D114: 12MAR2017 Mersing → Cherating
Ráno ale aspoň máme zase super roti. K nechce ani banán a ani vajce, tak jej dajú salko dovnútra, je to skoro také super ako moje banánové, len bez banánovej príchuti. Svojím spôsobom je to ešte lepšie, lebo sa to dá skôr jesť ako prehorúce banány.
Po raňajkách si dáme šopping v drogérii – doplnenie vecí, ktoré nám došli a ideme na stanicu zrealizovať poldenný presun.
Na zastávke busu obedujeme rybu, tempeh a zeleninu s ryžou. Štipľavka štípe ako šlak. Po zemi sa poflakuje kohút, sliepka a povaľuje sa tu viacero mačiek. Načo zametať, keď to zverina zožere.
Podvečer dorazíme do Cheratingu. Je to surferské miesto a v marci by ešte mali byť vlny, no nikde žiadne nevidíme. Zato sú tu rozťahané chatkové osady vo vnútrozemí. Musíme prejsť kúsok z hlavnej cesty do obce a potom sa ešte celkom naprechádzame, kým nájdeme decentné ubytovanie. Ceny sú pomerne nízke (i 30MYR za chajdu), no zodpovedajúco nízka je aj úroveň ubytovania. Keď sa konečne ubytujeme, schytíme plavky a hajde na pláž. Tam je riadny odliv a hŕstky domorodcov vytešujúcich sa vo vode. Zaujme nás lesbická úderka – partička báb, často v párikoch, čo sa veselo čvachtá a fotí vo vode po členky.
Zavítame do jedného z dvoch barov na pláži a prekliate dlho čakáme na večeru. Keď sledujeme vývoj vidíme, že všetci tu čakali na večeru a my sme samozrejme obslúžení ako poslední. Ešte aj vysmažený anglán zle zráta účet. Aspoň že hambáč bol fajn.
Na izbe zistím, že som brutálne doštípaný a ani neviem od čoho a ešte aj komáre si neberú servítky pred sosáky.

D115: 13MAR2017 Cherating
Dlho vyspávame a nevieme čo s konopím. Po roti cez cestu na raňajky ideme plávať.
More v zátoke je ploché ako jazero, surfovanie nehrozí. Plávanie v mútnej vode na mŕtvom piesku je pekná nuda. Na hodinky pozeráme každých 5 minút. To nie ako v MoalBoal, kde som sa pozrel po hodke, že už treba pomaly plávať naspäť.
Naše raňajkovníctvo cez cestu sa zmenilo na obedovníctvo. Navyberáme si všetky vegetariánske jedlá na tanier s kokosovou ryžou a ja si zadelím tuniaka v červenej šťave a volské oko.
Je to celkom dobré a prekvapivo čerstvé.
Na izbe pracujeme vo výpeku. Máme slušný internet priamo na našej chatke.
HH dáme na pláži v Cherating Beach Bare. Vymakaný čierny barman nám za cenu plechovky piva namieša zákerné drinky. Má pekný Phi-Phi hajzlík ktorý káže: “negrcajte mi tu, kŕmte rybičky v mori!”
Na ochranu pred komármi a sandflies dávame gin s tonikom podľa tradičného vojenského receptu na maláriu. Je možné, že len tonik je antimalarikum, ale prečo zároveň nevypáliť aj červa džinom?
Na večeru je náš podnik zavretý, tak si dávame rezance pri mešite.

D116: 14MAR2017 Cherating
Ranné šnorchľovanie nad piesčitým dnom je stále nuda. Snažíme sa nájsť niečo pozitívne na našej situácii, no je to naozaj ťažké. Na zrkadlovej hladine zospodu sledujeme odrazy slnka, a chceme sa cítiť, že sa vznášanme vesmírom. Na dne sú miestami pieskové doláre dosahujúce veľkosti 5cm v priemere.
K vo vode viac ako hodinu pre nudu nevydrží. Po sprche dávame obedové menu cez cestu, iné tri vegetariánske jedlá a štvrté s tuniakom. Ryžu si dávame decentne, na ich lokálne pomery nám to účuje ako polovičnú ryžu za polovičnú cenu. Každá malá porcia má fixnú cenu 2-3MYR, bez ohľadu na veľkosť porcie. Takže najlacnejšie je dať si len veľkú porciu jednej prílohy. Po obede skúšam vegetiť a potom aj pracovať v hamaku, no vyženú ma otravné komáre. K to rieši tak, +ze si sadne oproti ventilátoru, ktorý ju silno ofukuje a tak k nej nepustí žiaden hmyz.
