D059: 2016/01/09 Huanchaco: Chan Chan
Včera sme sa cestou z pláže u surfera dozvedeli, ako sa dostať na ruiny a taktiež, že za rovnakú cenu môžeme mať izbu s raňajkami. Tak sa dnes ráno presúvame a nakoniec skončíme v hosteli Tato’s oproti, kde máme izbu s raňajkami za 25Sol. Dokonca nám ponúkajú raňajky ešte dnes. Ponáhľame sa ale na ruiny. Ideme k oceánu a stopujeme prvý mikrobus, keďže všetky idú okolo ruín.
Ako sa tak natriasame v mikrobuse sprievodca hovorí, že už sme tu (ChanChan) a brzdíme. Obrátim sa a volám na K: „Muco už vystupujeme“. Šofér na to: “aha, tak chcete vystúpiť až pri múzeu? – zacapne dvere a znova naberáme rýchlosť. Mávam naňho, že veru nie, že tu, na ruinách. Jemu to Muco znelo ako Museo.
V najväčšom slnku sa vypekáme 2km z hlavnej cesty na ruiny, kupujeme lístky a 15 minút sa chladíme v tieniku. Potom nastupuje ešte väčší výpek a hodinka bez tieňa po ruinách. Ruiny sú brutálne. V šírošírej púšti si dávna civilizácia postavila z nepálených tehiel velikánske mesto. Múry dnes už erodované vyzerajú ako kopce, alebo neskutočne veľké hromady hliny. Na niektorých miestach sa ale dochovali vzory rýb a vtákov, ktorými boli steny zdobené. Obiehame sa so skupinkami turistov, najpamätnejšia je asi selfie-holička, ktorá sa fotila pred každým rohom múru aspoň trikrát (teda kým jej otec neodobral telefón).
Naspäť na recepcii sa chladíme nanučíkmi a znova sa opekáme 2km na hlavnú cestu. Je nám ešte málo výpeku, tak ideme mikrobusom do mesta, kde majú byť ďalšie ruiny v cene už zaplateného vstupného.
Cestou na ruiny zapadneme do reštiky na obed. Rozbehnutí z úspešného ceviche zo včera bez väčšieho váhania objednávame ceviche a vyprážané morské príšery aj tu. Donesú nám ceviche, kde je kydnutý celý krab, aj s brnením a klepetami. Pozerám na to chvíľku so zatajeným dychom, či je to nejaká skrytá kamera a či mi náhodou krabík necvakne do nosa.
Nič také sa nakoniec nekoná, klepetá sú dolámané a krab je zmäknutý a dá sa z brnenia vycucať. Len dúfam, že tam nenechali nejaké necucateľné kúsky. Radosť trochu kazí fakt, že vo zvyšku ceviche sú občas škrupinky brnenia ako lúskali toho kraba. Už ma ani tak neprekvapí, keď dostaneme vyprážaného kraba (tiež v brnení a ešte aj v cestíčku) medzi morskými plodmi.
Riadne najedení sa poberieme na ruiny, ktoré nás až tak moc neoslovia. Ešte horšie je ale múzeum (Muco) cestou späť. To NAOZAJ nestojí za zastávku. Večer plážujeme. Mestečko je už riadne preplnené víkendujúcimi domorodcami.
Pri západe slnka pozorujeme surferov. Vracia sa aj kopec rybárov na tradičných loďkách – totorových koníkoch. Prekvapivo majú aj veľa rýb na prútených kruhoch. Loďky sú malé, z totorovej trstiny a jeden jediný rybár na nej sedí ako na koni, aby dokázal presurfovať cez vlny.
Po happy hour na pláži ideme na super fajné suši do vnútrozemia. Majú tu také fussion rolky. Na malé rolky ešte nanesú kôpku ceviche, alebo chobotničky s olivovým olejom. Tretie boli rolky skúšame s grilovaným krabom.
D060: 2016/01/10 Huanchaco
Raňajky nám robí ešte spiaci vedúci. Upratovač ho budí pískaním. Šéfko sa vystrčí z okna ani moc nenadáva, keď zíde dole. Celkom vysmiaty robí volské očká a kávičku. Za odmenu si po sebe umyjem riad, kým on na motorke zbehne nakúpiť pečivko. Dnes večer by sme chceli ísť nočným busom do Huarazu. Bus je na noc ale už obsadený, tak sa pri káve a mega zákuskoch rozhodujeme a kupujeme ranný spoj do Huarazu na zajtra. Supiš, tak ešte zostaneme tu a môžeme si užívať pláž. Po horách je nám tu v tom teple tak teplo, že nám ta kávička stačila ako obed. Mali sme aj koktejly, ja som si dal vajce s macou a kakaom. Chutilo to naozaj dobre a bolo to aj celkom povzbudivé, škoda že sme to premrhali sedením na počítači. Na západ slnka sa pripravujeme lepšie ako včera. Chladíme mangá a mrazíme rum. Majú tu veľmi praktické 250ml ploskačky, s ktorými to človek aspoň nepreženie, ak pravda slnko nezapadá moc dlho, a dotyčný človek nezbehne na námestie po ďalšiu ploskačku.
Večeriame parádny tropický burger s plátkami manga a pekelnou štipľavkou. V kaviarničke oproti sa ešte dorazíme zákuskom, kávou a nakupujeme péčko do busu.