D031: 2015/12/12 Galápagos: plavba D5
Vylodíme sa na čiernopieskovej pláži. Z člna skáčeme priamo do vody. Prejdeme sa kúsok po pevnine a obzeráme kožušinové uškatce. Tie sú trošku menšie, chlpatejšie, majú menšiu hlavu a vačšie oči a uši ako regulérne uškatce, čo prišli z Kalifornie. Tieto prišli z južného pólu, kde je seriózna zima a preto sú chlpaté. Sú tu aj tzv. Darwinove záchody. Do skaly vymyté diery, kde prílivová vlna naženie spenenú vodu, ako keď sa splachuje záchod a potom to všetko s vracajúcou sa vlnou zmizne. Zážitok je, keď sme na skalách vystrčení v mori, postávame okolo uškatcov a príde séria veľkých vĺn, čo vystrekujú gejzíry zo „záchodov“ za nami a my sa až bojíme, že sa nedostaneme na pevninu. Nakoniec sa všetko vráti do normálu a my sa vraciame na pláž, kde program pokračuje šnorchľovaním. Hneď na brehu sa veľký uškatec hrá s húfom rybiek. Vidím aj bielohrotého žraloka na rohu zátoky a otvoreného mora. Voda je dosť divoká a vidieť tu prúdiť piesok. Veľmi pekná je katedrála – skala s dierami na pláži obklopená uškatcami a kolekciou vtáctva. Nakoniec nastáva síce podľa plánu ale nepremyslený, dvojfázový odchod na loď. Ja by som aj rád zostal – tak sa mi tam páči, ale skončím v prvom člne na loď. Čo už, v najlepšom treba prestať.
Po obede sa vyloďujeme na červenej pláži. Tá je fakt červená, ako škvara. Už z brehu, popri Rodrigovom výklade pozorujeme ako sa vo vode plieskajú orlie raje. Vraj sa pária. Poprechádzame sa po okolí, okukáme dva plameniaky zúfalo filtrujúce vodu, ktorá je ešte moc slaná na to, aby podporovala rast ich stravy. Jazierko je totiž napĺňané vodou z oceána a dažde nie a nie prísť aby zriedili slanú vodu na prijateľnú mieru pre rast plameniačej potravy.
Posledné šnorchľovanie väčšina ľudí presedí na pláži, lebo su deprimovaní a vraj je aj studená voda. O tej vode nič neviem, ale ukáže sa to byť najlepši šnorcheľ zájazdu. Viditeľnosť je v potápacej kvalite, na hladine je toľko krevetiek, že počuť ako ich rybky chrúmu a netreba sa ani potápať. Človek vidí široko ďaleko. Vidíme ihlice pri brehu snažiace si uchmatnúť z húfu malých rybiek. Potom aj trumpet fish v trochu vačšej hĺbke. Úplne sme paralyzovaní, keď sa z hlbín vynorí orlia raja. Ide s nami aj kapitán. Ten je s plutvami popredu a už sa vracia, keď nám zrazu signalizuje žraloka. Čučíme naň kým nezmizne a kápi nám nad hladinou hovorí, že to bol žralok galapágsky. Veríme mu, lebo bol krátky a tučný, tak ako v katalógu. Úplne šťastní plávame za kápim, no bez plutiev nám to až tak rýchlo nejde. Táto zastávka fakt stála za to. Škoda, že to niektorí neskúsili.