D099: 2016/02/18 La Paloma: La Aguada
Na stanici sme si všimli, že ešte aj psy sa tu majú tak dobre, že nič nechcú – nikoho neotravujú. Ľudia chodia okolo a donesú im granule, takže Dunčovia nám prídu ako dôchodci, rozvalení v strede stanice s veľmi dobrou poisťovňou.
Pobrežie UY je drahé aj tu. Za posťeľ v 12ke platíme 15 USD. Asi je tu sezóna príliš krátka, tak ryžujú, keď sa dá.
Raňajky sú až o deviatej, tak si dávame ranný jogging, kým otvoria krám. Trochu nás zarazí zamknutá kuchyňa, kde je pitná voda a jediné nám známe WC. Na raňajky je prekvapivo výborna káva, dva hriankovače a naozajstné maslo s džemíkom. Vybehneme ešte na pláž, kým moc nepečie slnko a hráme Teja, niečo ako plážový petang. Tu ale používajú farebné disky, ktoré hádžu čo najbližšie ku malému žltému kotúčiku.
Na obed si nakúpime v stánku buenolos de algas – vyprážane gule z morských rias, výbornú cibuľovú empanáda a božskú bombu s dulce de leche.
Potom sa už len schovávame pred slnkom a siestujeme. Na poschodí, v našej izbe je príjemný chladivý vánok od mora. Ale iba na krajného, ak sme v jednej posteli. Katka sa potí, mne je chladno. Na internete pozerám recept na kaipiriňu a s prekvapením zisťujem, že tak ako domáci na hosteli, aj tam dávajú do kajpošky ďumbier. Ten sa ale nikde nedá zohnať, tak si pýtam trochu od domácich. Spravíme s troška drinku do termosky a ideme na pláž. Tam je už celkom sviežo a nemám ani moc chuť vliezť do vody.
Vegetariánsku večeru splachujeme lokálnym ružovým vínom. Ubytúvavajú as u nás veselý dedko s babkou z Brazílie, tak je v hosteli trošku tesnejšie. Dedko netrpezlivo behá okolo hrncov a sťažuje sa, že už je hladný. Čaká na zbytok rodinky, aby mohli niekam vyraziť.

D100: 2016/02/19 La Paloma: La Aguada
Dnes oslavujeme od rána 100tý deň. Pred raňajkami si dávame rannú prechádzku a presne o deviatej sme vyhladovaní na raňajkách. Káva je stále dobrá, ubytovaný dedko nesmelo prešľapuje, nejako sa nevie obslúžiť alebo čaká na babku. Všetci sú hladní, raňajky o deviatej sú predsa len trochu neskoro. Dokonca je dnes aj šóra na hriankovanie.
Je stále zatiahnutá obloha, tak sa po pláži prejdeme až do La Palomy. Pri supermarkete kupujeme od starého morského vlka suveníry a sledujeme ako predošlá zákaznička oškrie auto pred sebou, keď vyparkuváva. Celkovo je tu až podozrivo veľa áut dosť obúchaných. Trochu sa aj bojíme chodiť popri ceste, aby nás niekto neobuchol. Na pláži pod majákom na konci mestečka si dáme suchý obed. Z pieska trčia kusy kameňov a vyzerajú ako chrbát stegosaura. Je to divoká pláž, moc by som sa tu kúpať nechcel. Cestou späť si kúpime mäsko a vínko na večeru šibeme domov, lebo už sa začína celkom vyjasňovať.
Na pláži cestou naspäť veľký čierny pes naháňa pudlíka, ktorý doprevádza bežcu.

D101: 2016/02/20 La Paloma: La Aguada
Po raňajkách sa vyberieme do prístavu, že konečne spravíme rybu. Je tam prekvapivo biedny výber a väčšina rýb je už len ako filé. Pečie slnko, no rozhodneme sa ešte zbehnúť do supermarketu, že si nakúpime až do konca pobytu, aby sme nemuseli furt chodiť po slnku. Z obchodu ideme na stanicu preveriť, ako chodia busy a 15 minút čakáme na bus. Ten nás zvezie 7 minút, a vyúčtuje si minimálnu sadzbu – nekresťanských 40UYU na hlavu. Skoro ma porazí. To sme už mohli za ten čas prejsť, alebo rovno zobrať taxík. Na obed robíme výborné zemiakové ňoky s modrým syrom a korenistým lokálnym parmezánom. Iba polku balenia, lebo máme mäsko. Oba syry sú naoaj báječné, ale ten korenistý dlhozrejúci asi ani nie je z tohto sveta. Tešíme sa na večeru, kedy zvyšok ňočkov ešte vylepšíme pancetou. Jednoducho fantasia.