Podvečer idem zháňať pivo, no podnik, ktorý sa tváril, že má najlacnejšie a najchladnejšie pivo v Cheratingu je stále zavretý. Cestou vidím makaka, ako vyskočí na smetiak, usadí sa a vyberá von veľký sáčok. Keď idem späť už má zo sáčku vytiahnutý koláčik a spokojne si na ňom pochutnáva. Pivko nakoniec nájdem v čínskom podniku nad riekou, možno 50 metrov po rieke od nášho miesta. Dáme si na izbe 16% pivo a ideme späť na západ s Heinekenom a vyprážanými kalmármi. Cestou domov vidíme všade makaky. Lezú po elektrickom vedení, na našej ulici lemujú chodníky. Nahlásime sa na nočné pozorovanie svetlušiek a ideme na večeru.
Konečne sa nám podarí super sífud večera. Pekná čerstvá rybička s jedinou kosťou a a dva kalmáve na grile. Mladá to griluje na banánovom liste a okrem oleja a pokrievky tam nič iné nedáva. Tak sme to aj chceli, lebo glutaman si cestu nájde všade.
Napapkaní ideme cez cestu do prístavu, kde čakáme na zvyšných pasažierov z ClubMed. Po orientácii s nadšeným Hafizom naskakujeme spolu s pár staršími belochmi a vedúcim Hafizom do prvej loďky. Na rieke počkáme kým sa nalodí zvyšok chásky. Je nás asi 25 ľudí v štyroch člnoch. Svetlušky začínajú už za čínskou reštauráciou. Loďky sa menia, raz je jedna pri svetluškách, potom druhá. Svetlušky si sedia na stromoch nad riekou a keď ich náš sprievodca privolá (zabliká na ne červeným lamášikom) zletia tmou na loď. Pristávanú nám na dlaniach, na vlasoch. Jedna si sadne K na nos. Keď sa začnú zlietať, vyzerá to ako vianočné ozdoby – svetielka bežiace po vianočnom stromčeku. Keď je mušiek viac, vyzerá to ako let vesmírom – cez hviezdy. Deti výskajú a ujúkajú od radosti. Miestami je to úplná mágia a tie výkriky detí tomu dodávajú tu pravú atmosféru.
Nedá sa to vyfotiť a ani sa to nesmie. Konevenčné svetlá odháňajú mušky preč.
Po čase sa ostatné člnky s deťmi vrátia a nás prevezie Hafiz ešte trochu ďalej do vnútrozemia. Potom sa už musíme vrátiť, lebo by sme sa s člnom nezmestli popod most. Soudruzi z NDR to nedomysleli a cestný most spravili rovný, takže pri prílive je voda tesne pod mostom a po rieke sa nedá jazdieť člnmi.
Svetlušky tu sú špeciálne – asynchrónne. Samec svieti dlho a potom na chvíľu zhasne. Samice blikajú častejšie a svietia krátko. Bežné svetlušky majú vraj blikanie synchrónne, samce a samice blikajú v unisone.
Popod most to dávame na tesáka. S tým prílivom fakt neofajčieval. Aj sa pre istotu prikrčím.
Vyplácame ubytko a dostávame lepšiu cenu, lebo sme boli tri noci. Domáci býva na konci udržiavaného dvora pred riekou. Spokojne si sedí vo svetle pri otvorených dverách, neviem, ako to, že ho nežerú komáre. Celkovo sme s Cheratingu dosť sklamaní. Ubytko je ďaleko od pláže, všade je kopa komárov a pieskových mušiek. Málo reštaurácií, žiadne vlny a nezáživné plávanie. Už sa tu asi len tak nezastavíme. Svetlušky boli fajn, ale pre ne sa už nevrátime.
Večer sa ešte odhodláme na Oskarový film, no je to pekná voda, tak zhasíname v polke.

