D030: 2015/12/11 Galápagos: plavba D4 – Isabela
Ráno beháme ešte pred raňajkami pomedzi vodné iguany. Je ich tam aj mnoho mŕtvych. Toto je skutočné iguanie miesto. Je tu aj veľa mláďat uškatcov, ktoré sa hrajú v bazénikoch, čo zostali pri odlive. Na jednom útese pozorujeme nelietajúceho kormorána. Niet moc čo obdivovať, je do dosť nepekný, ba až priam vypelichaný vták s malinkými krídlami. Tie sa mu na Galapágoch zmenili na veslá na potápanie. Vystačí si s rybami, čo tu sú a nemusí už niekam lietať. Na konci chodníčka je chrbtica z veľryby.
Po obede nás zavolá kapitán na palubu a pozorujeme delfíny v diaľke. Skáču do vzduchu do výšky niekoľko násobku dĺžky tela. Sú pomešie a nie je to ten typ, čo rád sprevádza lode. Kapitán spraví otočku, tak ich dostaneme aj bližšie k boku lode, ale radšej ich pozorujeme ako skáču okolo nás, ako by sme bežali po foťák. Presunieme sa pod veliký útes a šnorchľujeme s kapitánom. Miesto je zaujímavé a navečer tam kotví aj loď s potápačmi ale okolo obeda je viditeľnosť mizerná a keď do kalnej vody pleští slnko, nevidno už vôbec nič. Sem tam sa okolo mihne uškatec. A hlboko pod nami sa mihajú tiene rýb. Lepšie vidno život nad hladinou. Vtáky na útesoch, uškatce a tučniaky na brehu. Neskôr sa tade vozíme na loďke a voda sa zdá byť čistejšia. K zahuhúka v jaskyni (od strachu 😉 a nedôvery kormidelníka Rodriga s manipulácii s Pangou-člnom) a Naturalista Rodrigo sa tam chce vrátiť asi po nový endemický druh. My sa chvíľu rehoceme, no keď počujeme hrmot vĺn na konci jaskyne a pozeráme ako neschopný Rodrigo nevie ovládať čln, nie je nám všetko jedno.
Ešte pred večerou prechádzame rovníkom z juhu na sever. Loď lietala na vlnách ako bláznivá, aby sme to stihli so západom slnka, ktorý bol magický a vyšiel presne na 18.00.
My sme sa pred morskou nemocou skrývali v kabíne, K fotila divé vlny z okienka a keď nás všetkých vyzvonili von, boli sme už zase na severnej pologuli. V noci prejdeme rovníkom druhý krát, ale to nás už nebudia.