Iguazu

D080: 2016/01/30 Encarnación →  Ciudad del Este
Ráno sa idem spýtať, že kedy ide bus do Ciudad del Este. Dozrel konečne čas na Iguazu vodopády. Ako vždy, ide o 5 minút. Idem preto zobrať K s vakmi, že nech ona kúpi lístky a ja kúpim tereré. Dosť nezvyklo na tunajšie pomery, bus naozaj ide o 5 minút a my ho naháňame so zaplatenými lístkami v plnej poľnej s 2L termoskou tereré. Zostane nám na križovatke, no nevieme naložiť vaky a blokujeme celú premávku, tak sa preparkuváva a my len dúfame, že neodíde s našou už naloženou termoskou. Nakoniec ale všetko klapne a frčíme 5 hodín na sever ku Brazílsko Argentínskym hraniciam. Cestou začne pršať a popŕcha aj keď dorazíme a idem omrknúť ubytko. Keďže chceme veľa cestovať berieme temné ubytko priamo pri stanici, nech to moc nekomplikujeme.
Domáci nám na večeru odporúča gril vedľa, tak si cestou dáme každý malé pivko za 3000PYG a ideme do grilu. Tam ešte len nosia mäsko na gril, tak zisťujeme ceny a dávame aspoň pivo Brahma za 10 000. Nerozumiem poriadne cenu porcie. Namiesto 15 000 pochopím, že porcia stojí 50 000, tak objednáme iba jednu, lebo sa nechceme moc prežrať. Hladní ako vlci si dávame aspoň jednu super empanádku. Ani komunikácia moc nejde, a nakoniec, keď už jemne pripití z druhého piva vidíme, ako nosí porcie naokolo, idem sa spýtať, čo sa deje. Nič sa nedeje, jednoducho sme si nerozumeli. Tak objednávam tu jednu porciu a teším sa veľmi. A veru, že som sa mal na čo. Mäsko je úplne super, i keď niektoré typy sú mierne húževnaté. Keď konečne pochopím, že to stojí iba 15 000, špekulujem ešte o druhej porcii, ale nakoniec sa len dofutrujeme varenou jukou, ktorú okrem mäska so šalátom servírujú každému.

D081: 2016/01/31 Ciudad del Este, PY →  Foz do Iguacu, BR
K rodičia majú dnes 40te výročie sobáša, tak to ideme osláviť návštevou ich fototapety z obývačky. Brazílska strana vodopádov Iguazu má byť kratší výlet, tak dnes ideme tam. Čakáme 15 minút na bus do Brazílie, tak si zatiaľ aspoň kúpime vrecko ľadu za 1000 a vysypeme ho do termosky.
V Brazílii si chceme vybrať nejaké lokálne peniaze, no bankomaty nejdú a zmenáreň je zavretá. Tak chodíme po meste a ani bankomaty v dvoch ďalších bankách nejdú. Začíname byť z toho nervózni. Ideme sa spýtať na trh, či nám náhodou nezamenia peniaze, no tam nás len pošlú do ďalšej banky. HSBC našťastie funguje a tvári sa, že bez poplatkov, tak vyberáme z oboch kariet a bežíme v daždi späť na tržnicu, že dáme niečo pod zub. Majú super pastely so šunkou a syrom. Moc da nám v daždi chodiť nechce, tak ideme na MHD. Tá nás vyloží na stanici, kde už nemusíme druhýkrát platiť a po chvíli čakania nasadáme do busu ku vodopádom.
Po 40minútach vystupujeme na konečnej a v modernej budove kupujeme lístky. Predávajú aj pršiplášte (2ks za 15Realov), no my si myslíme, že nám budú stačiť vetrovky. Nestačili.
Obzrieme suveníry, čekneme WC, ktoré je obkladané prírodným kameňom a nastupujeme do dvojposchodového busu ku vodopádom. Bus nemá okná ani na jednom poschodí, čo by bolo celkom fajn, len keby nepršalo. Ale prší a cez otvorené okná aj na nás. Takže sme mokrí a ešte sme vodopády ani nevideli. Vystupujeme na predposlednej zastávke a po pár schodoch vidíme prvé vodopády v celej svojej kráse. Je to ako na tapete, len sme trochu vyššie a ďalej. Tapeta bola fotená z Argentínskej strany, možno dokonca z vody. Veď uvidíme zajtra. Stále prší, takže ja chodím s dáždnikom a ruksakom, a keď chce K fotiť, tak sa schováva s foťákom pod dáždniček. Problém je, že má dlhú bavlnenú sukňu, a tá jej pomaly omoká. Najhoršie je to keď po drevenej plošine vojdeme priamo pod vodopád. Vtedy nás premočí zboku až do poslednej nitky. Neviem, či je to počasím, ale sme po pár hodinách aj celkom unavení. V obchodíku s kávičkou dávame brazílsku šupu – káva asi čistá robusta, ale silná a výrazná. V obchode so suvenírmi sa nedá schovávať, lebo je tam strašná zima od klímy.
Na konečnej si dáme burger s guaranou a berieme bezokenný bus späť. Podľa reči stretávame aj prvú Slovenku, ktorá je prekvapená, keď nás počuje hovoriť po SK. Späť v meste kupujeme v supermarkete pri stanici 920ml Brazilberg a famóznu marakujovú kokádu. Brazilberg je lokálna verzia populárneho Underbergu, vyrábaná s bylín zo 43 krajín sveta. Underberg sa normálne predáva v 20ml fľaštičkách, takže 920ml fľaša je pre mňa príjemným prekvapením.
Kokáda je nastrúhaný kokos zlepený dokopy výborným a strašne sladkým marakujovým sirupom. Chutí to famózne, čistá kokáda len s cukrom je oproti tomu šuviks. Berieme bus spred stanice, ktorý nás zoberie späť do Paraguaja.
Dnes je nedeľa a obchodík a gril sú zavreté. Chodíme preto po okolí a obzeráme, čo pod zub. Zapadneme do diskobaru, kde nám decká robia kebab a sendvič, ale nie sme moc nadšení.