D117: 15MAR2017 Cherating → Kapas
Po raňajkách o roti so salkom, banánom a cibuľou berieme taxi za 30 do susedného štátu, kde môžeme rovno naskočiť na bus o 11.00. Čakajú tu aj Španieli a sú prekvapení z luxusu v buse. Vedľa seba sú len tri sedadlá a vyklopiť sa dajú do skoro rovna. Pozeráme telku a cesta nám ubieha. Na obednej zastávke si kupujeme špirály proti komárom.
V Marangu nás bus vyhodí na hlavnej, tak so Španielmi pochodujeme pár sto metrov do prístavu. Kupujeme lístok na loď. Chlapík chce najprv 40MYR za spiatočný, tak som sa vybral pýtať okoloidúcich. Tí mali lístok za 44, tak som sa vrátil a baby zatiaľ dohodli 30MYR, že veď sme skupina. Skupina sme boli ako svet, teda rátajúca 4ks, ale aj tak sme museli čakať hodinu do odchodu. Boli sme si zatiaľ nakúpiť proviant, samozrejme bandasku vody sme kúpiť zabudli. Predavač mal manželku z Plzne a práve bola na návšteve aj svokra.
Na ostrov Kapas prídeme v najväčšom výpeku. Necháme sa vyhodiť u kapitána Longhausa. S vakmi skáčeme do vody po kolená. Španieli idú loďkou ďalej. U Kápiho je problém, že má len tri noci a potom je 18teho na jednu noc úplne plný. Takže by sme museli niekde prespať. Nechce sa nám sťahovať, tak chodíme s veľkým vakom po rozpálenom piesku. Ostrov je taký malý, že nemá ani cestičku a všade sa chodí loďkou alebo po pláži. Medzi jednotlivými plážami sú vybetónované schodiská a terasky cez koralové skaly. Hľadanie raja je dlhé. Všade sú už plní, alebo drahí. K vykšeftí dobrú cenu (70MYR) za 7 nocí v klíma domčeku, no domček je 5 minút od pláže. Nakoniec sa skladáme v zavretej kaviarni a behám po zvyšku ostrova sám. Vlastne nie sám, so mnou hľadajú ubytko aj Španieli.
Na konci ostrova ma to už prestane baviť, vyberiem sa rýchlo za K a zoberieme si chatku priamo na malej útulnej pláži, kúsok od móla – u Vlasáčika. Vlasáčika sme ho nazvali preto, lebo mal dlhé vlasy a rád si uch udržiaval pred zrkadielkom. Zvyšné chatky su plné Argentíncami.
Rýchlo sa ubytujeme a nasleduje parádna plážovačka. Nie sú tu mušky, tak si môžeme po plávaní len tak lehniť na piesočku. Vo vode to bolo o ničom, ale lepšie ako v Cheratingu. Dva sudy sú obrastené koralom a bolo tam veľa rybiek. Viem ale, že na šnorchlovanie treba ísť na kraje ostrova. Dokonca sme parádny koral videli z lode, keď sme sem prichádzali. Večeru servírujú všade až od siedmej, tak si ešte dáme spoznávaciu prechádzku po ostrove až po kempingovú pláž. Tam sú Argentínci a posrkávajú maté. V KBC Restaurant (KBC2) si zabookujeme ubytko na chýbajúcich 5 nocí, lebo len na dve nám to nechcela rezervovať. Vyzerá to tam ale novostavbovo, tak to hádam zvládneme. Vlasáčik už do nášho plánovaného odchodu aj tak nemá nič voľné a Kápi Morgan (Longhaus) je moc ďaleko od diania na centrálnej pláži pred KBCéčkami. V pôvodnom KBC majú jedno jediné jedlo, komunálnu pizzu o 20:30. To je pre nás moc neskoro, i keď ich jedálenský priestor vyzerá dosť roztomilo.
Po večeri sa zbehnem ešte mrknúť, ako vyzerá pizza a stretnem sa so Španielmi, ktorý futrujú ľ pridelené kúskypizze. Sú tu aj ubytovaní.

D118: 16MAR2017 Kapas
V chatičke na pláži nás budia vlnky. Vlasáčik nám zadarmo načapuje horúcu vodu na čajík. Dobre ho tí Argentínci vytrénovali. Nasleduje neskoré, ale magické šnorchlovanie z kempovacej pláže.
