Mendoza

D035: 2015/01/14 Mendoza
Ranná rozcvička pri hľadaní ubytka vyzerá tak, ze vystúpime ráno o ôsmej do príjemných jarných 24C a v plnej poľnej s dvoma zástavkami na rozdýchanie v dvoch rôznych parkoch prešlapeme viac ako 3km. Centrum je síce iba niečo cez kilometer, no tam nič nie je. Prvý park je krásny veľký španielsky. S maorskými kachličkami všade, kde sa dá. Aj na lavičkách. Zložíme sa a na free wifi googlime nejaké ubytko bez ploštíc. Jedno mi ukazuje buzolka blok od námestia. Už som oddýchnutý, tak sa tam idem spýtať, či maju voľné a čo to stojí. Majú postele za 100, poloha vyzerá ok, i keď ulica je trochu rušnejšia. Celkovo tu inak majú dosť ticho. Asi to robia stromiská čo tienia ulice. Tie stromy sú zavlažované nezakrytými kanálmi. Dúfam, že nepôjdeme ovínení potme cez ne.
zbalíme vaky a ideme pozrieť izbu. Do hostela ide iba K, že nech sa nemusíme všetci zkladať. Vráti sa, že je to ok, len je na izbe strašne teplo. Hluk z mesta nepočuť.
Hodneme sa, že vyrazíme ďalej smerom na hostelovú uličku. Tam sa aj nakoniec dostaneme, po jednej oddychovej zastávke v ďalšom parku s pitnými fontánkami.
Je zatiahnuté, ale otepľuje sa. Katka vyrazí z parku pozrieť uličku a vráti sa s dobrými správami. Máme viacero možností. Vyberieme si vilu s bazénom za 100ARS na hlavu. Ešte sa stále nedá začekovať, tak vybehnem do obchodu zobrať pivko a čakáme pri bazéne, kým sa uvoľní izba. Všetko je fajn, litrové pivko stojí dva doláre, máme posteľ a sme pri bazéne.
Dopijeme pivo, je 12h00 tak ideme na izbu. Tam sa ale dozvieme, že postele stále nie sú ready. Tak internetujeme vnútri, robím maté a Adéla to balí, že sa ide prejsť na kávu.
Po 40 minútach sa pýtame znova, a konečne sa dostávame na izbu. A zistí, že nemá oblečený vankúš a ide to reklamovať. Odbijú ju s tým, že sa o to postarajú. Po sprške a troche vybaľovania zbehnem do pivového obchodíku na ovocie. Majú fajné hrušky, suchšie broskyne a dobré lacné hrozno. Niet divu, je tu produkované 70% vína. Po sieste ideme do mesta. K vygooglila nejaké decentnejšie ubytko s použiteľnou kuchyňou, Adéla naviguje a tak cestou do mesta pozeráme dve miesta.
Naša ulica pokračuje obchodnou Av. Colón, tak sa tam zastavíme v jednej z kaviarní čo som objavil pri prieskume okolia posledného parku – na skorú večeru. Dáme si picadu a fľašu bieleho vína. Picada sa ukáže byť studená misa so šunkou, syrom a klobásou. Celkom nás to dvoch zasýti. Fajné vychladené vínko tiež spraví svoje. Nemáme už moc peňazí, tak ideme hľadať vekslákov. Baby to na rohu zapichnú do turistických informácii. Neviem presne do ktorej pasáže ísť, tak skončím v pasáži s pozatváranými obchodmi. Vrátim san a ulicu a idem ďalej. Cez cestu na mňa z druhej strany mávajú fešáci v ružových tričkách. Nad hlavou krútia rukami, ako na bicykli a vykrikujú cambio. Feši mi povie kurz 14.6Peso za EURo a odvedie ma do útrob pasáže, kde kšeft prebehne v jednom z obchodíkov. Celkom praktické.
Uchodeným nám nakoniec vytrávi, tak zbehneme do môjho obchodíku. Ten je veľmi horúci, preplnený ale malebný. Steny sú zdobené zbierkami peňazí, vypchatým kondorom a ozrutnými kryštálmi. Okrem sušenej šunky, syra a olív kúpime aj 4.6litrový demižónik červeného za 79ARS (5.70EUR). Záloha za sklo je 20ARS. Večeriame na teraske.
Adéle stále nedali plachtu, tak to rieši, spolu s našimi obliečkami na vankúš. My neváhame a umývame aspoň zuby. Je mi divné, že niekto posunul uteráčik a dal prázdnu fľašu na Adélinu posteľ, ale neprikladám tomu váhu až do momentu, keď Katku na mojej posteli skoro priľahne feši s čelenkou.
K je z toho dosť v šoku, ale dá to na sebe menej znať ako feši. Sme v presile a je jasné, že posteľ je naša. Vyeskaluje sa to až na recepciu, no našťastie posteľ, medzičasom kompletne povlečená zostáva v našej držbe. Presúvame sa do spánku.

