D090: 2016/02/09 Buenos Aires, AR → Colonia del Sacramento, UY
Drsné ráno nastáva, keď ideme na loď bez lístkov. Prvý problém je vstať o siedmej. Potom nastáva situácia, kedy treba preliať fernet. Kto by šlapal so sklenenou fľašou. Hlavne keď má ešte 20kg kravín na chrbte a malý vak na bruchu. Na rohu kupujeme posledné media luny a po zase raz bezplatnej jazde metrom sa nekonečne moceme na BuqueBus terminál. Na to že je osem ráno, už celkom slušne pečie slniečko na bezoblačnej oblohe. Po asik 5 minútach sme v prístave a stojíme v stredovekej rade na kúpu lístkov. Argentína je zdeformovaná ešte horšími vládami ako u nás. Miestami to vyzerá dosť socialisticky. Na informáciách si dve panie čítajú noviny, a lístky predáva jedna jediná priehradka. Polointeligentne otvárajú priehradky na batožinu, no predaj stále viazne. Najkomickejšie je, keď lístky, ktoré sa dajú kupovať iba za cudzie meny je po odbavení potrebné zaplatiť v jednej jedinej pokladni, kde sa hromadia všetci tí ľudia. Prekvapivo nám zostali ešte nejaké tie argentínske peniaze a zmenáreň má aj fajný kurz. Iba 14.8 za dolár. My sme za dolár dostali až 14.5. Jediný problém je, že zmenáreň je zavretá. Moc času na nákupy nám nezostáva. Odovzdáme batožinu a ideme cez pohraničné formality. Po krátkom chaose, odtlačkoch prstov a fotení dostávame rovno Uruguajskú pečiatku.
Loď – trajekt je celkom veľká, je tam aj zmenáreň – 1.82PYG za 1ARS. Podľa mojich výpočtov by to malo byť okolo 2.1. Snáď to bude lepšie v Uruguaji (NEBOLO).
Na pevnine nechávam K v prístave, vyberiem peniaze bankomatu a idem zháňať ubytko. Keď výdem z prístavu, je ešte celkom príjemne. Skúsim hotel, či náhodou nebude lacný ako v BA. Nebol. Chceli 90 USD za izbu. Hostel, čo som mal čeknutý na booking.com je plný, tak behám po obci. Naštastie to nie je až také veľké. Druhý voľný hostel je ten, kde skončíme. Samozrejme až po tom, čo obehnem celú obec. Keď sa vraciam na stanicu po K je už riadny výpek. Zapadneme teda v krásne vyupratovanom hosteli v historickom dome – Celestino a keďže na obed je už neskoro, kupujeme len chladné drinky a ideme ku vode. Vonku je pekelné teplo, tak zapadneme do prvého parčíku a v tieni starého stromu popíjame dvojdecku medio y medio (mix bieleho vína a šumivého vína). Je tak teplo, že príde aj na chladenú vodu s bublinkami.
Na známej uličke Vzdychov (podľa pôvodných nevestincov) je dokonca viac turistov ako horúčavy. Ani jedno však nie je dobré na fotenie. Tak si sadneme do tieňa vyčkávame, že sa vyčistí záber. Teplo je ale silnejšie ako naše foto odhodlanie a tak to balíme a ideme si radšej kúpiť mäsko na večeru. Parádny lokálny mäsiar, nám odfikne sviečkovú (lomo) a my si ju opečieme s figami na liatinovej panvici. Lokálny Argentínci – operátori hostela – sú z toho úplne paf. A úplne ich dorazia bobuľky červeného hrozna na šaláte. Ideme na strechu, aby sme nerušili zákaz alkoholu naším Malbecom. Pochutíme si nenormálne, okrem fasa mäska mi aj strašne chutí šalát pokvapkaný lokálnym olivovým olejom (250ml za 95UYU) a limetou. Hroznové bobuľky s jadierkami tomu dávaju už len príjemne pikantný nádych. Drsnú romantiku so zapadnutým slnkom nedokážu narušiť už ani neplatonicky sa tváriace komáre. Menej romantický je chrápač izbový, ktorý ma donúti pichnúť si do uší štuple. Taktiež vadia trupíci, ktorí si myslia, že je dobrý nápad vypnúť ventilátor, alebo zavrieť dvere do izby.
D091: 2016/02/10 Colonia del Sacramento
Raňajkujeme na streche po upotenej noci. Pri dennom svetle je to trošku menej romantické miesto, ale stále celkom príjemné. Treba nám niečo porobiť na počítači, takže je už celkom teplo, kým sa vyberieme na pláž na rieke Rio Plata. Hlavne je dosť výpek po ceste. Na pláži sú ešte stále nejaké tie voľné tiene, tak sa schováme do jedného. Vládne tu príjemná dovolenková atmoška. Za nami je rodinka, s dvoma chlapcami, ktorý stále behajú okolo a prášia piesok, takže musíme zakryť termosku s mate, aby nám nenapieskovali dovnútra. Po nejakom čase vybalia ešte jedného chlapca a fuknú ho do vody ku prvým dvom. Veselým spestrením je keď sa zrazu strhne veľké brechanie a my pozeráme, ako opodiaľ biely pudlík naháňa troch bráškov a tí sa pred ním hádžu do vody. Pudel breše na brehu, a ten najmladší, asi trojročný vybehne z vody von a zaženie psa trochu ďalej od vody. Rehoceme sa, ako ten najmenší sopľoš zachraňuje väčších bráchov.
Na obed sme celkom hladní, tak sa zahalíme do uterákov a prcháme do mesta. Zatiaľ, čo sme boli preč nás presťahovali do izby s menej posteľami, za čo ešte doplácame dolár na hlavu. Naše postele už boli rezervované.
Na večer ideme na západ slnka do starého mesta. Slnko zapadne, ako sme očakávali a dokonca nás ani nespláchne vlna z trajektu, ktorý prichádza do západu. Blížiacu sa vlnu zbadáme vopred a posunieme sa viac do vnútrozemia.
Na večeru kupujem drahé, ale fajné mleté mäsko a robíme si super hambáčiky. Na streche je už trochu tma, ale zjeme ich aj tak.
Ťažká noc je hlavne pre K, ktorú si vychutnávajú ploštice. Mne sa zaspávalo horšie, lebo sme si ku hambáčom dali moc veľa syra, ale keď som raz zaspal, tak som spal.