Koraly vyzerajú ako panciere gigantických korytnačiek alebo mega hríby. Zo začiatku je to dosť jednofarebné, kým si oči privyknú na iné farby pod vodou. Farebným spestrením sú zelené a fialové sasanky s nemuškami. Niektoré sasanky sú také uzavreté, že im trčí iba pár fifíkov. Je tu aj veľa rýb a veľké húfy malých rybiek, ktoré obháňajú podlhovasté ryby s ostrými zúbkami – needlefish (po našom vymyslenom – morské štuky). Tie bývajú miestami pekne veľké klacky a zopár ich vidíme aj na čistiacich staniciach, ako im zo zubov malé rybky vyjedajú kúsky iných rybiek.
Vidíme viacero blue spotted sting rays, ktoré na dne víria kúdoly piesku a keď sa priblížime upaľujú sa schovať pod najbližší koral. Je tu aj veľa druhov box fishov a veľkú radosť nám spraví MEGA veľký tuniak v hlbšej vode popri umelých koralových útesov. Najprv sa trochu preľakneme, že aký tučný žralok, no keď vidíme, že to je tuniačik, tak sa trochu ukľudníme. Má ale veľkú tlamu a keď sa otočí na nás, tak nám zase zrýchlie tep. Keď pláva okolo bokom, je krásne strieborný s pár bodkami. Nádherná ryba a takto zblízka sme ju veru ešte nevideli. Umelý útes sú preliezky z plastových trubiek pomaly obrastajúce koralom. Radi sa pod nimi schovávajú malé skupinky menších rýb.
Chodníkom s kedysi zlatými balustrádami sa vraciame výpekom domov. Na pláži sme mali len šlapky, okuliare ani klobúky sme si nebrali.
Obedujeme u nás. Vlasáčikov kuchár spraví super kampung ryžu s praženými rybkami. Niektoré chutia ako čerstvo upražené girice. Ja si dám ryžu s krevetami. Tie sú chutné, no malé a je s nimi veľa práce.
Je tu skutočne nádherne, dalo by sa povedať, že je to raj na zemi. Najlepšie je doobeda, lebo slnko vychádza spoza kopca porasteného stromami, takže do nejakej jednej sme v chládku. Potom sa to začína vypekať a okolo štvrtej už pečie do izby, takže treba zavrieť dvere, aby teplo nešlo dnu.
Aj na tomto ostrove sú len mačky a to celkom dobre živené. Dobre to tí muslimi vymysleli. Mačky zjedia všetku háveď.
V strede pláže je dvojposchodová budova, naľavo je reštaurácia, a tri „Argentínske“ chatky. Potom pláž končí múrikom a nasleduje centrálna pláž s KBCéčkami a ešte asi troma rezortmi. Napravo od veľkej budovy sú štyri chatky. Podvečer si dve krajné zoberie rodinka z veľkého mesta neďaleko pevniny. Majú aj svokru a 4 deti. Chlapík robí na vrtnej veži, v mori, niekde pri Bombaji.
Decká sú také malé, že z pláže do chatky musia chodiť okolo, lebo nevyskočia na múrik, ktorý chráni chatky od mora.
Po večernom kúpaní ideme na večeru na druhú pláž, lebo chceme vyskúšať Ciabattu. Nanešťastie Ciabatta krajšie vyzerá ako chutí. Je pomastená akýmsi neolivovým olejom, okrejm syra v nej nič necítiť a po jej zjedení sa cítim ešte hladnejší ako predtým. Trochu to fixne kampung ryža. Ako dezert skúšame uruguajskú čoko klobásku. Je to fajn, ale je toho tak veľa a také sladké, že mi je z toho tažko na žalúdku. Idem zase pozrieť, čo majú na jedenie vedľa. Dnes sú španielske tapas. Španieli mi hovoria, že boli šnorchlovať v súkromnej zátoke a videli troch žralokov.
Na dobrú noc si pozrieme si rozprávku s morskou tématikou.

D119: 17MAR2017 Kapas
Ráno sa budím ešte pred budíkom – asi 06:30 na šumenie mora, spev odvedľa a silné nutkanie z pekelnej štipľavky naloženej v sójovke, ktoré sme včera aplikovali v neuvážanej miere.
Čili vyšlo von s neuveriteľným štipaním a ja som sa šiel von predýchať. Chlapík vedľa sedel na priedomí aj so ženou a dvoma deťmi a spieval im pri východe slnka Korán. Slnko bolo teda už treťou vecou, čo dnes vyšlo.