D082: 2016/02/01 Ciudad del Este, PY →  Puerto de Iguazu, AR
Argentínska strana vodopádov je oveľa rozsiahlejšia, tak sa rozhodneme presunúť sa do Puerto de Iguazu, aby sme mohli zajtra vyraziť na vodopády čo najskôr. Ideme naľahko len s dvoma malými vakmi. Veľkú batožinu nechávame na hoteli. Bus nás za 20 000 berie cez Brazíliu až do Argentíny. Cez mesto sa motká strašne pomaly. Veľa stojíme, šofér si na obchodnej ulici pred hranicami si kupuje tereré a nastúpi k nám aj vexlák. K pohotovo zareagujeme a za prekvapivo dobrý kurz meníme 100USD, každý po 14 Argentínskych pesos. Na Argentínskych hraniciach už musíme vystúpiť a do pasu dostávame vstupné pečiatky. Výstupné z Paraguaja, alebo Brazílie ich netrápia. Formality sú vybavené pomerne rýchlo a batožinu nám skenujú cez letiskové RTG.
Zháňame ubytko blízko pri stanici, veď je to len na noc či dve a buď sú obsadení, alebo majú nekresťanské ceny. Aj sa rozdelíme a v jednom hosteli povedia K, že je na ich ustanovizeň pristará. To ju vytočí do nepríčetnosti, ale našťastie za rohom nájdeme začínajúci hostel za 80 ARS na hlavu aj s raňajkami. Začne zase popŕchať, tak len zbehneme do obchodu po fernet a sedíme do večera na priedomí popíjajúc tereré. Do Argentíny sme sa strašne tešili, lebo sme odchádzali s dobrými spomienkami minulý rok, no tu sme zatiaľ rozčarovaní. Trochu to zlepšia stejky a lahodný sekt na večeru.

