D032: 2015/12/13 Galápagos: plavba D6 + Puerto Ayora
Ešte pred raňajkami nám zvonia, aby sme prišli na palubu. Oboplávame malý ostrovček a po raňajkách zamierime do prístavu. 08.30 sme už na pevnine. Zbohom našej morskej avantúrke. Dnes je v prístave o poznanie viac lodí. Je nedeľa a začína veľa turnusov. Na letisku sa lúčime so spolupútnikmi a spolu s Tomom a nemeckým párikom ideme do Puerto Ayora. Za kanálom vystúpime z loďky a nasadneme do busu. Ten je síce viacmenej plný, no keď pochopí, že všetci sme posádky lodí a nie pasažieri lietadiel, tak navrhujú takýto obchod – alebo zaplatíme za bus namiesto dvoch dolárov tri, alebo môžeme čakať dve hodky na regulérny bus. Prvý sa schytí rozumný chlapík s plánom počkať nejakú tú minútku, že snáď prídu ľudia a zaplní sa bus úplne a pôjdeme za dvojku. Z nepochopiteľného dovôdu ale ľudia začnú panikárčiť a zdrhať do taxíkov, takže aj trojdolárový plán sa rozpadá. Keďže sme z lode piati ideme teda aj my po taxíku. Tam nám ale hovoria, že sa piati nezmestíme. V tom momente sa na nás rúti autobus. Šofér trúbi a gestikuluje, až pochopím, že nás zoberie. Je úplne prázdny a aj ten hajzlík chce tri dolky. Tak s Tomom naskočíme a mávame na nemčúrov, aby nemali pocit, že sme ich nechali v štichu. Nakoniec fičíme my piati a ešte traja domáci v prázdnom buse, ktorý sa očividne plne zaplatený vracia do prístavu.
Prvý krát si z busu v zelenej časti ostrova všimneme obrie korytnačky, ktoré sme doposiaľ videli len v chovných staniciach. Rodrigo nám hovoril, že si zvykli jesť veľmi málo, len keď z kaktusu odpadol „list“. Teraz na farmách stále niečo jedia a ich metabolizmus sa zrýchľuje a ich stolica je plná nestráveného rastlinného materiálu.
Pred naším hotelom stretávame Toma a pri supermarkete sa pokúšame vybrať nejaké peniaze z bankomatu, lebo na lodi sme nič nechceli mať, no je nedeľa, jeden automat je úplne tmavý a druhý len pípa a pípa. Tak ideme do zlatníctva, oproti ktorému je banka s bankomatmi. Tam to našťastie ide, ale hajzlíci si berú 1.5USD za výber a ešte to limitujú na 300USD. S peniazmi v hrsti znovu stretávame Toma a ten ma nasleduje do zlatníctva za Katkou. Majú tam pekné a pre nás aj originálne kusy, no veľa z nich na K nesadne. Predsa len ale niečo poriešime a po zistení, že rybí market v neďelu nevarí si dávame pivko pri vode spolu s komármi a potom ideme na reštauračnú uličku, kde si dávam jednu rybu napoly s K. Tom má inú rybu – menšiu – sám pre seba. Nie je to moc veľká sláva, ale žalúdok to zasýti.