Šnorchlovačka je po tej istej trase ako včera, na žraloka sa ešte necítime. Na pláži, kde už nie sú ani schody je nad pieskom veľa malých rybiek, ktoré preháňa párik menších žltochvostých tuniakov. Na plytkej pláži stretneme aj párik sépií (cuttle fish) ako sa pária, menia farby a samica strká do špáry pod skalou vajíčka. Bolo to celkom zaujímavé a sépie sa ani moc nenechali rušiť.
Dnes sa nám podarilo vstať a vyraziť skoro a nejaké medúzy nás výdatne domrdajú. Najviac to bolí na perách a pri nose. Cítiť to aj na ušiach a členkoch. Nie je to moc príjemné. Keď to schytám k nosu až sa mi slzy do očí tisnú. Sú miesta, kde je toho viac a miesta, kde je toho menej. Pripisujeme to skoršiemu času, lebo podobne to bývalo skorej ráno v Moal Boal, alebo aj slabšiemu slnku. Dnes je trochu zatiahnuté. Veľa lokálnych turistov sa šnorchluje z člnov, ktoré ich privezú z pláže. No nám sa terén cestou páči a dáme si aj rozcvičku.
Obedujeme ešte u Vlasáča a potom sa presunieme k Nemke. Máme celkom fasa izbu s oknami a dverami z farebných skiel. Vetráme cez otvorené dvere. Najprv nám tam vlezie mačka, ktorá si sadne pod posteľ. Keď sa jej nevenujeme vylezie, chvíľu na nás s nádejou v očiach kuká a potom to zabalí. Inteligentné zviera. Menej inteligentný je malý varaník s chvostom cca 20cm dlhý. Toho musím vyniesť von v papierovej taške. Na izbe je inak celkom príjemene chladno a dá sa tam vydržať aj bez pusteného ventilátora. Len treba zavrieť dvere do kúpeky, lebo tá ma rozpálenú strechu a sála teplo do izby.
Okolo piatej ideme na pláž, kde stretávame lodiarovu manželku z Plzne s mamkou a 3 snedými chalančekmi. Pri slnenie a čítani sa bez varovania rozhodnú vyčadiť všetko protikomárovým plynom, ktorý sa valí z vnútrozemia na pláž, takže radšej zdrháme do mora, kým sa oblaky nerozplynú.
Večeriame v domácej reštike, kampung s kopou rybičiek a CFood-nudle. Cfood je see food – dary mora. V tomto prípade sú to gumené kalmáre. Nie je to moc sláva a nedá sa to zrovnávať s Tiomanom. Obsluha tiež stojí naprd. Prvý večer som si u chlápka vypýtal jedného Tigra a jedného Carlsberga a po asi 15 minútach prišiel zobrať obejdnávku na jedlo s tým, či teda chceme toho Tigra a Carlsberga. Keby som ho nechcel, tak si asi sadnem a objednám si ho po 15 minútach, keď sa pánovi uráči a nie že stojím na bare 5 minút ako stojan na sviečku, aby som si objednal.
Po večeri zostaneme pracovať, lebo telefónny signál na izbe nemáme a internet tu nikto nikde nemá.

D120: 18MAR2017 Kapas
Zase je sobota, tak si dávame raňajky u Vlasáčika. Kokosová palacinka je fajn a poteší aj medové roti. Medovú nádobku si asi trikrát podávame s Argentínskym stolom, lebo je len jedna.
Pri šnorchlovaní vidíme koraly, ktoré kvitnú, dve korky a na skalnom útese brutálne veľkú plástovú morénu (honeycomb muray eel).
Podvečer zaraďujeme slnenie, nech neprídeme domov bieli ako cmar. Jediné opálené máme čelá zo šnorchľovania a lýtka. Zvyšok je zahalený.
Ideme na pláž pred Vlasáčika, že si dáme ľadový čaj, no tam moc nie je priestor, lebo je príliv a chodí tade veľa ľudí. Tak sa vyberieme pozrieť sa na plavcov a zložíme sa kúsok za mólom. Zajtra bude plavecký maratón, Swimathon. Plavci sa už dnes rozcvičujú na zajtrajšiu súťaž. 6.5km dlhý úsek z ostrova na pevninu je lemovaný veľkými bójami. Na brehu prebieha orientácia a sprievodné kanoe majú manévre. Cestou sa zastavíme u Vlasáčika na večeru, no ten nás odbije, že až okolo 19:30.