D083: 2016/02/02 Puerto de Iguazu, AR →  Ciudad del Este, PY
Včera sme nejako nič nedomysleli, a ťupík som zamenil málo peňazí, tak dnes musíme ráno zohnať zmenáreň a strácame kopu času. Kurz je v kamennej zmenárni horší – iba 13.5, tak meníme len 60USD, no trvá to neskutočne dlho. Podpisujem aspoň 3 lajstrá a vypisujem dvakrát číslo pasu. Potom ešte v nie moc uspokojivom supermarkete nakupujeme proviant.
Spiatočný bus ku vodopádom stojí 100ARS na hlavu. Je tu toľko turistov, že sa ani nezmestia všetci do busu. Našťastie vraj ale busy chodia každých 20minút. Aj na kúpu lístkov do parku je dlhá rada. Budova a WC obkladané kameňom vyzerá dosť staro a opotrebovane. Celkovo to tu vyzerá dosť biedne, oproti Brazílii. Vystojíme si šóru už s lístkami a keďže do odchodu vláčika o 11:00 je už len 20 minút, tak sa rozhodneme počkať. Údajne sa na najväčšiu atrakciu – Diablove hrdlo – nedá dostať inak, ako vláčikom. Vláčik síce príde načas, no nechajú nás pri ňom čakať ešte dvadsať minút. Je to totálne organizačné fiasko. Nič nefunguje a nakoniec ideme vláčikom 5 minút a vystupujeme. Treba prestúpiť na druhý vláčik, kde už čaká tisícka ľudí. Tak na hrdlo nejdeme. Robíme miesto toho dva pešie okruhy po vodopádoch. Začneme veľkým okruhom ponad vodopády. Je to celkom dramatické, chodiť po mostíkoch ponad padajúcu vodu. Počasie nám praje, ani nepečie a ani neprší. Je zamračené. Na peknom výhľade si robíme šunkovo syrové sendviče. Pri stanici bola aj pitná voda, no keďže nie je moc teplo, stačí nám naša prinesená. Po dokončení prvého okruhu ideme pozrieť na stanicu, no je tam stále veľa ľudí. Robíme preto menší okruh priamo ku vodopádom. Tu nás na niektorých miestach uži celkom dobre ostrieka voda. Zídem až úplne dole, do prístavu, skadiaľ chodia člny priamo do vodopádov. Máme celkom dobré zábery, no nie sme si 100 istý, že sme boli na mieste, z kade fotili tapetku. Vyzerá to tak, že to asi bolo fotené z vody. Kedysi bývala voda vo vodopádoch biela, čistá. Teraz je červená, lebo ľudia odlesňujú pôdu a tá je potom splachovaná zrážkami do vody. Mega veľká priehrada Itaipú vodu trochu odkaľuje, no stále je ešte červená. Červená voda nie je dobrá pre ryby, ktoré sa pri párení nevidia a ani pre predátorov, ktorý nevidia ryby vo vode. Vodopády sú super zaujímavé a je to iné ako na Brazílskej strane, no dych nám vyrazí až Diablov chřtán, keď sa tam nakoniec vláčikom dostaneme. Začína už trochu popŕchať, tak cválame po platformám ku hrdlu. Tam nás ostrekúvajú spŕšky, ktoré z času na čas doveje vietor. Podhľad dole na rútiacu sa vodu je neopísateľný. Vody je veľa, až moc, možno v suchšom období by sa dali vodopády fotiť lepšie. Teraz je všade veľa vody a vodného spreja, nie moc dobré pre foťák. Aspoň, že je dosť teplo.
Na vláčik čaká veľa ľudí, a nezmestíme sa do prvého, ale aspoň sme sa zmestili pod strechu. Späť v Puerte zisťujeme, že posledný bus do Paraguaya ide o 10 minút. Nechce sa nám už zostávať v Argentíne, tak bežíme po vaky a kým sa vrátime, náš bus sa už hýbe. Ale zastane nám a my sa s pár nákupkyňami vezieme späť do Paraguaja.
Keďže plánujeme ísť do Buenos Aires, celou cestou snívam, že k nám nastúpi vexlák, no mesto je už dosť vymreté. Až na druhý deň sa dozvieme, že je sviatok. Vekslák nenastúpil, ale vidíme ich pár cestou a všetci majú kožené kabely prehodené cez brucho. Podľa toho spoznám týpka na stanici spať v Ciudad del Este a meníme dolky za Argentínske pesá za za super 14.40.
Druhou dobrou správou je, že gril je otvorený, tak ideme rovno tam. Dovolia nám si vypiť vychladený argentínsky sekt a my si dávame konečne dve porcie asáda. K chce iba rebrá, ja mám tri rôzne kusy. Pochutnáme si do sýtosti a spokojní a unavení ideme spať. Zajtra chceme ísť na obed do BA.

D084: 2016/02/03 Ciudad del Este, PY
Dnes samozrejme že už nie je miesto v buse, tak zostávame zaháknutí. Druhá zlá správa je, že aj supermarket, kde sme chceli nakúpiť obed a yerba maté je zavretý, lebo je dnes sviatok San Blas. Kupujeme teda lístok na zajtra a vrátim sa s termoskou na stanicu, aby nám spravili tereré. Reštika, ktorá bola doteraz vždy zavretá je otvorená a má aj veľký gril plný mäsa. Tak sa zase raz nabúchame grilovaným mäskom. Potom trávime a pracujeme až je večer a zvládneme iba jeden gril v našom obľúbenom podniku.

D085: 2016/02/04 Ciudad del Este, PY → Buenos Aires, AR
Konečne dnes nakupujeme v supermarkete a čakáme na bus. Obedujeme super hovädzinky priamo na hoteli a pol hodku pred plánovaným odchodom busu sme na stanici. Tam sa z nás smejú, že ako môžeme čakať bus o druhej, keď chodí o tretej. Nám to ale moc vtipné nie je. Reálne nás vyženú o pol štvrtej, ale aj tak sa potíme na teple, kým bus naozaj príde. Ľudí potom ešte zbierame po meste do pol šiestej. Večera je na konci Paraguaja pred hranicami v našej obľúbenej Encarnación. Hodinu stojíme na hraniciach, potom sa trápime s batožinou cez Argentínske hranice a to ešte púšťame lokálny bus. Absurdné, ale pravda. Je 11 hodín večer. Potom už len valíme Argentínou.