D30: 2014/05/29 Vama Veche → Kaliakra/Калиакра, BG
Od rána si pokvasievame na pláži, moc sa nám nechce odísť. Opaľujeme sa hlava nehlava, užívame si slniečko a prázdnu pláž. Prekvapivo sa pláž zapĺňa stále viac a viac, i keď slnko už vyháňa do tieňa. Zbehnem natankovať horúcu vodu do termosky, že si konečne spravíme čaj na prečistenie pečene a barman je taký milý, že sa rozhodneme u neho zastaviť na kávičku. Z kávičky je aj pizza s pivkom a internetovačka. Z WC sa vrátim so širokým úsmevom na tvári. Konečne som zaznamenal solídny výsledok. Pracujeme a až kým nezdochne inet. Je to s ním ešte horšie ako včera večer. Net nejde už vôbec. Ani ping.
Ideme teda do Bulharska, toto je super flek na plážovanie, ale ten inetnet tu majú biedny. A všetky podniky sú pripojené cez ten istý.
Hranice sú hneď za koncom dediny. Zrejme z toho je aj názov obce – Stará Colnica.
Prekvapivo nás kontrolujú pri odchode z Rumunska. I keď ideme cez intra EU hranice. Colníčka si nechá otvoriť zadné dvere a kuká dovnútra i pod posteľ. Ale zase, možno bola bulharská, lebo potom nás na bulharskej strane už nikto nečekoval. Zastali sme ešte pri okienku s cestnými známkami a pokúšali sa overiť, či to naozaj potrebujeme. Že hej a o 5km je benzínka, kde sa dá platiť aj kartou. Lebo my sme ešte bulharské Levy nemali. Kurz je 1.94Lei za EURo. Zmenárne na hraniciach sme preskočili s tým, že tam budú určite ofajčievať a my sme – kvôli hovňakému netu vo Vama – nestihli vyzistiť, aký kurz by mal byť.
Chceme si ísť pozrieť Mys Kaliakra, no zbehneme do najbližšieho mestečka, aby sme si zamenili peniaze. V banke majú ešte lepší kurz – 1.95, ale neberú rumunské Lei. Tak hľadáme ešte zmenáreň, aby sme sa zbavili starých peňazí. Všetko je zamenené a vraciame sa na odbočku na mys. V dedinke kde má byť infocentrum spomalíme – a to nie len kvôli debilným retardérom – a vyzeráme infocentrum.
Vo vnútri nás čaká milá babka, ktorá nám – ako malým deťom – plynulou bulharčinou vysvetľuje všetko o myse. Majú tam interaktívne hry pre deti a skoro všetko s nami prejde. Až som z toho nervózny a myslím, či jej za to máme nechať nejaký tip. Lebo to sme tiež nedoštudovali.
Nakoniec nám nadelí hromadu infomateriálov, okrem iného aj o potápaní a dá nám výborný čokoládový kexík. Ktorý nám na dôvažok ešte rozreže napoly – asi aby sme sa nebili. Paráda. Preparkneme to pred lokálnu nesamošku a u inej milej babky nakúpime piknikové potreby. Po myse je totiž parádne a opustene vyzerajúca pláž, kde by sme dnes radi nocovali.
Pokračujeme cestou pár km a pred koncom mysu je búdka, kde platíme vstupné. Za ňou zaparkujeme a potom už len peši popri ruinách zo všetkým možných čias na koniec mysu. Ruiny sú o pár stovák rokov mladšie ako v Istrii, ale v pomerne upravenom prostredí s mnohom pestrých kvetov. Vyzerá to tu oveľa lepšie ako tie grécke základy v burine. Pohľady do mora sú dych berúce. Slnko nás celkom pripeká, tak sme radi, keď sa môžeme schovať v múzeu schovanom v jaskyni na konci mysu. Po ruinách je aj reštaurácia, stánky so suvenírmi a veľký vojenský komplex obohnaný pletivom.
Načapujeme si sladkú vodu z fontány, nech máme miesto sprchy, ktorá tam asi nebude a ideme na pláž. Je najvyšší čas, slnko to už pomaly balí. Kým ale prejdeme tých pár km tak sa dosť zatiahne a na pláži to už nie je moc na kúpanie. Vykúpeme sa ale po potení sa na myse a pustíme sa do večere.
Popri jedle pozorujeme potápačov ako sa vykladajú z loďky a špekulujeme, či sa ich pôjdeme spýtať na potápanie. Nakoniec to uzavrieme, že more je studené, a aj tak v ňom prd bude vidno. Hneď ako to tak uzavrieme potápači začnú vyberať von vrecia. Asi mušle alebo slimáky. Vyberú asi 12 vrecí. Tipujeme, koľko sa museli potápať. K sa zdá, že vidí 6 bômb, tak odhadujem že boli dole 60 minút na bombu. Je jasné, že nie sú rekreační potápači, takže by to bolo vtipné keby sa pýtam. Som ale zvedavý a idem sa tam pozrieť, že čo to vylovili. Na kraji pláže je potôčik, ktorý som plánoval preskočiť, ale pri odraze na mäkkom piesku mi to moc nevýde a capnem priamo do neho. Toľko na tému suché sandále. Prídem po vybetónovanom móle ku malému autíčku a nechápem, ako chcú všetky tie vrecia odviezť. Zblízka vidím ia 4 bomby, tak tipujem 2 hodky nahlavu. Vo veľkých bielych textilných vreciach sú morské slimáky. Väčšinou zavreté ulitovo vyzerajúcimi príklopkami. Pýtam sa, koľko boli vo vode. Že 4 hodiny. Každý dve. Tak sme to uhádli, len sme dobre bomby nezrátali. Chlapi idú zaparkovať loďku na opačnú stranu zátoky a biela dodávka sa vymení s bielym autíčkom. Tam skončia všetky tie vrecia.
Počasie sa zhoršuje každou minútou a vyzerá to, že bude pekná búrka. Do rána mi zase nepríjemne škvŕka v bruchu. Nechápem.