Nezostáva nám teda už nič iné, len si dať pri západe pivko na oslavu 120teho dňa na ceste, no naši neschopáci už nemajú Tigra. Posledného dopíja východonemecký párik, čo sa vždy objaví na západ, dá pivko a ide na privátnu pláž, kde bývajú – na večeru. Carlsberg nám až tak moc nechutí, ale čo sa dá robiť. Vedľa robia fajity, tak si objednávame jednu kuraciu a jednu vegetariánsku a čakáme pri Carlsbergu. Strašne dlho to trvá, servírovať začnu 20:45, že už pomaly zaspávame. Fajity sú super, nie je to nepodobné kebabu v placke. Servírované sú s parádnym mangovým chutney a jogurtovou omáčkou. Pochutíme si, no asi to už druhýkrát takto neskoro nedáme. S hladom sme, vďaka sýtym raňajkám vydržali, ale berie nás na spanie a nie je moc času na pretrávenie.

D121: 19MAR2017 Kapas
Pri šnorchlení stretneme dvoch žltochvostých tuniakov, korku a malú hadiacu sa murénu pri umelom korale. Keď sa k nej ponorím odhadí sa schovať pod trubky. Na veľkom korale K nájde aj mega veľkú murénu, ktorá sa nás až tak nebojí. Začneme o pláž skôr, aby sme si mrkli žraloka, no nič nevidíme. Mne sa síce zazdá, že som niečo videl, ale je to len letmo a možno to nakoniec bolo niečo iné. V plytkej vode objavíme dve veľké nafukovacie ryby, jedna je trošku menšia, ale stále dosť veľká.
Obedujeme u nás, lebo Vlasáčikov obed je dosť ľahký a nevydržal nám včera do neskorej večere. Moc veľa možností nemajú, tak zase len kampung ryža a nudle, tento raz s kuraťom a ananásom. Ale a to sa nám nejako po tom všetkom plávaní vytrávi a dávame si olovrantík so zmrzkou, kávou a čokoládovými kexíkmi z nášho proviantu. Na zmrzku nás inšpirovali malí Aziati, len nám, hajzlíci tie najlepsie už zjedli. Tak máme nejakú šmolkovú a vanilkovú. Na uchýlenie sa z reštiky na izbu sme prišli sami, keď sme vypotili a následne vypili 1.5L vody. Okolo tretej začína byť už v reštike teplo. Jednak sála z rozpálenej strechy a jednak ho dnu fúka vetrík od mora zohriaty rozpáleným pieskom.
Z vanilkovej zmrzky a horúcej kávy si robíme affogato. Je to fakt fajn. Kávu tu majú v pytlíkoch ako čaj a podávajú ju štandardne so salkom na dne. Kým sa salko nezamieša, káva chutí dosť meltovo.
Na slnenie sa snážíme ísť dnes skôr, lebo sme stále neni opálení. Stále ešte chceme véču u Vlasáčika, no muslimi majú na pláži velikánsku bielu plachtu. V jej strede stojí muezín s megafónom a zvoláva veriacich. Vyzerá to atmosfericky, i keď sa bojím, aby neboli moc chlučný. Posledný kliniec do nášho plánu ale vrazí neprítomnosť Vlasáčika. Je tam pánko, čo sa tvári ako majiteľ a ten len chce, aby sme si sadli a čakali. Tak to veru nie. My sme hladní a chceme si čo najskôr objednať, aby bola ako taká šanca, že sa čo najskôr najeme. Ideme späť a po prvýkrát si objednáme šalátik. Aby to nebolo moc zdravé, tak si k tomu dáme hranolky a obligátnu ryžu kampung. Hranolky prídu prekvapivo ako prvé, horúce so studeným kečupom. Šalátik s tofu a drezingom je super. Konečne lahšia večera.
Do postele padáme neskoro večer učerpaný pracovnou únavou a s vyštipanými očkami od špirál proti komárom.

