D013: 01DEC2016 Koh Tao → Koh Phangan
Pobalení vyčkávame na vedúcu, aby nám predala lístok a dala aj sľúbenú zľavu. Loď má ísť 10:00 a chceme stihnúť aj kávu a raňajky.
V prístave loď mešká, tak sa v kľude naraňajkujeme z neštipľavej ryže z Papriky. Malý chlapec si kope loptu dole prístavom ku vode a keď ide okolo dvoch mladých belošiek nechá loptu loptou. Najprv sa hamblivo hrá s prackami na ich ruxakoch, potom ich chytá za stehná a ku koncu sa už po nich váľa. Každý domáci chlapík čo ide okolo, chlapca poťapká alebo sa mu milo prihovorí. Nakoniec ide okolo aj milý policajt a po chlapcovi sa pristaví pri nás a sa nám venuje. Vyzerá, že geografiu Európy má v malíčku, slovnú zásobu v angličtine má tiež, len mu moc nejde výslovnosť.
Naveľa prichádza tá istá loď čo posledne a my sa prehojdáme sa loďou na megaostrov. Myslíme, že je tá istá, lebo K zase niečo dohryzie. Vyzerá, že by to mohli byť aj ploštice. Dokonca schytám tri hryzy medzi lopatky aj ja.
Po pive a pokuse o ubytko nechávame veľký vak v požičovni motoriek a na mopede prejdeme na severnú stranu ostrova. Taxík stál 200B na hlavu jedným smerom, motorka na dva dni 300B. Natankovali sme síce za 100B (prenajímajúci odporúčal natankovať za 150B – hajzlík), ale zostala asi ½ nádrže. Prešli sme len cca 50km. Jazdenie na ľavej strane je trochu stresujúce, ale ideme pomalšie a mimo mestečka je to celkom fajn.
V zátoke na severe to je divočina. More je rozbúrené, na potápanie to moc nevyzerá. Ubytujeme sa v privátnej búdke priamo na pláži hneď oproti domčekom pre domácich duchov. Kúpeme sa na mikropláži pred domov a celkovo si užívame plážovanie. Skúmať okolie ideme bez motorky, však to tu nie je moc veľké.
Všetci potápači sú zavretí, v jedinom otvorenom sa dozvedáme, že potápanie sa ešte tri až 5 dní neplánuje, kôli počasiu. No pekne.
Objavíme aj galérku, kde sa koná kreatívny štvrtok – chaloši popíjajú malé pivká a meditujú. Dávame si naše prvé európske jedlo – dve pizze. Jednu s morskými plodmi a druhé s údenou klobásou a gorgonzolou. Tá gorkoška chutila skôr ako syrokrém. Cesto sa mi zdalo, že je s ryžovou múkou, ale Makarónko pri peci tvrdil, že je tam len pšenica. Je to jedno, bolo to super. Keďže už sa šerilo, na stole nám servírka zapla skladaciu LED lampičku v tvare iPhonu, aby sme videli na menu. Dívala sa na nás neveriacky, keď sme si objednali dve pizze, ale dali sme ich dole. A spokojne napapkaní sme sa zastavili v galérke a ako ťupíci si kúpili len jednu vodu v 7-Eleven. Ráno sme žiadnu nemali. Predsa len tu v teple suší viac ako doma vo vysušenom činžiaku.

D014: 02DEC 2016 Koh Phangan
Jazdíme celý deň na motorke po plážach. Keď odchádzame z našej, vlny už špliechajú na cestu. K vyrazila pre istotu dopredu peši a ja sa snažím časovať jazdu tak, ako vo videohre, aby ma netrafila vlna. Raňajkujeme pred 7-Eleven. Ruska, ktorá tu zrejme žije dlhodobo má motorku prerobenú tak, že aj jej malá dcérka má sedadlo vpredu, takže nemusí na skútri stáť. Celkovo je tu veľa Rusov s malými deťmi a batoľatmi.
Na jednej peknej pláži sa čulo stavia. Vidíme domky v rôznom štádiu dokončenia. Zo začiatku ich zariaďujú, na konci ešte len odlievajú vnútornú konštrukciu z betónu. Sú tu aj celkom pekné bungalovy za 600B s ventilátorom. Na konci pláže je zátoka. Tam idú vlny opačným smerom a ku ostrovčeku oproti tak vytvárajú pieskový násyp. Vlny ho prelievajú raz z jednej, raz z druhej strany a robia pekné efekty – ako konská hriva. Stredom sa prechádza nemecký turista. Na pevnine sa prezlieka snedá baba do plaviek a ide za ním. O chvíľu ich domorodci privedú ku tabuľke s obrázkami medúz. Chlapík je celkom slušne dopŕhlený. Pýtam sa ho na to a tvrdí, že to moc nebolí. No neviem neviem. Domáci mu donesú octovú vodu, ktorá sa na to má podľa návodu nalievať. Vyzerá to tak, že tu s tými medúzami mávaju prolém častejšie, keď je tu aj info tabuľka a dokonca stĺpik s Červeným kŕižom, v ktorom by mala byť fľaša s octovou vodou. Keď už hovorím o tej jeho snedej partnerke. Dopŕhlený Nemec je asi prvý, ktorého sme ako Nemca identifikovali a vyzerá typicky nemecky – svetlo. Zvyšok čo stretávame sú tmavšie xichty od Chorvátov cez Turkov až po černoškov.
