V skratke:
Tikal – Najväčšie Mayské ruiny
Flores – Nový Rok 2013 na ostrove na jazere
Antigua – pod vulkánmi
Vulkán Pacaya – ako sme si opiekli Marshmallows:)
Lago de Atitlán
Chichicastenango – prieskum najväčšieho trhu v CA
Výňatok z denníčka – Vulkán Pacaya
D29: 2013/01/04 Antigua
Ráno kempujeme už 0550 pred cestovkou/pekárňou, kde nám predali zájazd na sopku Pacaya. Po 10 minútach sme už celkom nervózni a keď počujeme šuchotanie za dverami, klopkáme až kým nám neotvoria. Tvrdia, že máme len čakať a nikam nezavolajú. Čo nám teda ostáva, len čakať. Skleslo sedíme na obrubníku, keď prifrčí mikrobusík. Nasúkali sme sa dnu a pomerne rýchlo pochopili, prečo to meškanie. Busík zbieral turistov a to ešte ďalších 30 minút aj s tankovaním. Pekne, boli sme aj celkom plní, 11 ks. Cestou podriemkavam v snahe ignorovať divokú cestu. Po hodine opúšťame asfalt a nezníženou rýchlosťou poď ho po lávovej škvare. Je to dosť drsné, ale míňame aj veľký bus, ktorý sa sem očividne vydriape. Šofér nás vykladá pred obchodom, kde nám deti ponúkaju palice na výstup, no my len hromadne zneužívame toaletu obliehanú sliepkami. Jeden chlápek si berie taxi natural (koňa), Kupujeme vstupenky do národného parku, vypisujeme zbytočné tlačivá a poď ho šľapať. Po pár krokoch sa jediný dedko v skupinke zastavuje a už ho sprievodkyňa s koniarmi, ktorí nás obliehali od štartu, vmanévrujú na koňa. Katku rozčuľuje, keď sa jej podchvíľou pýtali, či nechce taxi. Ja som ich len ignoroval. Počasie nevyzeralo najlepšie, dosť fučalo a bola zima. Keď sme došli ku koncu vegetácie, fučalo tam tak, že mi uchytilo širák. Zúrivo som sa po ňom rozbehol, no krik a priepasť, ktorá sa predo mnou vynorila z hmly má zastavili. Klobúk to však nedojalo a letel ďalej, smer lávové polia. Nebol som z toho 2x nadšený. Kupoval som ho práve kvôli takýmto situáciam čo najlacnejší, ale za ten čas mi predsa len prirástol k srdcu, k hlave zjavne nie. Taktiež sme ráno zistili, že sme o jeden uterák ľahší, tak toto už bola druhá rana pod pás v jeden deň.
No nič, šľapali sme ďalej. Kone ďalej nemohli, dole sa platilo extra a zrejme to ani nebolo bežné, tak šli dole po ďalších turistov. My sme minuli obchodík s lávovými suvenírmi, kde sme sa na chvíľu schovali pred vetrom a šlo sa na lávové polia. Počasie nám stále neprialo, tak sme nahodili vetrovky a nasledovali skupinu. Sprievodkyňa ešte cestou vyrobila ražne a keď sme došli k miestu, kde unikala para, napichla na ne marshmalows cukríky (JoJo) a opekala ich tam. Všetky sme pojedli, pochodili ešte trochu okolo a vybrali sa smerom dole. Vykúkal som klobúk no nič. Cesta nadol bola pochopiteľne ľahšia a ubiehala rýchlo. Keď sme zišli až ku koňom, hovorí mi sprievodkyňa, že majú moje sombrero. A fakt, bolo na jednom z koní. Keby bol vodič koňa žena aj ju od radosti vystískam, takto som mu len radostne podal ruku. Hneď sme aj boli dole, zložili sa pri obchode a keďže si nikto nič nekupoval nahnali nás do mikrobusíka a vyrazili sme naspäť. Prišli sme o hodinu skôr ako bolo plánované, po sprche sme sa cítili unavení, no nie dosť na spanie, tak sme len polihovali, kukali poslednú Bondovku a miešali Monster s rumami. 5ročný pasoval najlepšie. Večer sme internetovali v Mekesi a maškrtili hambáč zo susedného supermarketu, výdatne vyupgradovaný Mekesovým kečupíkom, ktorý sa dá voľne čapovať.