D122: 20MAR2017 Kapas
Dnes chceme skúsiť plávať na súkromný ostrovček Gemia, tak štartujeme zo stredu kempovacej pláže. Okolo prvých skál je dosť silný prúd až máme problém ich obplávať. Potom ide prúd našim smerom a keď je jasné, že sa nikam nedostaneme a ešte aj pôjdeme späť proti prúdu otáčame to a vyberieme sa bližšie ku brehu. Tam je dosť plytko a K objaví osamoteného papagájovca (bumphead parrotfish). Chvíľu ho sledujeme, no je sám a stále pred nami uteká, takže ho väčšinou vidíme len odzadu a balíme to. K nekôr vygoogli, že to bola samica a v plytkej vode kládla vajcia.
Silný prúd nám ešte dá zabrať a plávame dokopy dve hodky. Dnes nám bude veru obed chutiť. Čakám na vonku na K, kým sa dosprchuje a ku veľkému betónovému kanálu príde sliepka so štyrmi kuriatkami. Vyskočí a preletí kanál – asi polmetra široký. Len si pomyslím, že to pekne zvorala, že ako to dajú tie kuriatka a bum, jedno po druhom vyskočia, preletia kanálisko ako svet a bezpečne pristanú na druhej strane. Ani pri tom nepípli.
Dnes pred nami zaparkuje katamaran a jeho kápi sa prechádza po pláži v sieťovanom tričku. Normálne to vyzerá ako redšia sieťka na komáre, alebo čo. Úplna haluz. Na brehu majú malý nafukovací čln s motorom, ktorým sa vozia hore dole.
Povedali sme si, že ignorujeme zasratý Carlsberg za 10MYR a počkáme, kým príde Tiger. Pankarti na bare akoby vedeli o našom záväzku a púštaju alko muziku. Hudbu, ku ktorej človek s radosťou chytí pohárik do ruky. K má práve chuť na brendy. Ja by som zvládol aj whisky, ale nepohrdol by som ani ČI.
No predsavzatie je predsavzatie a bodka.
Dnes skúšame na večeru šalát s vajcom a ten je ešte lepší ako tofuový.
Denníkujeme koľko to dá. Robota je ako tak porobená.

D123: 21MAR2017 Kapas
Zajtra ideme preč, tak dnes potápame ráno aj poobede.
Na prvom ponore máme na loďke čerstvo certifikovaného 10 ročného Holanďánka – rodičia sú šťastní. Je to posledné – štvrté dieťa a odteraz budú môcť potápať všetci spolu. Ak pravda ešte budú niekedy cestovať všetci spolu, lebo ich staršie tri deti tu teraz nie sú.
Máme tu aj 13 ročnú Malajku, ktorá so staršou sestrou potápajú v hidžábe (šatke). Môže to byť fajn, aby nebola zima pod vodou, ale možno by som sa bál či sa to niekde do niečoho nezachytí.
Viditeľnosť v 12metroch je mizerná. Musíme sa držať pokope, aby sme sa neroztratili. Čo je ale fajn je ten nekonečný pokoj pod vodou a mnoho času obzerať hocičo. To pri šnorchlovaní chýba. Hlavne keď sa treba ponoriť hlbšie a vzduch dochádza pekelne rýchlo. Dokopy vidíme sedem sépií. Dva páriky sa pária a v inom prípade vidíme klasický manželský trojuholník. Samica s bielym krížikom v krúžku hľadá miesto na vajíčka a veľký samec ju bráni pred doterným malým samcom. Samica behá hore dole malý sa ju snaží nasledovať a veľký sa stále stavia dostredu. Vidíme štandardné raje a polku ponoru nás nasleduje jednooká nafukovacia ryba (pufferfish). Keď sa spojíme s Holanďanmi mladý s ockom so vzduchom na konci idú hore a mama pokračuje s nami. Vidíme tu aj chlpatého slimáčika – nudibracha.
Po obede sa dvihnú vlny a vietor. Nevieme nájsť bójku na Octopus spote, tak zakotvíme na Lost Coral. Viditeľnosť je tu oveľa lepšia, sme ďalej od pevniny a všade okolo chodia húfy rýb. Prvá časť ponoru sa mi ľúbi viac ako ráno. Je tu aj veľa stredne veľkých gruperov. Na koraloch pri brehu je ich síce tiež dosť, ale menších a bojazlivých – bleskurýchle sa schovávajú pod koral, keď sa človek priblíži. Tieto väčšie kúsky sa až tak moc nestrachujú. K s divemastrom vidí aj korytnačku. Na pár miestach vidíme veselé červeno biele krevetky s klepietkami. Stretneme aj chuderku raju so zlomeným chvostom. Od polky ponoru sa ryby vytratia a začína to byť nudné. Adrenalínom nabitý návrat na loď vo veľkých vlnách končí doma na pláži – z lode sa vďaka prílivu nedá vystúpiť, tak sa vyvaľujeme dozadu na chrbát. Ja mám okuliare len tak na vrchu hlavy a spadnú mi do vody. Našťastie mi K podá dioptrické a nohou si ich spod loďky vytiahnem za remienok. Bola by škoda, keby ich dakto pristúpi.
