D062: 19JAN2017 Sepilok
Z recepcie nám zavolajú taxík, aby sme mohli navštíviť súkromnú rezerváciu opíc (pupkatých nosáčov) – Proboscis sanctuary. Ideme kus cesty po hlavnej a odbočíme do plantáže olejových paliem. 16km ideme len plantážami, až si v búdke kupujeme drahý (60) lístok a platíme ešte aj 10MYR za foťák. Milý taxikár to už pozná a vezie nás na prvú pozorovaciu platformu. Cestou ale opravujú vyvýšený chodník – vymieňajú rozpadnuté dosky. Tak je tu klepot a buchot a opice sa nedostavia ani na úpenlivé volanie sprievodcu. Je tu partička Nemiek, ktoré sme videli včera na orangutanoch a uškriekaná Aziatka, ktorú by som najradšej hodil opiciam. Presúvame sa teda tri autá na druhú platformu, ktorá susedí s hotelom. Na čistinke sú kadejaké plošinky a pováľané stromy a dedko rozhadzuje nasekané palacinky, na ktoré sa schádzajú opice. Fotíme ostošesť. Najväčšie alfa samce sa podobajú na pivárov s veľkými pupkami a nosmi. Líšia sa v drobnom detaile. Majú takmer neutíchajúcu erekciu a keď sedia, koniec červeného pinďúra im mizne v pupku. Potom dedko vytiahne dlhé fazuľoidné struky, na ktoré sa zliezajú malé čierne opice so striebornými fúzmi. Tie sú také drzé, že vyskakujú a struky berú dedkovi priamo z rúk. Po jedle sa nejdú schovať do okolitého porastu ale posedávajú v tieni a čakajú na nasledovných turistov a s nimi spojené kŕmenie. Keď zožerú svoje palacinky a uhorky, nosatí pupkáči postupne sa stratia v poraste. Občas prídu na žrádlo viaceré skupinky a alfa samce sa rozdrapujú a snažia sa neskoršie prichádzajúcu skupinku zahnať preč. Keď je to moc kritické, hodí dedko žrádlo na inú platformu, nech nie je bitka. Ale aj tak sa raz stane, že rozkokošený samec vbehne medzi nás, vyskočí na stôl, za ktorým sedia tri domáce, zhodí papiere a veci na zem a skončí s veľkým hrmotom cvalom po streche.
Rachot na streche sa mi stane keď už finišujem na záchode, priamo pod strechou. Prisahámbohu, keby som to práve nemal za sebou, tak sa z toho hrmotu asi vážne poserem.
Prišli sme sem motivovaní fotkami českej úderky, kde mali peknú procesiu nosáčov na padnutom strome, no nedarí sa nám dosiahnuť rovnakú kompozíciu. Lepšie je na návštevu poobedie. Ale poobede často prší, tak sme šli ráno. Ideme za taxikárom, či nám ešte dá polhodku, že ešte niečo skúsime pofotiť. Chlapík nepindá, tak ešte chvíľu fotíme. Opice sa pustia do strašného kriku a vybiehajú našim smerom. Obzrieme sa a za nami prechádza cez cestu pes pár opíc vybehne na strechu a vreští na psa. Neprestanú, kým pes nezmizne za zakrútou.
Sme tu skoro tri hodiny, vystrieda sa okolo nás kopec taxíkov a opíc. Cestou k autu zbadáme pod sebou varana. Ten si spokojne vykračuje a máva jazykom ako had. Prejde cez kanál a zamieri to k mačičke, čo sa vyhrieva na priedomí. Prekvapivo sa ho mača nebojí. Varan podíde, oblizne cicuške oko, mierne zmení smer a hojdavým krokom pokračuje svojou cestou.
Jazdu späť nám spestrí lejak, v ktorom aj vyskakujeme pred BB. Za jazdu a čakanie – pol dňa platíme 90MYR
Konečne majú rybu, tak si dáme fish and chips a schováme sa na izbe.
Vonku leje a leje a my sa zjavíme až na neskorú večeru. Quadra z Karlštejna popíja niečo hnedé a čaj to nevyzerá byť. Ja som mal chuť na whisky s liči čajom, no nič tuhé v obchodíku na odbočke ku nám nemajú. Ešte aj pivo je vo vypnutej chladničke vlažné a predávajú ich po troch za trochu lepšiu cenu ako po jednom.