Na nasledujúcej zastávke si dávame pivo v 7-11 a ideme na kávičku ku Portugalke. Tam sme znova podľahli európskemu jedlu a dávame si hambáčik s tenučkými hranolkami a cesnakovo koriandrovou majonézkou. Takto posilnení sa prejdeme peši na pláž. Ani tu jej moc nie je. Vyzerá to, ako by im pláže odmývalo preč. Ak vôbec niekde nejaká je, vyzerá byť pri prílive celá zaplavovaná.
Zastavujeme sa na ľadovú kávičku pri ceste. K je totiž stále nabalená menším – ale tažkým ruxakom, tak musíme robiť oddychy. Nabudúce berieme len plavky a pyžamko, alebo sa ubytujeme v meste a budeme robiť výlety. Mladá, čo sa stará o prádlo – sú tu všade cestou práčovne (40B/kg) – nám kávu spraviť nechce, tak volá mamu na telefóne. Ten ale zvoní na stole, tak mladá zodpovedne sadne na motorku a ide po mamu. Je to haluz, lebo chceme len jednu jedinú kávu. A babka, keď príde, je aj prekvapená. Ale spraví nám riadne sladkú kávu za 25B a kým si ju posrkávame prídu jej partička bielych turistiek. Každá špekuluje, že aká tá jej káva má byť. Jedna to chce bez mlieka, druhá bez cukru. Dobre, že sme na to kafé dvaja, aspoň ho zvládneme aj s mliekom aj s cukrom.
Pláže sú skoro všetky zožraté vlnami, počasie sa zhoršuje takže sa už ani nikde nezastavujeme a napálime to rovno do mesta. Tam sme síce chvíľku dezorientovaní, ale objavíme sa na hlavnej ceste od prístavu a tam to zaparkujeme v bočnej uličke, že si radšej peši nájdeme ubytko.Vybehávame aj lístky a zisťujeme navrátenie motorky.
Ubytko máme nakoniec prvé pozerané – totál luxus (chladnička, klíma, voda) za 500B, ale skoro sme skončili nad tetovacím štúdiom, kde nám to teta spúšťala z 300B na 250B.
Po sprche a oddychu nasleduje ešte posledná jazda na motorke – chceme obzrieť východné pláže, ktoré majú byť najkrajšie. Končíme ale v mrholení keď prídeme na brutálnu cestu hore dole, kde do kopca a zákrut stísame riťky, aby sme to dali a dole kopcom k tomu pridávame aj stísanie bŕzd. Navyše stále mrholí a cesta je mokrá. Po dvoch takýchto hore-dole si hádžeme peniaz a otáčame to späť. Adrenalínu máme až až. Zastavujeme ešte na poslednej pláži. Tá je celkom pekná, ale dážď prihnal dosť odpadu. Až také zlé ako na Bali to nie je – je tam viac organického odpadu ako plastu – hlavne kokosové orechy a kadejaké drevá.
Späť v meste vraciame motorku s ¾ nádrže a 50km najazdenými. Kupujeme u nich aj lístky. Z 800B za loď, bus, loď na Koh Lantra nám pani spustila 50B, že sme u nej mali motorku. Keď jej ale dáme 1500B chýba jej stovka. Rýchlo zabudla, čo nám sľubovala predtým. Tak jej to pripomenieme a všetko je ok.
Na hoteli nám domáca oznamuje správu o potopenej lodi na Koh Tao, 5m vlna spláchla veľkú kontajnerovú loď s tovarom, nikto neprežil. Včera sme pozerali film o rozlomenom tankeri, tak nám predstavivosť funguje na plné obrátky. Vo filme ich ale 32 preživších klasicky heroicky americky zachránili.
Cestou na večeru obzeráme veľké tetovacie štúdia, kde bambusovým drievkom ďobkajú farbu do kože. Naraz tetujú štyroch – za sklom.
Večeriame na nočnom trhu – parádnu teplú rybu a rameno z chobotnice na grile, avokádovú rolku v ryžovom papieri, extra pivo v plechu z 7-Eleven a krevetiu tempuru.
Na záver konečne kupujeme raňajky – banánové a kokosové koláče, takže ráno nebudeme odkázaní na to čo príde.