Po sprche sa na pár minút vyvalíme do postele a potom poďho späť do mokrých plaviek a von na pláž na slnenie. Tigra stále nemajú, tak si na poslednú HH dáme SKOL.
Posrkávame 10stupňové pivo a K žiadostivo pozerá na mega veľkého jednorožca (pink fluffy unicorn). Je biely s jedným modrým a druhým ružovým krídlom a taký veľký, že keď zafúka a je v ňom len malé dieťa, prevráti jednorožca a vykotí dieťa do vody. Jednorožca nakoniec zaťažia robustnou mamičkou a potom veselo brázdi brázdi zátoku ťahaný na ružovej šnúrke ockom v zahránnej veste a šnorchlom v hube.
Na obed sme videli ako sliepka naháňala kohúta a teraz podvečer zase prebehne kohút, čo naháňa sliepku a o pár sekún za nimi ďalšia sliepka. Aj takto môže vyzerať plážový trojuholník.
Na náš posledný večer je špeciálna večera. Kúsky ryby v cestíčku so štipľavou čili omáčkou a kúsky kuraťa v čínskej omáčke „zlatá vôňa“. Čínska zmes korenia síce chutí ako indické kari, ale je to fajn a my sme poskojnučkí.

D124: 22MAR2017 Kapas → KL
Dnes ideme nočným busom do KL, takže sa musíme odubytovať o dvanástej. To znamená, že musíme skôr vyraziť na plávanie, alebo skrátiť pobyt vo vode. Jasné, že sa vymotkáme neskoro a vo vode sme až 10:10. prúd je zase silný, ale dokážeme ho elegantne využiť cestou späť. Snažíme sa držat hlbšej vody a miest, kde je veľa malých rybičiek, lebo tam je vyššia šanca dravcov. Vidíme tuniaka, i keď nie takého veľkého ako prvýkrát. Objavia sa aj malé žltoplutvé a s bodkami. Veľkou odmenou plávania v hlbšej vode je nám brutálne komando siedmych barakúd. Vyzerajú až hrozivo nebezpečne a určite by som sa nechcel nechať od nich zobrať do parády.
O pol dvanástej sme na brehu a po rýhclej sprche, kedy po prvýkrát využijem spoločnú pánsku na zrýchlenie sprchovania sa stíhame odubytovať takmer načas. Veľký vak nesiem do reštiky 12:03. Keďže sme až tak veľa neplávali a hádam bude na pevnine skoršia večera doprajeme si posledndý šalátik s vajcom. Samozrejme si neodpustíme ani hranolky. Namiesto French fries to tu volajú Kapas fries. Po obede sme už bezdomovci, tak sedíme ako sme aj doteraz sedávali na kompíku. Jediný rozdiel je, že sme sa presunuli ďalej od pláže, kde je chladnejšie a sú tu aj zástrčky. O pol piatej sa ideme na chvíľu grilovať a po poslednej sprche berieme vak na pláž v očakávaní loďky, čo nás zoberie na pevninu.
Vykladáme ešte jednu staršiu pani s melónom a nákupnými taškami a poďho do Marangu. Tu hľadáme chvíľu stanicu a končíme v malej červenej búdke Soni express, kde nám predajú lístok na bus do KL o 21:30 za 44MYR. Necháme si v búdke veľký vak a vrátime sa do prístavu na večeru. Konečne zmena jedla – máme hovädziu polievku a čosi s rezancami. Od radosti hľadáme toalety a zapadneme ešte na jahňacie rebierka. Píšeme denník a čakáme na bus. Bus príde 22:00, vymrazený ako nanuk. Zaujímavé ale je, že v ňom funguje internet. Dokonca sú tu aj zástrčky. A podarilo sa mi konečne dobehnúť denník.