D102: 2016/02/21 La Paloma: La Aguada
Vyzerá to, že hosťka Ofinka so stále zlou náladou už včera odišla aj s partnerom. Dnes nie sú na raňajkách a netreba stáť v šóre na hriankovač. Po raňajkách sa konečne opaľujeme až do jedenástej, lebo máme nakúpené zo včera. Asi aj trochu priškvrknem na bruchu.
Na hosteli dávame dokopy dokument s výdavkami, lebo sme ho tu v Uruguaji vôbec nerobili. Jasné, že lepšieho Malbeca sme včera vypili, tak toho dnešného dáme zachladiť, že snáď bude chutiť viac. Aj celkom chutil, lebo napriek predsavzatiu nechať polku fľaše na večeru pošiel s tým úžasným mäsom celý. Nebíčko v papuľke.
Poučení z prechádzajúceho vývoja dnes robíme šťastnú hodinku už pred piatou a potom sa pri západe slnka prejdeme skratkou cez lesík do La Palomy. V supermarkete nakupujeme nové balenie ňočkov. Vonku si K prikúpi ďaľšie mušlové dekorácie a ja si pořídim maté. Kupujeme aj super vínko, ktoré sme objavili pri predchádzajúcom nákupe. Varíme Poslednú večeru a balíme sa na zajtrajší ranný presun. Domorodci dnes pijú červené víno, asi po našom vzore.

D103: 2016/02/22 La Paloma – Porto Alegre
V plnej poľnej prešlapeme na hlavnú cestu na zastávku 8 a čakáme na bus o pol jedenástej. Ten meška asi 40 minút, no našťastie s nami čaká lokálna pani. Tá volá na stanicu, takže naša panika je miernejšia. Úplne v šoku sledujeme, ako sa z hlavnej cesty vezieme busom späť až kúsok od nášho hostela, na zastávku 11. Vôbec sme nemuseli šlapať ten kus na hlavnú cestu. Takéto veci sme sa snažili na hosteli zistiť, ale personál bol úplne nepoužiteľný.
Cesta je strašne dlhá, namiesto 1.5 hodiny ideme tri. Aj si pospím. Budí ma K, že asi sme na hraniciach. Nič sa ale nedeje a vystupujeme na konečnej. Tam sa chvíľu pýtame na hranice, a keďže sme práve v strede triedy, ktorá tvorí hranicu, stretávame sa s nechápavými pohľadmi. Keď si vyjasníme, že potrebujeme do pasu výstupnú pečiatku z Uruguaja dozvedáme sa nemilú správu. Tá hranica, ktorú my chceme, je asi 2km späť, pred mestom, zrejme tá búdka, pri ktorej ma K zobudila. No super. Tak v plnej poľnej šlapeme na poludňajšom slniečku späť, aby sme v chaotickej pohraničnej búdke získali pečiatku. Potom sa vraciame späť a dávame si sendvič s pivkom na posleddnom Uruguajskom námestíčku. Na stanici, už na Brazílskej strane – Chui kupujeme lístky a schovávam batožinu, lebo bus do Porto Alegre ide až 23:00. Žartujeme, že v Uruguaji ho (mesto Chuy) majú s trvrdým a z Brazílii s mäkkým (Chui) – i. To CH sa ale v španielčine vyslovuje ako č a v portugalčine ako š. Takže žiaden chuj.
Vraciame sa na Uruguajské námestie, skúšame nejaké malinovky a pivká z Brazílskeho supermarketu na brazílskej strane. Tam sa dá platiť Brazílskymi Realmi, Uruguajskými Pesami a taktiež dolármi. Na Uruguajskej strane sú samé duty free obchody s importovanými alkoholmi a voňavkami, a skoro všade sú ceny uvádzané v dolároch. Sedíme na námestí plnom kadejakých zjavov. Tipujeme, že väčšina tiež čaká na nejaký ten bus. Parádne sa navečeriame vo Wimpy a ideme na bus.