skúšame tortu, keďže ešte nerobia tacos a buritos na grile. Torta je veľká žemľa zľahka ogrilovaná a plnená kadečím.
Po obede čakáme na izbu, lebo nám ju upratujú. Dáme si teda na recepcii pivo, na ktoré nemáme otvarák, tak sa dobre dosekám na vrchnáčiku, keď sa ho pokúšam otvoriť.
Večeru zbehnem zobrať zase na roh, dve rôzne torty a keď sa pokúšam vrátiť pivovú fľašu tak mi šulin v oxxo povie, že to neberie naspäť. Darmo mávam lístkom. Vymeniť za plnú by mi to vymenil, ale fľaša je raz už kúpená a on ju naspäť nezoberie – nevráti mi peniaze. No tak to je bohové, teraz budeme navyše ešte aj cestovať s 1.2L fľašou od piva.