D036: 2015/01/15 Mendoza
Dnes sa presúvame. Nie je tu moc fajná kuchyňa. Je tu síce bazén, ale jedlo sa skôr griluje – asado – veľmi populárna forma grilovačky. Často grilujú celé zvieratko, minimálne pol kila mäsa na hlavu a aspoň pre desiatich. Včera sa nám zapáčil hostel Šach-Mat, tak sa tam presúvame.
Kuchyňa vyzerá ešte lepšie ako v PD bytoch – je troche väčšia – a je celkom dobre vybavená. Tak sa rozhodneme skočiť už do viackrát spomínaného Carrefouru. Zdá sa nám, že si z nás ľudia robia srandu, lebo zakaždým nás pošlú niekam inam. Je to aj pekne ďaleko a dnes riadne pečie. Musíme sa cestou zastaviť na zmrzku. Tá je síce fajn, ale pekne drahá, dva kopčeky 25ARS. Keď konečne dorazíme do obchodu spravíme meganákup, lebo sem sa nám len tak znova chcieť nebude. Pozerám aj termosky na mate, no veľa ich je bez vrchnáka a bojím sa, aby som sa nejako neofajčil. Navyše tie najlacnejšie maju v plast obchode na Av. Colon o 5Peso lacnejšiu.
Horko-tažko sa s jednou zastávkou na kávičku odterigáme na hostel a s veľkou radosťou sa pustíme do varenia. Skúšame lokálnu verziu Aperolu. Je to celkom fajn ale trošku mi v tom vadí vermutová chuť. Origoš aperol nikde nevidím.
Dnes sa večer stretávame so Simonom. Dáme si s ním tri litre piva v kiosku na hranici námestia, prehodíme pár viet s rozšafnou mládežou a ideme sa navečerať na hostel.
Keď sme sa ubytovávali, tak sme boli iba traja na izbe, po večeri nás však víta plná izba Izrealcov. To zas bude radosti.

D037: 2015/01/16 Mendoza
A veruže aj bola. Kým my sme šli spať, Izrealci sa len zviechali z oddychu, že idú večerať a potom párty. Mali so sebou aj neizrealitku, s ktorou komunikovali po anglicky, inak by sme z toho ich chrchlania nevedeli, čo sa deje. Tá radosť podľa K vyvrcholila asi hodinu užívania si neizrealskej turistky s Izrealcom – po piatej nad ránom… zvuky live sex show pri hlave s občasným buchnutím do jej postele. My s Adélou sme to so štupľami v ušiach prespali.
Na dneňú honosnú večeru prichádza Simon a túto skutočnosť mu diskrétne zamlčíme… xce sa ku nám presťahovať. Máme zákaz vlastného alkoholu, tak dopíjame náš červený demižón z kovovej fľaše na vodu a Simon kupuje pivo.

D038: 2015/01/17 Mendoza
Dnes sa zase užívalo. Nadránom ma boleli uši od štupľov, tak som si ich vytiahol. Veď už bolo pol šiestej, tma, všetci spali. Ach, ako veľmi som sa mýlil. Po pár sekundách som začul zmiešaný pár a už to nezachránilo ani bleskurýchle zasunutie štupľov späť do uší. Stale počujem vŕzganie postele. Vždy som si robil z K srandu, že takéto veci prespím a iní za to platia, ale keď sa mi to konečne stalo, nebol som vôbec nadšený.
Čakáme, kým sa prisťahuje Simon a ideme na piknik do parku. Je tak teplo – 40C – že to zapichneme do prvého tieňa na kraji parku. Naše ambície piknikovať na kopci v parku sa rozplynú pri pohľade do mapy a uvedomení si, aký je park megaveľký. Že je hovädsky teplo a vyrazili smem moc neskoro sme si uvedomili po 30 sekundách z klimatizovaného hostela.
Dnes nemajú veksláci ružové tričká. Skončíme ale všetci traja v jednom obchodíku a zamieňame peniaze. Je to smiešne, vyzeráme ako keby sme menili milión, a my máme len pár stovák.